• +421 905 555 140
  • paperlife.sro@gmail.com

Category Archive: ZCHFP

logo- ZCHFP

ZCHFP SR: Testovanie zamestnancov neodhalilo vysokú mieru pozitivity

Od 29.11.2021 sú zamestnávatelia povinní dodržiavať OTP režim, podľa ktorého majú povolený vstup na pracovisko výlučne zamestnanci, ktorí sú očkovaní, prekonali ochorenie COVID-19, alebo sú testovaní. Podiel neočkovaných, alebo tých ktorí ochorenie neprekonali, je v chemickom a farmaceutickom priemysle podľa dostupných dát v priemere okolo 22%. Od tohoto priemeru sa odlišujú niektoré veľké výrobné podniky. Tam, kde požiadavky OP nespĺňa zhruba 36% pracujúcich, v niektorých podnikoch dokonca až 45%. Testovanie však firmy považujú za nadbytočnú byrokratickú záťaž a zvýšenie nákladov a preto by bolo vhodné aby vláda k tomu prijala dodatočné legislatívne, ale aj materiálové (testy zdarma) zabezpečenie a lepšiu distribúciu. Informoval o tom Ing. Roman Karlubik, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

,,Zamestnávateľom vznikla povinnosť pracujúcim zabezpečiť dostatočný počet antigénových samotestov a ich vykonanie pod dohľadom autorizovanej osoby. Testovanie zamestnancov na prítomnosť COVID-19 prvý týždeň od vzniku tejto povinnosti dopadlo v chemickom a farmaceutickom priemysle pomerne priaznivo. Počty pozitívne testovaných v jednotlivých podnikoch Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR boli približne na úrovni 1% z celkového počtu testovaných.Vo väčšine firiem ZCHFP SR nenastal výpadok zamestnancov, alebo len minimálny, bez obmedzenia chodu prevádzok,“ konštatoval R.Karlubík.

Upozornil však nato, že aj keď sú testovania vo firmách dôležité pre ochranu zdravia zamestnancov,pracujúci sú pravidelne kontrolovaní, čo umožňuje zabezpečiť chod výroby bez výrazných obmedzení, na druhej strane predstavujú zbytočne pridanú administratívnu záťaž (zber údajov o statuse zamestnanca, objednávanie na test, riešenie problémových situácií). Mnoho podnikov s väčším počtom zamestnancov prevádzkujú alebo majú zazmluvnené licencované MOMky, kde náklady za jedného zamestnanca prevyšujú vládou garantovanú náhradu 6 EUR, čo je pri súčasnej nepriaznivej situáci pre podnikateľský sektor ďalšou záťažou.

Testovanie sprevádzajú problémy

,,Zamestnávatelia tiež evidujú a jzvýšený záujem o testovanie zo strany očkovaných zamestnancov, ktorí nie sú povinní podrobiť sa testovaniu. Väčšina firiem to bez väčších komplikácií zvláda vďaka skúsenostiam s testovaním v predošlých obdobiach, vzniká ale aj množstvo problémov. Zohnať zdravotníka na testovanie dostupnými testami je takmer nemožné, firmy samotné nemajú oprávnenie vykonávať zdravotnícke výkony. Niektoré firmy tiež nevedia zabezpečiť priestor, kde by sa mohli zamestnanci bezpečne testovať, tak aby testovaním nespôsobili náhodou rozšírenie covidu. Myslia si, že pri takomto internom testovaní je väčšie riziko nákazy ako keď sa zamestnanci testovali v MOMkách,“ upozornil R.Karlubík.

Poukázal aj nato, že absentujú ponuky pre zamestnávateľov na nákup samotestov. Subjektom hospodárskej mobilizácie pre účely dodania samotestov je spoločnosť UNIPHARMA. Prax však ukazuje, že niektoré podniky obdržali prvú ponuku na nákup samotestov tejto spoločnosti len pred niekoľkými dňami . V čase, keď už testovanie zamestnancov malo prebiehať v plnom prúde.

Zamestnávatelia nehodnotia pozitívne ani zrušenie pandemickej PN

„V súčasnosti platnými opatreniami ako sú zrušenie úhrady pandemickej PN sociálnou poisťovňou od prvého dňa, náklady na testovanie, enormný nárast cien energií a surovín – sa firmy postupne dostávajú do červených čísiel a to ešte nevieme čo nás čaká v novom roku. Čo sa týka zrušenia preplácania pandemickej PN sociálnou poisťovňou upozorňujeme, že to nie sú len náklady keď je náš zamestnanec chorý. Máme tu zamestnancov, ktorí sú v karanténe kvôli pozitívne testovaným rodinným príslušníkom alebo po priamom kontakte s pozitívne testovaným,“uvádza spoločnosť VEGUM, a.s.

Medzi chemickými a farmaceutickými podnikmi sa našlo mnoho spoločností, ktoré prešli do režimu práce z domu, vo výrobných podnikoch však takáto možnosť nenastáva. Spoločnosť CHEMOSVIT, a.s. v decembri 2020 začala prevádzkovať MOM pre potreby zamestnancov a tiež pre všetky skupiny obyvateľstva v regióne. Od júna 2021 MOM pracuje bez podpory štátu, pričom jej udržanie je pre nich dôležité práve z titulu ochrany zdravia zamestnancov a udržania výroby. Krízový pandemický tím COVID-19 v skupine CHEMOSVIT a FINCHEM zároveň vydal príkaz nad rámec platnej vyhlášky. Povinnosť preukázať sa pri vstupe do areálu firmy majú aj zamestnanci, ktorí sú očkovaní a prekonaní a to negatívnym výsledkom AG testu platným 14 dní (na náklady zamestnávateľa).

,,Na margo testovania musíme poznamenať, že podniky sú síce pripravené na testovanie svojich zamestnancov z predošlých skúseností, tvorí však pre nich nadbytočnú byrokratickú záťaž a zvýšenie nákladov, ktoré štátom garantovaná suma nepokrýva. Bolo by veľmi vhodné, aby vláda umožnila priebežné testovanie vo firmách aj naďalej, ale prijala k tomu dodatočné legislatívne, ale aj materiálové (testy zdarma) zabezpečenie a lepšiu distribúciu,“ uzatvoril R.Karlubík.

paperlife
stiahnuť

Európska chémia na križovatke zmien

Navrhované nové chemické právne predpisy EÚ postavia štvrtý najväčší výrobný priemyselný sektor v Európe na dôležitú križovatku. Bude nasledovať významný dopad na ďalšie priemyselné a spracovateľské sektory

Vedúci predstavitelia európskeho chemického priemyslu vyzvali 2.decembra 2021 Európsku komisiu, aby bezpodmienečne aktívne spolupracovala na vytvorení chemického Plánu transformácie priemyslu EÚ. Cieľom je finančná podpora zabezpečenia rozsiahlych investícií potrebných na splnenie cieľov Európskej zelenej dohody (Green Deal ). V prípade prijatia týchto predpisov by mohlo  byť z trhu vylúčených až do 12000 chemických produktov. Čo predstavuje  až 25-40 % z celkového portfólia chemických výrobkov spracovávaných v chemickom a následných priemysloch EÚ.  Išlo by  o zásadný zásah do priemyselného sektora EÚ. Jeho dopady sú obrovské, keďže náhrady ako produktov tak ani ich nových výrobných technológií nie sú v súčasnosti známe a dostupné. Informoval o tom Ing. Roman Karlubik, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

,,Očakáva sa, že najvýraznejšie budú ovplyvnení následní užívatelia,  predovšetkým  výrobcovia plastov, lepidiel a tmelov, náterových látok a  farieb, pracích a čistiacich prostriedkov a kozmetiky. Na splnenie výziev Európskej zelenej dohody potrebujeme spoľahlivý Plán transformácie chemického priemyslu. V slovenských podmienkach to znamená, že budú zasiahnutí hlavne subdodávatelia automobilového priemyslu. Chemický sektor v SR by preto musel  nahradiť   veľké množstvo chemických  látok, ktoré by  spadli  do navrhovaných nových kategórií nebezpečnosti, menej nebezpečnými dostupnými alternatívami. Paradoxne zatiaľ nepanuje zhoda na definícii metód, na základe ktorých sú tieto látky označené ako potenciálne nebezpečné, ani medzi samotnou Európskou Chemickou agentúrou a Európskym Parlamentom. Tieto zatiaľ nepodložené návrhy by si vyžiadali   obrovské dodatočné náklady a investície a samozrejme veľký negatívny dopad na zamestnanosť v celej EÚ,“ povedal R.Karlubík.

Podkladom je štúdia s údajmi od 100 európskych spoločností

Práve  závažnosť zmienených dopadov si vyžiadala formuláciu uvedenej Výzvy / apelu na Európsku komisiu ktorá  nasleduje po zverejnení prvej zo série štúdií ekonomických a obchodných vplyvov Stratégie EÚ pre udržateľnosť chemických látok (CSS), ktoré pre Európsku radu pre chemický priemysel (Cefic) vypracovala nezávislá ekonomická poradenská spoločnosť Ricardo Energy & Environment. Údaje, pochádzajúce od viac ako 100 európskych chemických spoločností, sa použili  ako vstupné pre hodnotenia vplyvov novo navrhovaných nariadení CLP a REACH, dvoch hlavných predpisov EÚ týkajúcich sa chemických látok, ktoré vykoná Európska komisia.

Dr. Martin Brudermüller, prezident Ceficu k tomu uviedol: „Chemický priemysel EÚ podporuje ciele Stratégie EÚ pre udržateľnosť chemických látok a sme pripravení spolupracovať s Európskou komisiou a členskými štátmi EÚ na dosiahnutí v nej stanovených politických cieľov, tak ako už dlhodobo pracujeme na klimatickej transformácii nášho odvetvia. Výsledky prvej zo série štúdií  však  ukazujú, že máme pred sebou obrovskú výzvu. Aby sa naše odvetvie mohlo zmeniť, potrebuje nový  Plán transformácie chemického priemyslu. Vyzývam preto európskych tvorcov politík a vlády členských štátov EÚ, aby s nami spolupracovali a premenili CSS na skutočnú  a reálne dosiahnuteľnú stratégiu rastu a inovácií.“

Zaradených až 12 000 látok

Podľa prvej štúdie by do rozsahu pôsobnosti dvoch pripravovaných legislatívnych návrhov – zmien nariadenia o klasifikácii, balení a označovaní látok a zmesí (CLP) a uplatňovania všeobecného prístupu riadenia rizík (GRA) mohlo byť potenciálne zaradených až 12 000 látok. Zo štúdie tiež vyplýva, že tieto látky by mohli za určitých podmienok  pokrývať dokonca až 43% celkového obratu európskeho chemického priemyslu samozrejme so zásadným dopadom na ďalšie priemyselné sektory ktoré chemické produkty spracovávajú čiže v podstate celý priemysel od agrosektoru, stavebníctvo, automobily,  až po kozmetiku.

Po aplikácii viacerých váhových faktorov na zohľadnenie neistoty týkajúcej sa definícií a kritérií v CSS dospeli konzultanti k záveru, že najpravdepodobnejšie zasiahnuté portfólio produktov by sa malo rovnať minimálne 28% odhadovaného obratu odvetvia.

Konzultované spoločnosti uviedli, že približne jedna tretina produktov tohto najpravdepodobnejšie zasiahnutého portfólia na úrovni 28% by potenciálne  mala byť nahradená alebo preformulovaná. Schopnosť spoločností nahradiť potenciálne ovplyvnené produkty je otázna  a v značnej miere závisí od podrobných ustanovení v pripravovaných nariadeniach, od uskutočniteľnosti opatrení z technického a ekonomického hľadiska, od podpory EÚ a predovšetkým od reakcie zákazníkov na nahradené alebo preformulované produkty.  Očakáva sa, že najvýraznejšie ovplyvnení následní užívatelia budú výrobcovia plastov, lepidiel a tmelov, náterových látok a  farieb, pracích a čistiacich prostriedkov, kozmetiky  a agrochemikálií.

Úlohy chemického priemyslu

,,Úlohou chemického priemyslu je dodávať následným užívateľom dôležité materiály, ktoré podporujú plnenie cieľov Európskej zelenej dohody. Chemický priemysel EÚ je hlavným dodávateľom všetkých výrobných odvetví ako aj základných a strategických hodnotových reťazcov vrátane farmaceutických výrobkov, elektroniky, batérií pre elektromobily a stavebných materiálov. Zamýšľané zmeny, ktoré prináša CSS, spôsobia „domino- efekt“ v mnohých hodnotových reťazcoch, ktoré závisia od chemického priemyslu,“ povedal M.Brudermüller.

Z ekonomickej analýzy vyplýva, že aj pri zohľadnení výnimiek bude čistý dopad stále vysoký. Bez ohľadu na vybraný scenár by podľa tejto štúdie do roku 2040 čistá trhová strata mohla dosiahnuť výšku najmenej 12 % portfólia chemického odvetvia.

Vzhľadom na to, že zatiaľ boli hodnotené len dve z opatrení navrhnutých v CSS, je jasné že kumulatívny vplyv všetkých ostatných zmien navrhovaných stratégiou bude väčší. Skúmaný nebol ani účinok, aký by tieto zmeny mohli mať na export chemikálií z EÚ, čo by mohlo celkový dopad výrazne zvýšiť.

 „Chemický priemysel bol vždy poháňaný inováciami, vášňou pre nové technológie a podnikateľským duchom. Výsledky tejto štúdie naznačujú, že úsilie v hľadaní náhrad ktoré je prítomné v celom odvetví, môže priniesť ovocie v podobe naplnenia cieľov stanovených v Stratégii pre udržateľnosť chemikálií. Existuje však veľká neistota, pokiaľ ide o spôsob akým podniky ktoré sú súčasťou hodnotového reťazca môžu dosiahnuť tieto ciele v súčasnom právnom rámci. Náš priemysel potrebuje predvídateľný rastový rámec pre ekonomické investície na nasledujúce dve desaťročiach. Aby sme mohli splniť mnohé výzvy Európskej zelenej dohody, potrebujeme spoľahlivý Plán transformácie chemického priemyslu,“ informoval  M.Brudermüller.

Slovensko potrebuje plán a harmonogram postupu

,,Navrhovaný Plán transformácie chemického priemyslu by mal predovšetkýmčo najskôr  jasne definovať rozsah zmienených látok ktoré majú byť nahradené. Predovšetkým však odpovedať na otázku  na základe akých kritérií, tak aby sa novo vyvíjané látky mohli týmto kritériám vyhnúť. Tiež by mal zahŕňať reálny časový harmonogram a opatrenia, ktoré umožnia odvetviu vyvinúť substitúcie, odskúšať ich účinnosť a bezpečnosť u zákazníkov, vypracovať ich technológie výroby a zrealizovať investície, čo je v tak krátkom čase necelých 20 rokov takmer nereálne. Preto sa musí  zamerať  na tie produkty, v prípade ktorých by tieto náhrady mohli byť dostupné ako prv. Zároveňje absolútne nevyhnutné, aby boli sformulované odpovede na všetky s tým súvisiace otázky zo strany EU a vytvorená adekvátna, masívna finančná podpora. Samozrejme sa dá v negatívnom prípade očakávať dopad na HDP každej krajiny EU, nevynímajúc Slovensko, kde chemický priemysel tvorí každoročne cca 12-15%  HDP,“ povedal R. Karlubík

Plán by mal stavať na osvedčených a zaužívaných prístupoch, ako je napríklad hodnotenie rizík podľa nariadenia REACH. Na vytvorenie trhu pre tieto nové formulácie a chemické látky budú potrebné stimuly v kombinácii so zvýšeným presadzovaním nariadenia REACH a právnych predpisov o bezpečnosti výrobkov určených na dovoz. Balík by tiež mal byť doplnený silným inovačným programom zameraným na urýchlenie vývoja bezpečných a udržateľných alternatív. Plán transformácie by sa rovnako mal zaoberať aj ďalšími tromi hľadiskami transformácie, ktorými musí chemický priemysel prejsť. Klimatickou neutralitou, digitalizáciou a prechodom na obehovú ekonomiku.

paperlife
stiahnuť

Závery zasadnutia Prezídia ZCHFP SR k neúnosným cenám energií a konkurencieschopnosti priemyslu

Chemický a farmaceutický priemysel na Slovensku oceňuje snahu ministerstva hospodárstva SR, Vlády SR i ÚRSO o zníženie dopadov dramatického nárastu trhových cien energií. Považuje ich však zatiaľ za pomalé, zdĺhavé, málo účinné a nedostatočné. V situácii, keď celý slovenský priemysel a v rámci neho aj slovenské chemické a farmaceutické firmy čelia neúnosným dramatickým nárastom cien elektriny, zemného plynu a emisných povoleniek, sú nutné nielen čiastkové, ale predovšetkým systémové a dlhodobé opatrenia na všetkých úrovniach. Uvádza sa v tlačovej informácii Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR, ktoré z rokovania prezídia poskytol masmédiám prezident Ing. Roman Karlubík, MBA.

Očakávané zmeny

,,V prvom rade očakávame funkčný dialóg a spoluprácu s podnikateľskou sférou a zapracovanie navrhovaných pripomienok podnikov do operatívnych rozhodovaní i legislatívy. To čo teraz v prípade Slovenska vidíme, je spojenie  dvoch negatívnych faktorov- akútny problém cien energií v roku 2022 a dlhodobo vysoké a nekonkurencieschopné ceny energie. Oba sú pre slovenské firmy viac ako nebezpečné. V prípade dlhodobo vysokých cien je potrebné prijať systémové opatrenia, aby sme sa ako Slovensko v rebríčku posunuli z tretieho miesta od konca na tretie miesto od začiatku. Tento stav prekáža nielen slovenským firmám, ale aj novým investorom, ktorí zvažujú prísť na Slovensko. Je potrebné dosiahnuť stav, aby mali slovenské podniky ceny energií rovnaké ako ich európska konkurencia,“ konštatuje prezídium ZCHFP SR.

Ďalej upozorňuje nato, že akútny problém cien energií v roku 2022 je potrebné riešiť jednorazovo a urgentne, s využitím všetkých dostupných nástrojov (zníženia poplatkov, príspevky,…). Táto pomoc by mala byť naviac a platná na rok 2022. Dôležitú úlohu tu môžu zohrať opatrenia ÚRSO pri regulácii cien energií, ktoré  môžu nárasty cien zmierniť. Poplatková časť koncovej ceny elektriny by mala poklesnúť aj pozastavením odvodu do Národného jadrového fondu, pomôže aj zníženie príspevkov na OZE. Firmy by uvítali významne vyššiu podporu v rámci rozvoja investícií pre znižovanie energetickej náročnosti a uhlíkovej stopy  formou významne vyššieho alokovania výnosov z pohľadu tvorby Environmentálneho fondu.

Straty v miliónoch eur

,,Po dramatickom znížení pridelených emisných povoleniek našich podnikov na nasledujúce obdobia, sú tieto nútené kupovať  povolenky na burze v rozsahu miliónov EUR ročne  a  pritom drvivá väčšina  z nich nespadá  do žiadneho rámca podpory, na rozdiel od našich konkurentov. Pre zabezpečenie cash-flow môže dôjsť k zníženiu investičného rozvoja s nepriaznivým vplyvom do budúcnosti. V súčasnosti naviac  každá veľká spoločnosť  v chemickom sektore ráta straty  rádovo v miliónoch, dokonca v desiatkach miliónov EUR, čo je pre väčšinu z výrobcov katastrofa. Vzhľadom nato už väčšina pripravuje krízové scenáre obmedzenia, resp.  odstavenia svojich výrob.

Okamžitá pomoc

Preto žiadame vládu o okamžitú pomoc  celému priemyslu nielen kompenzáciou emisných povoleniek ale aj kompenzačnými opatreniami v rámci TPS. Súčasne je  potrebné, aby sa v rámci celej EÚ reálne uviedli do praxe opatrenia, ktoré by hodnotili dovoz a spôsob zdanenia výrobkov z iných krajín z pohľadu celkovej uhlíkovej stopy. Okrem domácich opatrení  by mala slovenská vláda intenzívne spolupracovať pri prijímaní širokej škály opatrení zo strany nielen jednotlivých vlád EÚ, ale predovšetkým EÚ ako celku.

Vláda by mala zintenzívniť aj dohľad nad dobudovaním a pripojením ďalších blokov v Mochovciach v čo najskorších možných termínoch,“ navrhuje prezídium ZCHFP SR.

Na záver apeluje nato, že je nevyhnutné dosiahnuť únosné ceny energií, inak hrozí významný pokles výkonnosti chemického a farmaceutického priemyslu so všetkými dôsledkami. Priamo ohrozených je cca 44 000 pracovných miest v tomto odvetví a niekoľko desiatok a stoviek tisíc miest u ich dodávateľov a subdodávateľov a výpadky priamych a nepriamych daní.

paperlife
zchfp-tatrasvit-ruska

Chemický a farmaceutický priemysel revitalizuje, rastú však náklady

Chemický a farmaceutický priemysel na Slovensku sa počas prvého polroka 2021 revitalizoval, keď zaznamenal 25,2% medziročný rast tržieb. Nárast tržieb však reflektuje najmä enormný nárast nákladov a vymazanie predchádzajúcich poklesov. Kým za prvý polrok 2020 chémia a farmácia zaznamenala celkové tržby 1,4 mld. EUR, za rovnaké obdobie tohto roka to bolo už 1,795 mld. EUR. Rast tržieb zaznamenalo najmä odvetvie výroby plastov v primárnej forme (34%) a výrobkov z gumy a plastov (29,1%), čo je odrazom obnovenia výroby v automobilovom priemysle, vlani ochromenej zatváraním prevádzok počas pandémie Covidu 19. Jediný pokles tržieb (-5%) nastal v odvetví farmaceutických výrobkov a prípravkov v súvislosti s poklesom dopytu oproti prvej vlne pandémie. Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

Rast tržieb ale aj nákladov

,,Medziročný rast celkových tržieb bol do značnej časti vyvolaný rastom nákladov pre podnikateľov, ktorý sa prejavil predovšetkým v náraste cien elektrickej energie, novými cenovými reguláciami v plynárenstve, vysokým rastom cien ropy a tiež zvýšením nákladov na zamestnanca počas pandémie. Medziročný rast pridanej hodnoty v prvom polroku o 45,4%, za celý chemický a farmaceutický priemysel, je ovplyvnený predovšetkým rastom pridanej hodnoty rafinovaných  produktov, ktorých pridaná hodnota sa zvýšila až o 316,6%. Tieto produkty tvoria až 36% podiel na tržbách. Zatiaľ čo vo farmaceutických produktoch produktivita dokonca medziročne poklesla o 6,6% a pri gumárenských výrobkoch narástla o 34,5%,“ komentuje vývoj R.Karlubík.

Dodáva, že za rastom tržieb je aj znovuotvorenie ekonomík. Celkový rast sa odohral v druhom štvrťroku tohto roka. ,,Opäť sme svedkami nerovnomerného vývoja jednotlivých odvetví a pododvetví. Darilo sa rafinovaným ropným výrobkom, keď zaznamenali medziročný nárast o 28%. Umelé vlákna si pripísali rast 6,2%, pracie, čistiace a parfum. prostriedky 4% a náterové látky 3,7%. V druhom štvrťroku sa chemický a farmaceutický priemysel posunul na solídnu cestu oživenia a v nadchádzajúcich mesiacoch by mal tento trend pokračovať,“ konštatoval R.Karlubík.

Oživenie sa prejavilo aj na zamestnanosti

Na trhu práce je cítiť oživenie, druhá vlna pandémie sa dotkla zamestnanosti výrazne menej ako prvá. Zamestnanosť sa v prvom polroku 2021 zvýšila o 11,5%, v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2020. Celkovo pracuje v chemickom a farmaceutickom priemysle po druhom štvrťroku 42 691 zamestnancov.

,,Najviac poskočila zamestnanosť v pododvetví výrobkov z plastov a to o takmer 4000 osôb (23,8%), čo kopíruje výrazný nárast tržieb v tomto pododvetví. Počet pracovníkov tak pomaly dosahuje pôvodné počty pracovníkov, ktorí boli v odvetví zamestnaní v roku 2019 (44 281 zamestnancov). Turbulentný vývoj zamestnanosti do značnej miery ovplyvnila pandémia koronavírusu. Priemerná mesačná mzda bola v priemere o takmer 6 % vyššia ako v rovnakom období v roku 2020, najvýraznejší nárast zaznamenalo odvetvie plastov v primárnej forme. V súvislosti so zamestnanosťou trápia dlhodobo chemický sektor nedostatkové počty zamestnancov a nedostatok vyškolených pracovníkov v týchto profesiách, ktoré by mal systém školstva poskytovať. Systém vzdelávania a učňovské školstvo je citeľne odčlenené od podnikateľskej sféry. S tým súvisí skutočnosť, že na stredných školách sa neotvárajú odbory, ktoré prax vyžaduje,“ komentuje R.Karlubík.

Trend oživenia by mal pokračovať

Oživenie z druhého štvrťroka tohto roku by malo byť trendom aj v ďalších mesiacoch. Oživenie by sa mala stimulovať aj implementácia Plánu obnovy a odolnosti a s ňou súvisiace posilnenie súkromných a verejných investícií.

,,Veľkú výzvu do chemického priemyslu prináša aj ambiciózny plán Európskej komisie – tzv. Green Deal – Zelená dohoda, ktorá zaväzuje Európu stať sa uhlíkovo neutrálnou do roku 2050. Táto vízia prinesie aj do chemického priemyslu náročné výzvy a diskusie ako to dosiahnuť. S cieľom k zelenšej planéte vznikla aj myšlienka o zavedení tzv. uhlíkového cla (Carbon Border Adjustment Mechanism – CBAM). Nové poplatky za emisie na hraniciach EÚ by mali zamedziť riziku „úniku uhlíka“ v situáciách, keď výrobné spoločnosti presúvajú svoju výrobu mimo Európy do oblastí, kde je cena za znečistenie nižšia,“ povedal R.Karlubík.

Stabilita v odvetví

ŠÚ SR k polroku 2021 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 289 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. Po prvom štvrťroku 2021 pribudli 4 podniky z toho 3 v odvetví výrobkov z plastov, čo sa prejavilo aj v tržbách daného odvetvia a jeden podnik v oblasti farmaceutických výrobkov. V odvetví rafinovaných ropných produktov na slovenskom trhu už dlhodobo pôsobia 4 spoločnosti, rovnako stabilná situácia je aj v oblasti výrobkov z gumy a náterových látok. Vo výrobe chemikálií a chemických výrobkov to bolo v 2. štvrťroku 2021 spolu 49 podnikov, výrobe farmaceutických výrobkov a prípravkov sa venuje 16 firiem a výrobe výrobkov z gumy a plastov až 220 spoločností.

Dôležitý zamestnávateľ, široké spektrum výroby                                       

V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracuje viac ako 10 % všetkých zamestnancov v priemysle. Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel.

paperlife
zchfp-tatrasvit-ruska

Chemický a farmaceutický priemysel v druhej vlne pandémie stabilnejší

V chemickom a farmaceutickom priemysle sa po roku života s pandémiou stav stabilizoval. Za prvý štvrťrok 2021 zaznamenal chemický a farmaceutický priemysel v SR celkové tržby 2,354 mld. EUR, čo bolo porovnaní s rovnakým obdobím roku 2020 menej o 0,5 percenta  (12 mil. EUR). Pokles tržieb tak bol oproti prvému štvrťroku predchádzajúceho roka miernejší ako vlani, kedy predstavoval až 165 mil. EUR.

Nárasty tržieb zaznamenalo odvetvie výroby mydiel, pracích, čistiacich, parfumovaných prostriedkov a to o 5% a pododvetvie výroby umelých vlákien  o 31,5%, čo má súvis s vysokým dopytom po týchto produktoch v čase pandémie koronavírusu. Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

Stabilnejšie tržby

,,Môžeme konštatovať, že tržby chemického a farmaceutického priemyslu sú po dvoch vlnách pandémie stabilnejšie. Opäť sa prejavil nerovnomerný vplyv krízy na jednotlivé druhy výrob. Kým čistiace prostriedky a umelé vlákna za 1.štvrťrok tohto roka rástli a spolu s nimi aj výrobky z gumy (4,2%), ostatní stagnovali, alebo klesli. Najväčší pokles tržieb zaznamenalo odvetvie náterových látok a to o 7% ako dôsledok sezónneho dopytu po týchto produktoch. V odvetví rafinovaných ropných produktov zaznamenali pokles o 5,3%. Kleslo aj odvetvie farmaceutických výrobkov a to o 1,5%. Pandémia bola impulzom na preladenie výrob a zameranie sa na výrobu produktov potrebných pre zvládnutie šírenia nového koronavírusu. Kým medziročný pokles za rok 2020 predstavoval celkové zníženie tržieb až o 15,84%, výsledky 1.štvrťrtoka 2021 dávajú nádej na odrazenie sa a rast celého odvetvia po zvyšok roka,“ zhodnotil situáciu R.Karlubík.

Dodal, že okrem pandémie odvetvie čelí aj ďalším výzvam. Najväčšími problémami, s ktorými  v súčasnosti zápasí sú dopady legislatívy o odpadoch a ovzduší. Ministerstvo životného prostredia SR pripravuje zákon o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia. V rámci pripomienok k nemu presadzujú slovenské chemické firmy zníženie navrhovaných poplatkov, ktoré sú vzhľadom na porovnanie s okolitými krajinami násobne vyššie.

Dôležitá pozícia chémie v rámci SR

Pozíciu chemického a farmaceutického priemyslu v rámci celej priemyselnej výroby na Slovensku môžeme vyjadriť ako percentuálny podiel odvetvia na celom priemysle SR. Ten predstavoval v roku 2020 z hľadiska tržieb takmer 11 % z tržieb celého priemyslu SR. Najvyšší podiel na tržbách z chemického a farmaceutického priemyslu má už niekoľko rokov odvetvie výrobkov z gumy a plastov (4,9 %) v rámci priemyslu celej SR a 47,7 % -ný podiel v rámci výroby chémie a farmácie.

Štatistický úrad (ŠÚ) v prvom štvrťroku 2021 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 285 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. Celkovo zaniklo 8 podnikov chemického a farmaceutického priemyslu, čo predstavuje pokles o 2,7% v porovnaní s prvým štvrťrokom predchádzajúceho roku. V odvetví rafinovaných ropných produktov na slovenskom trhu už dlhodobo pôsobia 4 spoločnosti. Vo výrobe chemikálií a chemických výrobkov to bolo v 1. štvrťroku 2021 spolu 49 podnikov, výrobe farmaceutických výrobkov a prípravkov sa venuje 15 firiem a výrobe výrobkov z gumy a plastov až 217 spoločností. V pododvetví výroby základných chemikálií, priemyselných hnojív a dusíkatých zlúčenín, plastov a syntetického kaučuku v primárnej forme zanikli 3 podniky. Výraznejšie to však bolo v odvetví výroby plastových výrobkov, kde zaniklo 6 podnikov. Jeden podnik vznikol v pododvetví výroby ostatných chemických výrobkov.

Zamestnanosť chemickom a farmaceutickom priemysle

,,Trh práce ostáva stabilný, druhá vlna pandémie sa dotkla zamestnanosti výrazne menej ako prvá. Zamestnanosť sa v prvom štvrťroku 2021 znížila o 3,5% v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2020. Celkovo pracovalo koncom 1.štvrťroka 2021 v chemickom a farmaceutickom priemysle 42 177 zamestnancov (o 1533 medziročne menej). Zánik podnikov v pododvetví výrobkov z plastov sa prejavil aj na poklese zamestnanosti v tomto pododvetví o vyše 1500 pracovníkov, čo bolo o 7,1% menej oproti rovnakému obdobiu minulého roka.

Vo výrobe umelých vlákien naopak počet pracovníkov stúpol o takmer 75% a počet pracovníkov tak dosiahol pôvodný počet pracovníkov, ktorí boli v odvetví zamestnaní v roku 2019. Turbulentný vývoj zamestnanosti do značnej miery ovplyvnila pandémia nového koronavírusu,“ konštatoval R.Karlubík.

Dôležitý zamestnávateľ, široké spektrum výroby                                       

V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracuje viac ako 10 % všetkých zamestnancov v priemysle. Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel, ktorého význam je pre SR tak dôležitý.

Stratégia chemických látok – stratégia udržateľnosti

Európska rada pre chemický priemysel (Cefic), ktorá  je hlavným európskym obchodným združením pre chemický priemysel, podporuje novú stratégiu pre chemikálie, v ktorej sa stanovuje dlhodobá vízia politiky EÚ v oblasti chemických látok. Cieľom tejto stratégie je dospieť k životnému prostrediu bez toxických látok s vyššou úrovňou ochrany ľudského zdravia a životného prostredia a zároveň posilniť konkurencieschopnosť. Cefic podporuje ciele stratégie v oblasti verejného zdravia a životného prostredia a zdieľa víziu načrtnutú Európskou Komisiou v návrhu „Stratégia chemických látok – stratégia udržateľnosti“.

Keďže 96% vyrobeného tovaru závisí od chemických látok, je európsky chemický priemysel kľúčovým hráčom na trhu. Zároveň poskytuje riešenia pre Green Deal, počnúc solárnymi panelmi cez batérie, veterné turbíny a vodíkové technológie až po znižovanie energetickej náročnosti budov, liečivá vyrábané v EÚ, vysokovýkonnú elektroniku, a mnoho ďalších. Chemický priemysel potrebuje transformáciu výrobných procesov k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050.

Stavanie na úspechoch

Vďaka nariadeniu REACH a viac ako 40 právnych predpisov EÚ o chemikáliách má EÚ najkomplexnejšiu chemickú legislatívu na svete. Neustále zlepšovanie chemickej bezpečnosti, ochrany zdravia ľudí a životného prostredia je zakomponované do mnohých iniciatív (Responsible Care®, REACH, Deklarácia udržateľnosti Cefic-u a ďalšie: https://cefic.org/).

,,V súvislosti s plnením cieľov Chemickej stratégie nás čaká náročné obdobie, keď sa v  priebehu 10 rokov otvorí viac ako 40 právnych aktov v EU, napr.:

Otvorenie nariadenia REACH

  • Správa o chemickej bezpečnosti aj pre látky od 1-10 ton
  • Registrácia aj určitých polymérov

Nové kategórie nebezpečnosti pri klasifikácii chemických látok v nariadení CLP

  • Endokrinné disruptory.

Bude si to vyžadovať úzku spoluprácu autorít a priemyslu na európskej ale aj národnej úrovni,“ informovala generálna sekretárka ZCHFP SR Ing. Silvia Surová.

paperlife
zchfp-tatrasvit-ruska

Chemický a farmaceutický priemysel ovplyvnila vo veľkom pandémia, niektorých aj pozitívne

Protipandemické opatrenia súvisiace s ochorením Covid-19 mali počas roka 2020 zásadné dopady na mnohé podniky chemického a farmaceutického priemyslu v SR. Odrazilo sa to v nerovnomernom vývoji rôznych segmentov tohto odvetvia, niektoré klesli, iné narástli.  Celkovo slovenské chemické a farmaceutické podniky zaznamenali za celý minulý rok významné zníženie tržieb. Kým za rok 2019 zaznamenali celkové tržby 9,921 mld EUR, v roku 2020 to bolo už iba 8,349 mld EUR. Medziročný pokles predstavuje zníženie o 15,84%. Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

,,Pandémia bola impulzom na preladenie výrob a zameranie sa na výrobu produktov potrebných pre zvládnutie šírenia nového koronavírusu. Naše spoločnosti prešli tento rok obrovským záťažovým testom. Hraničné obmedzenia, zákazy cestovania a zatváranie výrobných závodov odhalili slabé miesta priemyslu. Dopad na výrobu sme pocítili už v druhom štvrťroku 2020, keď došlo k výrazným pandemickým opatreniam zo strany vlády a od prepuknutia choroby na Slovensku sa zastavila výroba a s ňou aj niektoré chemické závody. Celkovo v chemickom a farmaceutickom priemysle zaznamenal ŠÚ SR prepad tržieb v druhom štvrťroku, v porovnaní s prvým štvrťrokom o 27,4%, v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 bol prepad tržieb až o 30,1%,“ konštatuje R.Karlubík.

Úzka previazanosť s automobilovým priemyslom

Dodáva, že celoročne utrpel výraznejším poklesom tržieb sektor výroby plastov v primárnej forme (-21,69%) a sektor výrobkov z plastov a gumy (-12,84%), čo je znakom úzkeho previazania týchto odvetví s automobilovým priemyslom. Výrazný pokles celoročných tržieb zaznamenal ŠÚ SR aj v odvetví rafinovaných ropných produktov (-25,37%). Tento sektor sa v druhom štvrťroku 2020 prepadol o 32,5% z hľadiska tržieb a do konca roka nastala jeho revitalizácia len pozvoľna.

,,Ak bol tento rok jeden víťaz, bol to trh s dezinfekčnými prostriedkami. Najväčší nárast zaznamenalo odvetvie výroby mydiel, pracích, čistiacich a parfumovaných prostriedkov oproti minulému roku o 30,1%. Dopyt po dezinfekčných prostriedkoch na ruky a ďalších dezinfekčných výrobkoch viedol mnoho spoločností k presmerovaniu zdrojov na uspokojenie dopytu. Mierne sa zvýšili tržby v odvetví farmaceutických výrobkov a prípravkov (+2,64), v rámci roka najmä v druhom kvartáli. Dopyt zrejme súvisel s výraznejším odbytom voľnopredajných liekov a výživových doplnkov a snahou populácie o podporu imunity počas nástupu pandémie. V celosvetovom meradle je možné do budúcna očakávať, že úlohu v tržbách vo farmaceutickom sektore zohrajú aj vakcíny proti Covid-19,“ vyzdvihuje R.Karlubík.

Upozornil aj na to, že výraznejšie stúpol aj dopyt v odvetví umelých vlákien. V druhom štvrťroku 2020 sa dopyt odzrkadlil v tržbách, ktoré stúpli o 52,6% oproti prvému štvrťroku. Priemysel prehodnotil svoj model a rýchlo sa preorientoval a zameral na výrobu ochranných pomôcok a rúšok. Napriek tomu vlani celoročne skončilo celé odvetvie umelých vláken so znížením tržieb oproti roku 2019 o 8,13%.

Rok 2020 poznamenali straty, znižovanie počtu pracovných miest, platy sa neznížili

Znižovanie počtu zamestnancov oproti 2019 sa dotklo aj chemického priemyslu. Najvýraznejšie v odvetví plastov (12,8%)  a prekvapivo aj v odvetví umelých vlákien (14%) a to napriek výraznejšiemu dopytu po ich produktoch v 2.štvrťroku 2020 a nie tak výraznému prepadu tržieb oproti roku 2019. Celkovo bol trh práce ochudobnený o 4,2% zamestnancov v oblasti chemického priemyslu.

Priemerná mesačná mzda chemického a farmaceutického priemyslu v SR medziročne v roku 2020 stúpla o 1,46%, na 1607 EUR. Najvýraznejšie a zároveň očakávane v odvetví s dezinfekčnými prostriedkami. Zamestnanci si polepšili o 11,5% oproti roku 2019. V iných odvetviach priemyslu bol zaznamenaný nárast o 1-2%, čo kopíruje mieru inflácie.

Šanca byť odolnejší a udržateľnejší

,,Rok 2021 otvára bránu novým možnostiam, revitalizácia podporuje potrebu rýchleho schválenia a vykonania plánu hospodárskej obnovy EÚ, čo bude hlavnou témou. Spoločnosti tiež čaká otázka o stratégií udržateľnosti a uhlíkové clo. Budúcnosť si bude vyžadovať prechod k zelenším cestám. Zotavenie sa z krízy Covid-19 však bude ešte chvíľu trvať. Druhá vlna Covid-19 je vážna a bude mať v nasledujúcich mesiacoch vplyv aj na chemický priemysel,“ uzatvára R.Karlubík.

V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracuje viac ako 10 % všetkých zamestnancov v priemysle. Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel, ktorého význam je pre SR tak dôležitý. Odvetvie zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.

paperlife
zchfp-tatrasvit-ruska

Medziročný pokles tržieb chémie pokračoval aj v 3.štvrťroku

 

Chemický a farmaceutický priemysel v SR zaznamenal za 3.štvrťroky roku 2020 zníženie tržieb, v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019. Medziročný pokles o 1,274 mld. EUR predstavuje zníženie  o 17,1%. Najvýraznejšie klesli tržby v odvetví plastov v primárnej forme (o 26,4 %), čo je znakom previazania s krízou značne postihnutým automobilovým priemyslom. Podobne dopadlo odvetvie rafinovaných ropných produktov, kde je pokles tržieb 22,3%. Naproti tomu priaznivý vývoj a nárast tržieb o 29,2 zaznamenalo odvetvie výroby mydiel, pracích, čistiacich, parfumovaných prostriedkov, čo súvisí s vysokým dopytom po týchto produktoch v čase pandémie koronavírusu. Z rovnakého dôvodu narástli tržby aj vo farmaceutickej výrobe a prípravkoch o 5,8 %. Pozitívne dopadol aj sektor výroby náterových látok, rástol o 3,2%. Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

Dopady krízy

,,Nerovnomerný vývoj rôznych segmentov chémie ilustruje mieru dopadu koronakrízy, ktorá bola rôzna. Za tri štvrťroky tohto roka sme zaznamenali pokles v tržbách vo výrobe umelých vlákieno 15,4%. Toto odvetvie síce v 2.štvrťroku zaznamenalo nárast, ktorý súvisel so zvýšeným dopytom po ochranných pomôckach, ale momentálne sa po započítaní 3.štvrťroka prepadlo pod priemernú medziročnú úroveň. Nárast tržieb pozorujeme v oblastiach farmaceutickej výroby, výroby mydiel, pracích, čistiacich a parfumovaných prostriedkov, čo odzrkadľuje dopyt v dôsledku pandémie. V takmer všetkých ostatných odvetviach kopírujú tržby vývoj HDP. Kým však chemikáliám a chemickým výrobkom klesli tržby o 6,4%, výrobky z gumy  a plastov stratili medziročne až 17,7% z tržieb,“ vysvetlil R. Karlubík.

 

Dodal, že počas  3.štvrťrtoka pribudol v chemickom priemysle jeden podnik v odvetví výrobkov z gumy. Turbulentnejší nebol ani vývoj počtu zamestnancov oproti 2.štvrťroku 2020, výraznejší prírastok zamestnancov (3200) však ŠÚ SR zaznamenal v odvetví výrobkov z plastu. Zamestnanosť 41 362 osôb je v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 stále nižšia, konkrétne o 6,3%. Priemerná mesačná mzda za prvých 9 mesiacov tohto roka bola 1538 EUR, medziročne vzrástla o takmer 40 EUR.

Podniky sa musia prispôsobiť novej situácii

Napriek negatívam pandémie, preukázal slovenský chemický a farmaceutický priemysel v čase koronakrízy dostatočnú silu, rýchlosť a solidaritu pri zabezpečovaní nevyhnutných ochranných prostriedkov pre obyvateľov. Pritom kríza priniesla drastický tlak na zabezpečenie základných funkcií podnikov, pri súbežnom poklese objednávok a všeobecných dopadoch. Boli však aj odvetia, ktoré si to odniesli výraznými poklesmi zamestnanosti, napriek snahe zachovať si vysoko špecializovanú pracovnú silu. Na druhej strane výroba mnohých spoločností sa prispôsobila na výrobu ochranných rúšok, ochranných odevov a dezinfekcie. K najvýznamnejším  z nich patria Tatrasvit Svit Socks, a. s., Svit, Chemosvit a. s., Svit, Brenntag Slovakia, s.r.o., Pezinok, Duslo a.s., Šaľa, VUP a. s., Prievidza, FORTISCHEM a. s., Nováky, Chemolak a. s., Smolenice, Banchem s r.o., Dunajská streda, Mikrochem spol. s r.o., Pezinok, VUCHT a.s., Bratislava. Podniky, zamestnávateľov i zamestnancov, čaká ešte náročné krízové i pokrízové obdobie, ktoré bude pre všetkých obrovskou výzvou.

V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracuje viac ako 10 % všetkých zamestnancov v priemysle. Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel, ktorého význam je pre SR tak dôležitý. Odvetvie zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.

 

paperlife

ZCHFP: Po testovaní našťastie nenastal väčší výpadok zamestnancov

 

Celoplošné víkendové testovania obyvateľstva SR na prítomnosť COVID-19 dopadlo v chemickom a farmaceutickom priemysle pomerne priaznivo. Počty pozitívne testovaných v jednotlivých podnikoch Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR približne kopírovali výsledky celoslovenského testovania. Vo väčšine firiem ZCHFP SR nenastal výpadok zamestnancov, alebo len minimálny, bez obmedzenia chodu prevádzky. Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident ZCHFP SR.

,,Firmy sa vopred pripravili na výraznejšie výpadky a aktivovali sa tak, aby dokázali predpokladané komplikácie zvládnuť bez prerušenia výrob. Väčšie výpadky zamestnancov, či už z dôvodu pozitívnych výsledkov zamestnancov, alebo z dôvodu karantény pre pozitívny výsledok člena rodiny, nastali iba v niekoľkých firmách so zvýšeným priemerom pozitívne testovaných. Takéto prípady máme evidované medzi malými aj veľkými  firmami. V týchto spoločnostiach boli nútení  od dnes 2.11.2020 uzatvoriť aj niektoré výrobné linky, resp. obmedziť ich výrobné kapacity. Testovania, ktoré prebehli vo firmách, hodnotia zamestnávatelia i zamestnanci väčšinou veľmi kladne. Firmy testovali priamo vo svojich areáloch všetkých prihlásených zamestnancov spolu s ich rodinnými príslušníkmi. Väčšina firiem to bez väčších komplikácií zvládla v rámci jedného dňa, výkon hodnotia na vysokej úrovni, čas čakania bol minimálny, celkovo bol veľmi pozitívny ohlas v kolektíve,“ konštatuje R.Karlubík.

Dodáva, že niekde sa vyskytli aj  zamestnanci s negatívnymi výsledkami, ale so zvýšenými teplotami a príznakmi akútneho prechladnutia a tí potom zostali doma.

Spokojnosť pri testovaní

K priebehu testovania dodáva: ,,V sobotu všetci stáli v radoch a daždi na testovaní. Spokojnosť bola predovšetkým v spoločnostiach, ktoré zabezpečovali testovanie zamestnancov a ich rodinných príslušníkov priamo v areáli podniku. Takmer všetkých prihlásených s rodinnými príslušníkmi sa podarilo otestovať za sobotu, organizácia a výkon boli na vysokej úrovni, čas čakania minimálny a v kolektívoch to malo silno pozitívny ohlas. Celkovo podniky očakávali väčší počet infikovaných, našťastie tieto prognózy sa nenaplnili. Dúfame, že druhé kolo testovania už vo väčšine lokalít nebude nutné. Bolo by však veľmi vhodné, aby vláda umožnila priebežné testovanie vo firmách aj naďalej, a prijala k tomu legislatívne ale aj materiálové  (testy zdarma) zabezpečenie.“

Ako príklad zvýšenej zbytočnej nákladovosti môže poslúžiť Duslo, a.s., Šaľa. ,,Museli sme hradiť všetky ostatné náklady na 4 odberové tímy s minimálne 8 ľuďmi, ich osobné náklady, OOPP, celodennú stravu, epidemiologické gély a následnú likvidáciu všetkých OOPP a antigénových testov. Vyžiadalo si to náklady ďalších cca 15.000 EUR. Vykonali pritom celkom 2.961 testov vlastných  zamestnancov, zamestnancov dodávateľských spoločností sídliacich v areáli a občanov regiónu. Pozitívnych prípadov za oba dva dni bolo menej ako 0,8% z celkového počtu vykonaných testov, prevažná väčšina z pozitívnych testov nepatrila medzi zamestnancov spoločnosti. Tým pádom nezaznamenali pri dnešnom nástupe na rannú smenu žiadne zásadné problémy – to sa ale môže  zmeniť pri potenciálnom druhom testovaní,“ vraví Petr Bláha, generálny riaditeľ Dusla.

Podobne dopadli aj ostatné firmy

,,Podobne aj v skupine firiem Chemosvit vo Svite sme otestovali viac ako 3000 ľudí, s celkovými nákladmi cca 15 000 EUR. Išlo o zamestnancov, ich rodinných príslušníkov a firmy pôsobiace v areáli Chemosvit. Mali  sme 3 odberné miesta, na ktoré bola najväčšia záťaž  v piatok, kedy urobili cca 1560 odberov, čo je 520 odberov na jedno miesto. To bolo možné kvôli dobrej SW podpore, a tiež kvôli odbornému personálu z Vojenskej nemocnice Ružomberok. Komentáre ľudí sa týkali práve toho, že tu nie sú dobrovoľne, ale chápu že ako firma, tak aj oni sú v rovnakej pozícii, a na testy prišli v snahe podporiť firmu, ktorá im vyšla v ústrety. Boli dotlačení do pozície, že keď to nechajú „len tak“ tak riskujú oveľa viac, ohrozenie výroby, a oveľa väčšie straty, a to nielen finančné, ale aj pozíciu na trhu,“ konštatuje  Jaroslav Mervart, generálny riaditeľ skupiny firiem Chemosvit.

Upresnil, že vo Svite bolo spolu testovaných 3039 osôb, z toho pozitívnych bolo 47 (1,55 %). Počet testovaných zo spoločností skupiny CHEMOSVIT – 1207 osôb, z toho pozitívnych 23 (1,91%). K určitému výpadku zamestnancov došlo jednak tým, že niektorí zamestnanci boli pozitívne testovaní, zamestnávateľ očakával. Ďalší zamestnanci ostali v karanténe z dôvodu pozitívne testovaných členov rodiny. To znamená, že pri počte pozitívne testovaných zamestnancov na úrovni 1,9 % je počet zamestnancov, ktorí nenastúpili do práce cca 3,8 %.Tento výpadok významne neovplyvnil chod jednotlivých firiem, nemusel byť prijatý krízový scenár. Vo firmách Chemosvitu prebieha výrobný proces bez výrazných obmedzení.

Prognózy sa nenaplnili

,,Ani u nás nenastal výpadok pracovných síl a nemuseli sme riešiť krízový scenár. Celkovo sme očakávali väčší počet infikovaných, našťastie tieto prognózy sa nenaplnili. Testovali sme priamo v areáli podniku, všetkých prihlásených kolegov s rodinnými príslušníkmi sme stihli za sobotu. Organizácia a výkon boli na vysokej úrovni, čas čakania minimálny a akcia mala veľmi silno pozitívny ohlas v kolektíve. Snáď druhy-krát to už nebudeme musieť absolvovať,“ komentuje testovanie Matúš Kutný, riaditeľ Saneca Pharmaceuticals, Hlohovec.

Chémia – významný zamestnávateľ

Podľa údajov ŠÚ SR v prvom polroku 2020 evidujú v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 294 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. Aktuálne zamestnáva cca 38 000 osôb. Pracuje tu viac ako 10 % všetkých zamestnancov v priemysle.

 

paperlife
stiahnuť

ZCHFP: Lockdown pri chemickom priemysle a farmaceutickom priemysle neprichádza do úvahy

Zväz chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR, združujúci výrobcov chemických a farmaceutických produktov, iba  s veľkou nevôľou pozoruje úvahy o možnom plošnom zastavení slovenského hospodárstva, v súvislosti so šíriacou sa pandémiou COVID 19.  Chemické a farmaceutické podniky sú v prevažnej miere súčasťou kritickej infraštruktúry a sú takej povahy, že odstávka z jedného dňa na druhý jednoducho nie je možná vzhľadom na obrovské prípadne hroziace bezpečnostné riziká.  Tieto úvahy pravdepodobne  nepočítajú  s tým, že chemický priemysel (ale aj niektoré ďalšie kritické odvetvia priemyslu) je príliš zložitý a zaoberá sa tak náročnými výrobami, že potrebuje 7 až 10 dní na ich bezpečné odstavenie. Inak by mohlo dôjsť nielen k veľkým ekonomickým škodám, ale aj k potenciálnemu ohrozeniu zdravia a životov. Preto podporujú prípadné plošné testovanie obyvateľstva, ale zásadne namietajú úvahy o tzv. lockdowne ekonomiky SR. Všetky prípadne nariadené procesy v tejto súvislosti  musia  byť plánované a vopred  dohodnuté so zástupcami konkrétnych, prípadne dotknutých priemyselných odvetví, inak hrozia škody neprimerané dosiahnutému efektu. Zástupcovia ZCHFP SR preto vyzývajú premiéra a vládu SR na úzku koordináciu a prípadné prípravné jednania, inak sa nedá s lockdownom pri chemickom priemysle  a farmaceutickom priemysle ani uvažovať.

ZCHFP nesúhlasí s dnešným návrhom premiéra, že kto nebude disponovať potvrdením o negatívnom teste, či už z plošného testovania alebo zo súkromného zariadenia, bude musieť byť 10 dní v karanténe. Prípadný náhly masívny výpadok pracovných síl v odvetví chémie a farmácie  by mal v tomto prípade za následok odstavenie výrob s dramatickými ekonomickými i bezpečnostnými následkami.

Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident ZCHFP SR.

Chémia je významným zamestnávateľom

Podľa údajov ŠÚ SR v prvom polroku 2020 evidujú v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 294 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. Aktuálne zamestnáva cca 38 000 osôb. Pracuje tu viac ako 10 % všetkých zamestnancov v priemysle. Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel, ktorého význam je pre SR tak dôležitý. Odvetvie zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.

paperlife
ZCHFP-tatrasvit-detail-info-ruska-2

Koronakríza sa podpísala pod takmer 20% prepad tržieb chémie za 1.polrok 2020

Chemický a farmaceutický priemysel v SR zaznamenal za prvý polrok 2020 pokles tržieb v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019 o cca 967 mil. €, čo predstavuje medziročný pokles o 19,4%. Celkové tržby za sledované obdobie dosiahli 4,019 miliardy EUR oproti 4,986 miliardy EUR za rovnaké obdobie minulého roka. Najvýraznejšie klesli tržby v odvetví výroby plastov v primárnej forme (26,2%) a výrobkov z plastov a gumy (23,7 %), čo je znakom úzkeho previazania týchto odvetví s automobilovým priemyslom, ktorý bol krízou postihnutý najviac. V rafinérskom odvetví klesli tržby medziročne o 384 miliónov eur (22%). Naopak najväčší nárast tržieb zaznamenalo odvetvie výroby mydiel, pracích, čistiacich, parfumovaných prostriedkov o 23,8%, čo má súvis s vysokým dopytom po týchto produktoch v čase pandémie koronavírusu. Okrem toho narástli tržby aj vo farmaceutickej výrobe (9,4%) a sektore výroby náterových látok (4,9%). Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

ZCHFP-tatrasvit-detail-info-ruska-2Zmena výroby

,,Koronakríza priniesla drastický tlak na zabezpečenie základných funkcií podnikov, pri súbežnom poklese objednávok a všeobecných dopadov recesie. Napriek negatívam pandémie, preukázal slovenský chemický a farmaceutický priemysel v čase koronakrízy dostatočnú silu, rýchlosť a solidaritu pri zabezpečovaní nevyhnutných ochranných prostriedkov pre obyvateľov. Dôkazom toho je prispôsobenie výrob mnohých spoločností na výrobu ochranných rúšok, ochranných odevov a dezinfekcie. Boli však aj odvetia, ktoré si to odniesli výraznými poklesmi zamestnanosti, napriek snahe zachovať si vysoko špecializovanú pracovnú silu. Najväčší pokles zamestnancov zaznamenalo odvetvie výroby výrobkov z gumy a plastov, až o 18%. Celková zamestnanosť sa v prvom polroku 2020 znížila o takmer 13,8% v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019. Aktuálne chemický a farmaceutický priemysel zamestnáva 38 148 osôb,“ vysvetlil R.Karlubík.

ZCHFP-Dezix

Dodal, že podľa údajov ŠÚ SR v prvom polroku 2020 evidujú v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 294 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac (zanikli 3 podniky). Percentuálny pokles oproti prvému polroku 2019 predstavuje približne 1 percentuálny bod. Priemerná mesačná mzda zamestnancov v chemickom a farmaceutickom odvetví v 2.štvrťroku 2020 bola 1676 EUR, pritom dlhodobo najlepšie zarábajú zamestnanci v odvetví výroby rafinovaných ropných produktov.

Chémia je stále významným zamestnávateľom

V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracuje viac ako 10 % všetkých zamestnancov v priemysle. Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel, ktorého význam je pre SR tak dôležitý. Odvetvie zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.

ZCHFP-dezinfekcia-Dezin

Ako sa slovenská chémia dostala do súčasnej situácie

Slovenské podniky od začiatku tohto roka nepriaznivo ovplyvnil pokles počtu objednávok, a s tým spojené náznaky začínajúcej recesie slovenskej ekonomiky. Neistota bola najprv spôsobená odchodom Veľkej Británie z Európskej únie a obchodným konfliktom USA a Číny. To prinieslo spomalenie globálneho cezhraničného obchodu, čo tlmilo dopyt v proexportne orientovaných európskych ekonomikách, predovšetkým v Nemecku. Do toho prišla koronakríza a dôsledky bude svetová i slovenská ekonomika pociťovať ešte dlho. K  recesii na Slovensku významne prispeli aj populistické rozhodnutia predchádzajúcej vlády a parlamentu, predovšetkým v oblasti minimálnej mzdy, mzdových príplatkov a sociálnych balíčkov.

Hrozba pandémie koronavírusu mala za následok pokles spotreby, výroby a dodávok materiálu predovšetkým z ázijských trhov. V súvislosti s hrozbou šírenia koronavírusu a zavádzaním preventívnych opatrení proti nákaze, sa stali aj na Slovensku viaceré tovary na ochranu zdravia nedostatkové. Nato reagovali mnohé slovenské spoločnosti zmenou zamerania alebo množstva svojej výroby. Chemický a farmaceutický priemysel v SR sa rýchlo zapojil sa do boja proti koronavírusu. Zvýšil výrobu, resp. sa preorientoval na výrobu dezinfekčných prostriedkov, aby tak zabezpečil zvýšenú potrebu dezinfekcie, alebo  na výrobu ochranných rúšok a ochranných odevov.

ZCHFP-dezinfekcia Karom

K najvýznamnejším  z nich patria Tatrasvit Svit Socks, a. s., Svit, Chemosvit a. s., Svit, Brenntag Slovakia, s.r.o., Pezinok, Duslo a.s., Šaľa, VUP a. s., Prievidza, FORTISCHEM a. s., Nováky, Chemolak a. s., Smolenice, Banchem s r.o., Dunajská streda, Mikrochem spol. s r.o., Pezinok, VUCHT a.s., Bratislava.

Podniky, zamestnávateľov i zamestnancov, čaká ešte náročné pokrízové obdobie, ktoré bude pre všetkých obrovskou výzvou. ,,Bude nevyhnutné, aby všetci postupovali jednotne pri tvorbe novej legislatívy a čerpaní podporných finančných prostriedkov EÚ, tak aby sme zvládli očakávanú prestavbu priemyslu EÚ. V rámci tejto očakávanej prestavby sa skloňujú predovšetkým dve výzvy a to „digitalizácia“ a ,,Green Deal“ – Zelená dohoda, ktorá zaväzuje Európu stať sa uhlíkovo neutrálnou do roku 2050,“ uzavrel R.Karlubík.

paperlife