• +421 905 555 140
  • paperlife.sro@gmail.com

Category Archive: ZCHFP

logo- ZCHFP

Chémia zápasí s cenami a nedostatkom surovín

Chemický a farmaceutický priemysel SR zaznamenal za prvý štvrťrok 2022 v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2021 nárast tržieb, a to o 41,5%. Celkové tržby tak narástli z 2,354 mld EUR na 3,33 mld EUR. Nárast tržieb je zaznamenaný takmer v každom odvetví, najviac však v odvetví výroby chemikálií a chemických výrobkov o 79,6 % a v odvetví rafinovaných ropných produktov a to o približne 56 %. Pod rast tržieb sa podpísali hlavne vyššie ceny výstupov, do ktorých sa premietli zvýšené vstupné náklady odvetvia. Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

,,Z pododvetvia chemických výrobkov rástli najmä tržby za plasty v primárnej forme 79,6% a odvetvie umelých vlákien 77,5%. Cena ropných produktov aj naďalej neúmerne stúpa a dopyt po plastoch vysvetľuje progres automobilovej výroby po pandémií. Mierny pokles sme podľa dát Štatistického úradu (ŠÚ) zaznamenali v pododvetví náterových látok a to o 3,5%%, čo možno vysvetliť aj poklesom záujmu o práce v domácnosti, ktoré ľudia vykonávali počas lockdownu. V odvetví výrobkov z gumy a plastov zaznamenávame nárast o zhruba 18,4%, čo úzko súvisí s ekonomikou automobilového priemyslu,“ vysvetľuje R.Karlubík.

Neistota súvisiaca s Ukrajinou trvá

Dopady vojny Ruska voči Ukrajine a súvisiacich sankcií sa najviac podpísali pod obmedzenie dodávok niektorých esenciálnych komodít, ktoré sa nachádzajú na sankčných zoznamoch. ,,Drastický nedostatok surovín a energií a ich neúnosné ceny rozkolísali trhy a ich dôsledky tak skoro neodznejú. Vyhliadky do budúcna, v oblasti zdražovania energií naďalej pretrvávajú, pritom chémia je týmto vývojom jedným z najviac ohrozených odvetví. Musíme sa pripraviť na ďalšie obmedzenia, nedostatok surovín a energií a neúnosné ceny. Náročné úlohy vyplývajú aj zo stratégie udržateľnosti, uhlíkového cla a prechodu k zelenším cestám,“ konštatuje R.Karlubík.

Počty zamestnancov a podnikov sa príliš nemenia

ŠÚ v prvom štvrťroku 2022 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 284 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. V odvetví rafinovaných ropných produktov na slovenskom trhu už dlhodobo pôsobia 4 spoločnosti. Vo výrobe chemikálií a chemických výrobkov to bolo v 1. štvrťroku 2022 spolu 49 podnikov, ich počet sa medziročne nemenil. V porovnaní s vlaňajším rokom vznikli 3 podniky v oblasti farmaceutickej výroby a zanikli štyri podniky v oblasti výrobkov z gumy a plastov, celková bilancia v sektore je úbytok jedného podniku. Počet podnikov však dlhodobo klesá, aj vplyvom pandémie koronavírusu.

,,Trh práce ostáva relatívne stabilný, ďalšie vlny pandémie sa dotkli zamestnanosti výrazne menej ako tá prvá. Zamestnanosť sa v chemickom a farmaceutickom priemysle medziročne v prvom kvartáli 2022 znížila a trh práce bol ochudobnený o zhruba 2 % zamestnancov. Medzi jednotlivými pododvetviami bol vývoj počtu zamestnancov relatívne stabilný, najväčší nárast zaznamenalo odvetvie primárnych plastov (16 %) a odvetvie farmaceutických výrobkov (12 %), čo má súvis so vznikom 3 nových firiem a s nárastom výroby v týchto pododvetviach,“ vymenúva R.Karlubík.

V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracuje takmer celkovo 41 373 zamestnancov, čo predstavuje 10,3 % všetkých zamestnancov celého slovenského priemyslu. Priemerná mesačná mzda chemického a farmaceutického priemyslu medziročne stúpla o takmer 4 % na 1570 EUR. Najvýraznejšie v odvetví chemikálií a chemických výrobkov. Zamestnanci tohto odvetvia si polepšili o 9 % oproti roku 2021. V iných odvetviach priemyslu bol zaznamenaný nárast o 3 až 6%. S nárastom priemernej mesačnej mzdy stúpala aj pridaná hodnota, medziročne o takmer 8% v porovnaní s rokom 2021. Vlani sa v priebehu roka výroba v chemických a farmaceutických podnikoch po vypuknutí pandémie ustaľovala, firmy vyvinuli maximálne úsilie a vytrvalosť pri protipandemických opatreniach súvisiacich s ochorením Covid-19.

Dôležitý zamestnávateľ, široké spektrum výroby                                       

Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel.

V súvislosti so zamestnanosťou trápia dlhodobo chemický sektor nedostatkové počty zamestnancov a nedostatok vyškolených pracovníkov. Systém vzdelávania a učňovské školstvo je citeľne odčlenené od podnikateľskej sféry. S tým súvisí skutočnosť, že na stredných školách sa neotvárajú odbory, ktoré prax vyžaduje.

paperlife
FOTOGRAFIA z roku 1927

Obnovili ikonickú fotografiu s Mariou Curie a Albertom Einsteinom

V bruselskom hoteli Metropol sa 30. mája 2022 zišlo 34 najlepších európskych profesorov chémie, vrátane dvoch laureátov na Nobelovu cenu a 21 doktorandov z celej EÚ, aby znovu vytvorili ikonickú fotografiu, ktorá vznikla v roku 1927 počas Medzinárodnej konferencie o elektrónoch a fotónoch v Solvay. Táto svetoznáma fotografia predstavuje najlepších vedcov tej doby, vrátane Marie Curie-Skłodowskej a Alberta Einsteina. Zhromaždením si pripomenuli 50. výročie založenia Európskej rady chemického priemyslu (Cefic). Informuje o tom tlačová správa Cefic, ktorú masmédiám poskytla Ing. Silvia Surová, generálna sekretárka Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

K profesorom a nádejným mladým vedcom sa počas podujatia pripojilo aj 25 generálnych riaditeľov a hlavných technických riaditeľov (CTO) popredných európskych výrobcov chemikálií. Usilujú sa o posilnenie spojenectva medzi vedou a podnikmi, s cieľom zabezpečiť aby si vedecký pokrok a inovácie našli cestu na trh a prispeli k agende EÚ v oblasti Zelenej dohody.

 Mladá generácia

Dr. Martin Brudermüller, prezident Cefic a generálny riaditeľ spoločnosti BASF uviedol: „Som nadšený, že dnes môžem byť obklopený najlepšími svetovými chemikmi a mimoriadne talentovanými mladými výskumníkmi z celej Európy. Mladá generácia bude definovať budúcnosť chemických inovácií v Európe a tým aj úspešnosť Zelenej dohody EÚ. Inovácie máme v krvi: chemický priemysel EÚ je druhým najväčším svetovým investorom do výskumu a inovácií v oblasti chemických látok s rozpočtom viac ako 9 miliárd EUR, ktoré každoročne idú na výskum. Spolupráca so súčasnou a budúcou generáciou vedcov je pre budúcnosť Európy nesmierne dôležitá.“

Doktorant Branislav Šulgan (Slovenská republika) k tomu povedal: „Chemický priemysel sa v súčasnosti blíži ku kľúčovému míľniku transformácie smerom k rozvoju udržateľnosti a ekologických perspektív. Podujatie Honour Science & Chemistry (Česť vede a chémií) poskytuje skvelú príležitosť predstaviť cestu pre budúce inovácie, založené na synergii entuziazmu a šikovných nápadov mladej generácie vedcov, v kombinácii so skúsenosťami a znalosťami najlepších svetových chemikov a profesorov. Zvládnuť budúce výzvy a vytvoriť ducha poctivej produktívnej práce je možné pomocou rovnováhy medzi odborným prístupom a úzkou spoluprácou, spojenou s diplomatickou trpezlivosťou všetkých zúčastnených vedcov.”

 Spolupráca ako riešenie výziev

Profesor Ben L. Feringa, laureát Nobelovej ceny za chémiu za rok 2016, povedal.: „Som rád, že sa môžem podieľať na tejto iniciatíve, pretože je skvelé spojiť priemysel, vedeckú komunitu a študentov. Tieto tri skupiny budú musieť spolupracovať, aby našli najlepšie riešenia pre veľké výzvy. Nadšenie a odhodlanie študentov ma napĺňa hrdosťou a dáva mi dôveru, že sa dosiahne veľký pokrok smerom k udržateľnejšiemu svetu. Tieto mladé hviezdy budú formovať budúcnosť chémie a budú sa tešiť z toho, že pretvárajú vedu na dokonalosť!“

Podujatia sa zúčastnil aj prof. Ing. Viktor Milata, DrSc. z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave a prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu Slovenskej republiky Ing. Roman Karlubík, MBA.

Základné informácie o konferencii Solvay 1927

Solvayovské konferencie, založené belgickým priemyselníkom Ernestom Solvayom v roku 1911, boli považované za zlomový bod vo svete fyziky. Konferencie sa konali v Bruseli a boli venované významným otvoreným problémom vo fyzike aj chémii.  Najznámejšou konferenciou bola piata Solvayova medzinárodná konferencia o elektrónoch a fotónoch v októbri 1927. Stretli sa na nej najvýznamnejší fyzici sveta, aby diskutovali o novo formulovanej kvantovej teórii. Vedúcimi osobnosťami boli Albert Einstein a Niels Bohr. 17 z 29 účastníkov bolo alebo sa stalo nositeľmi Nobelovej ceny, vrátane Marie Curie, ktorá jediná z nich získala Nobelovu cenu v dvoch samostatných vedeckých disciplínach.

paperlife
logo- ZCHFP

EK prijala dočasný krízový rámec štátnej pomoci na podporu hospodárstva

Úplné a okamžité odstrihnutie slovenského priemyslu od ruského plynu a ropy by znamenalo ekonomický kolaps. Zatvorili by sa fabriky, skončili by tisíce ich subdodávateľov a z trhu by vypadli dôležité komodity. Slovensko je pri zemnom plyne závislé na Rusku na 85-87% a u ropy na 100%. Firmy preto očakávajú od slovenskej vlády, že bude presadzovať také kroky, ktoré povedú k čo najmenším negatívnym dopadom. Hlavné úsilie je potrebné zamerať na energie pomoc štátu priemyslu, čo odporúča aj Európska komisia (EK) vo svojom vyhlásení  (EC Statemen) ,,Dočasný krízový rámec štátnej pomoci na podporu hospodárstva v kontexte ruskej invázie“. Informuje o tom Ing. Roman Karlubik, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

Dodáva, že v prípade zemného plynu žiadna rýchla alternatíva nie je, pri rope je to čiastočne možné, ak sa nájdu dodávatelia a prepravné kapacity. Postupné znižovanie závislosti od Ruska pri zemnom plyne je reálne, tak ako to naznačil minister hospodárstva Richard Sulík, v horizonte cca 5 rokov.

,,Žiadame preto vládu SR, aby pri politických rozhodnutiach sama, aj na úrovni orgánov Európskej únie, brala do úvahy ekonomickú realitu a možné negatívne dopady. Pri akýchkoľvek strategických rozhodnutiach je potrebné mať dopadové štúdie, ktoré budú zároveň obsahovať náhradné vecné riešenia  a predovšetkým ich finančné krytie, vrátane prefinancovania dopadov na podniky a obyvateľstvo. Krajiny ako Slovensko takéto zdroje nemajú, riešenie je možné len na úrovni EU, resp. aj s podporou krajín NATO, predovšetkým USA. V stredu 23.marca 2022 Európska komisia prijala závažný dokument ,,Dočasný krízový rámec štátnej pomoci na podporu hospodárstva v kontexte ruskej invázie“. Ten umožňuje poskytovať jednotlivým spoločnostiam rôzne druhy štátnej pomoci. Je nevyhnutné aby vláda SR využila aj tento rámec na rýchlu pomoc našim firmám, inak hrozí, že ich zahraničná konkurencia ešte viac prehĺbi rozdiely a naše im nebudú môcť konkurovať,“ konštatuje R.Karlubík.

Upozorňuje aj nato, že EU bude zohrávať veľkú úlohu v pomoci štátom, musí však zvoliť iný prístup pre prímorské štáty, ktoré si vedia lacnejšie priviesť plyn a iné komodity z okolitých kontinentov a pre vnútrozemské štáty.

logo- ZCHFP

Horšie východiská našich firiem

Ďalej poukazuje nato, že súčasné zvyšovanie cien energií zásadne ovplyvňuje konkurencieschopnosť slovenského priemyslu, ďaleko viacej ako u niektorých krajín, napríklad tých s priaznivejšou geografickou polohou, či prístupom k moru. Premietnutie zvyšovania cien do niekoľkonásobného zvyšovania cien zákazníkom už niekde nie je ani možné. Priame vstupy do výroby v niektorých prípadoch prevyšujú aj zdražené ceny výrobkov a zákazníci to už nie sú schopní akceptovať. K tomu je potrebné prirátať ďalšie náklady na dopravu (ceny pohonných hmôt)

Vznikajú extrémne dopady, keď viacero odvetví spolu súvisí. Napríklad Duslo, a.s., Šaľa uviedlo, že ak situácia bude pokračovať, budú nútení odstaviť výrobu alebo ju zredukovať. Pritom v okolitých krajinách je taktiež odstavená výroba hnojiva (napr. fabriky v Poľsku), farmári nebudú mať dostatok hnojiva, je ohrozené poľnohospodárstvo, je nedostatok aditív do palív ad blue, problémy sú so zásobovaním. Hrozí ďalšiu zvyšovanie cien potravín a vysoká inflácia.

,,Podniky sú významnými platcami daní, ktoré idú do sociálneho systému, pri odstavení prevádzok a výroby hrozia riziká aj štátu a z toho vyplývajúci nedostatok financií v štátnom rozpočte. Pri porovnaní štátnej pomoci u nás a  v zahraničí, Slovensko zaostáva. Nemecká vláda sa snaží dávať prioritu priemyslu, slovenská vláda ani netuší, aké sú štruktúry podnikov, aké problémy ich trápia,“ naznačuje R.Karlubík.

Problémom sú aj poplatky

V porovnaní so zahraničím slovenské firmy trápia aj vysoké poplatky stanovované ÚRSO. Duslo, a.s porovnávalo ceny vstupov s ďalšou ich fabrikou v Nemeckua len poplatky pre ÚRSO ich vyšli o 20 miliónov viacej, pričom v Nemecku sa ich tento poplatok netýkal (elektrina a plyn). Poplatky za plyn stúpli na prelome októbra, stav sa na prelome rokov zastabilizoval, potom však ceny stúpli znova. V súčasnosti objemovo tečie dosť plynu, ale problémom je cena. ,,Srbsko, Maďarsko a iné krajiny majú zakontrahované ceny na 6-7 rokov, Amerika má niekoľkonásobne lacnejší plyn, nie sme konkurencieschopní a ani nemôžeme byť,“ upozorňuje R.Karlubík.

Reakcie partnerov v Európe

Prezident Karlubík ďalej konštatuje, že ceny stúpajú všeobecne vyššie aj v iných krajinách. Kým začiatok roka bol prekvapujúco stabilný, na druhý kvartál signalizuje problémy už aj západná Európa a ceny výrobkov stúpajú aj tam. Automobilový priemysel má problém v celej Európe, automobilky postupne odstavujú výrobu pre nedostatok komponentov. V oblasti výroby hnojív prichádza k odstaveniu výrobných podnikov aj v okolitých krajinách, čo poľnohospodárstvo bude ťažko znášať. Je aj nedostatok sadzí, čo hrozí znižovaním objemu výroby pneumatík. Európsky trh bude v najbližšom čase vo veľkom  dovážať z Ameriky a Číny.

,,Nielen výška cien ropy ale aj nedostatok dopravných kapacít sa priamo dotýka našich podnikov. Týka sa to exportu aj  importu a doprava z Číny je častokrát problematická. Niektoré suroviny sa dovážajú z Bieloruska cez Poľsko, dokedy však kvôli sankciám bude tento trh prístupný?,“ pýta sa R. Karlubík

Štátna pomoc: Komisia prijíma dočasný krízový rámec na podporu ekonomiky v kontexte ruskej invázie na Ukrajinu

Európska Komisia prijala 23. marca dočasný krízový rámec, aby umožnila členským štátom využiť flexibilitu predpokladanú v pravidlách štátnej pomoci na podporu hospodárstva v kontexte ruskej invázie na Ukrajinu.

Výkonná podpredsedníčka Margrethe Vestagerová, zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže, povedala: „V tomto kritickom čase Európska únia bude naďalej stáť pri Ukrajine a jej ľude. Musíme sa tomu postaviť, tejto krutej invázii, pretože v stávke je aj naša sloboda. Sankcie prijaté EÚ a jej medzinárodnými partnermi vážne zasiahli ruské hospodárstvo. Tieto sankcie si vyberajú daň aj pre európske hospodárstvo a budú v tom pokračovať aj v budúcich mesiacoch. Musíme zmierniť ekonomický dopad tejto vojny a podporiť vážne postihnuté spoločnosti a sektory. A musíme konať koordinovane. S ohľadom na túto skutočnosť Komisia umožní členským štátom využívať flexibilitu predpokladanú v tomto dokumente.“

Pravidlá štátnej pomoci na riešenie tejto bezprecedentnej situácie a zároveň na ochranu rovnakých podmienok jednotný trh.

Dočasný krízový rámec dopĺňa existujúci súbor nástrojov štátnej pomoci mnohými ďalšími

možnosťami, ktoré už majú členské štáty k dispozícii, ako sú opatrenia na kompenzáciu spoločnostiam za škody, ktoré priamo utrpeli v dôsledku výnimočných okolností, a opatrenia uvedené v oznámeniach Komisie o vývoji na trhu s energiou.

Nový rámec umožní členským štátom

  • poskytovať spoločnostiam, postihnutým súčasnou krízou alebo súvisiacimi sankciami a protisankciami obmedzené sumy pomoci
  • zabezpečiť pre podniky dostatočnú likviditu;
  • kompenzovať spoločnostiam dodatočné náklady vzniknuté v dôsledku mimoriadne vysokých cien plynu a elektriny.

Tieto typy opatrení budú dostupné aj spoločnostiam, ktoré sa kvalifikujú ako v ťažkostiach, a

môžu čeliť akútnej potrebe likvidity v dôsledku súčasných okolností, ktoré prichádzajú v pätách pandémie koronavírusu. Subjekty kontrolované Ruskom budú z rozsahu pôsobnosti vylúčené tieto opatrenia.

Aby sa zachovali rovnaké podmienky na jednotnom trhu, nový dočasný krízový rámec zahŕňa množstvo záruk. Členské štáty sa tiež vyzývajú, aby zahrnuli udržateľnosť požiadavky na poskytovanie pomoci na dodatočné náklady na energiu.

Dočasný krízový rámec bude v platnosti do 31. decembra 2022. Pomôže zamerať podporu na hospodárstvo a obmedzí negatívne podmienky na jednotnom trhu. Táto podpora môže byť poskytnutá v akejkoľvek forme, vrátane grantov.,,Žiadame vládu SR aby urýchlene predstavila súbor opatrení v tejto súvislosti platných pre slovenské podniky,“ konštatuje R. Karlubík.

Podpora likvidity vo forme štátnych záruk a dotovaných úverov.

Dočasný krízový rámec dopĺňa široké možnosti pre poslancov, aby navrhli opatrenia v súlade s existujúcimi pravidlami EÚ o štátnej pomoci. Napríklad pravidlá EÚ pre štátnu pomoc umožňujú členským štátom pomôcť spoločnostiam vyrovnať sa s nedostatkom likvidity a potrebou naliehavej záchrany. Okrem toho umožňuje členským štátom kompenzovať spoločnostiam škody priamo spôsobené mimoriadnou udalosťou, akou je súčasná kríza. Členské štáty môžu poskytnúť štátne záruky alebo vytvoriť podporné záručné schémy na bankové úvery, ktoré si berú spoločnosti. Tieto by mali dotované poistné. Členské štáty môžu dotovaným spoločnostiam umožniť verejné a súkromné pôžičky a dotované štátne záruky, aby sa zabezpečilo, že banky budú naďalej poskytovať úvery všetkým.

Pomoc na kompenzáciu vysokých cien energie: členské štáty EU budú môcť čiastočne kompenzovať spoločnostiam, najmä intenzívnym užívateľom energie, dodatočné náklady spôsobené mimoriadne zvýšením cien plynu a elektriny. Táto podpora môže byť poskytnutá v akejkoľvek forme,vrátane priamych grantov. Celková pomoc pre príjemcu nemôže presiahnuť 30 % oprávnených nákladov, do maximálnej výšky 2 mil. EUR v akomkoľvek danom časovom okamihu. Na tento účel môžu členské štáty poskytnúť pomoc presahujúcu tieto stropy, a to až do výšky 25 mil. EUR pre energeticky náročných užívateľov a až do výšky 50 mil. EUR pre spoločnosti pôsobiace v špecifických sektoroch, ako napr.výroba hliníka a iných kovov, sklenených vlákien, buničiny, hnojív či vodíka a mnohé základné chemikálie.

paperlife
tatrasvit-ruska-zchfp

Chemický a farmaceutický priemysel vlani premietol rast vstupov do cien

Chemický a farmaceutický priemysel na Slovensku sa počas roku 2021 spamätal z dopadov koronakrízy a zaznamenal medziročný nárast o 2,418mld EUR (28,95%). Celkové tržby odvetvia sa tak zvýšili zo 8,349mld EUR za rok 2020 na 10,767mld EUR za rok 2021. V porovnaní s rokom 2019 sa vlani celkové tržby zvýšili o 9%. Tým síce nominálne presiahli úroveň spred dvoch rokov, ale pod ich rast sa podpísali hlavne vyššie ceny výstupov. Do tých sa premietli zvýšené vstupné náklady odvetvia. Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

 

,,Nárast tržieb je ale spojený s enormným rastom nákladov, predovšetkým rastom cien surovinových vstupov, rovnako aj elektrickej energie, plynu, ropy a zvýšenie nákladov na zamestnanca počas pandémie COVID-19. Nárast predaja zaznamenali všetky odvetvia chémie a farmácie, okrem odvetvia farmaceutických výrobkov, kde sa dopyt po počiatočnom zvýšení počas pandémie ustálil. Medziročne v minulom roku stúpli najvýraznejšie tržby v odvetví rafinovaných ropných produktov a to o viac ako 50%. Výraznejšie stúpli tržby aj v odvetví plastov v primárnej forme o 39,5%, čo je znakom previazania s automobilovým priemyslom. Umelé vlákna poskočili o 28,03% a výrobky z gumy a plastov poskočili o 12,81%.  Kým rafinované ropné produkty rástli spolu s rastom cien ropy, pododvetvie umelých vláken prehodnotilo svoj model a zameralo sa na výrobu ochranných pomôcok a rúšok, “komentuje vývoj R.Karlubík.

Dopady koronakrízy

Ďalej poukazuje nato, že v roku 2021 sa výroba v chemických a farmaceutických podnikoch po vypuknutí pandémie ustaľovala. Firmy vyvinuli maximálne úsilie a vytrvalosť pri protipandemických opatreniach súvisiacich s ochorením Covid-19, ktoré mali aj v priebehu roka 2021 zásadné dopady na výrobu. Popasovali sa aj s nákladným testovaním zamestnancov a s tým spojenou administratívnou záťažou.

Rástla aj  pridaná hodnota v slovenskom chemickom a farmaceutickom priemysle, pričom rast produktivity práce sprevádzal celkový mierny pokles stavu zamestnancov v odvetví o 0,49% a priemerný rast miezd  na úrovni 4,3%.

Neistý vývoj súvisiaci s Ukrajinou

V druhej polovici minulého roka firmy zasiahla nepriazeň zdražovania energetických vstupov vo výrobe. To súviselo v mnohých prípadoch s obmedzením výrob. ,,Vyhliadky do budúcna v oblasti zdražovania energií sú žiaľ negatívne. Aj v spojení s prepuknutím vojnového konfliktu na Ukrajine, s ktorým prichádza aj obmedzenie dodávok niektorých esenciálnych komodít, ktoré sa nachádzajú na sankčných zoznamoch. Pokiaľ by sa podarilo konflikt na Ukrajine urýchlene ukončiť, vznikol by priestor na revitalizáciu a realizáciu plánu obnovy a odolnosti EÚ. Zatiaľ to však vyzerá nato, že sa musíme pripraviť na ďalšie obmedzenia, nedostatok surovín a energií a ich neúnosné ceny.

Spoločnosti však ešte čakajú náročné úlohy aj pri stratégií udržateľnosti, uhlíkovom cle a prechode k zelenším cestám. Zotavenie z krízy Covid-19, dopadov vojny na Ukrajine a sankcií s ňou spojených, bude ešte chvíľu trvať,“ konštatuje R.Karlubík.

Významným odvetvím priemyslu

Chemický a farmaceutický priemysel je naďalej významným odvetvím slovenského priemyslu, kde tvorí až 11,4 % podiel na jeho celkových tržbách.V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracuje takmer celkovo 42 212 zamestnancov. Čo predstavuje 10,6 % všetkých zamestnancov v celého slovenského priemyslu. Výrazný medziročný pokles zamestnancov sa v roku 2021 v chemickom a farmaceutickom priemysle nekonal. Celkovo bol trh práce ochudobnený len zhruba o 0,5 % zamestnancov. Medzi jednotlivými pododvetviami bol vývoj počtu zamestnancov relatívne stabilný. Najväčší nárast zaznamenalo pododvetvie výrobkov z umelých vlákien, ktoré v roku 2021 zamestnávalo o vyše 15% viac zamestnancov ako to bolo v roku 2020.

Dôležitý zamestnávateľ, široké spektrum výroby                                       

Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel.

V súvislosti so zamestnanosťou trápia dlhodobo chemický sektor nedostatkové počty zamestnancov a nedostatok vyškolených pracovníkov. Systém vzdelávania a učňovské školstvo je citeľne odčlenené od podnikateľskej sféry. S tým súvisí skutočnosť, že na stredných školách sa neotvárajú odbory, ktoré prax vyžaduje.

paperlife
logo- ZCHFP

ZCHFP SR: Testovanie zamestnancov neodhalilo vysokú mieru pozitivity

Od 29.11.2021 sú zamestnávatelia povinní dodržiavať OTP režim, podľa ktorého majú povolený vstup na pracovisko výlučne zamestnanci, ktorí sú očkovaní, prekonali ochorenie COVID-19, alebo sú testovaní. Podiel neočkovaných, alebo tých ktorí ochorenie neprekonali, je v chemickom a farmaceutickom priemysle podľa dostupných dát v priemere okolo 22%. Od tohoto priemeru sa odlišujú niektoré veľké výrobné podniky. Tam, kde požiadavky OP nespĺňa zhruba 36% pracujúcich, v niektorých podnikoch dokonca až 45%. Testovanie však firmy považujú za nadbytočnú byrokratickú záťaž a zvýšenie nákladov a preto by bolo vhodné aby vláda k tomu prijala dodatočné legislatívne, ale aj materiálové (testy zdarma) zabezpečenie a lepšiu distribúciu. Informoval o tom Ing. Roman Karlubik, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

,,Zamestnávateľom vznikla povinnosť pracujúcim zabezpečiť dostatočný počet antigénových samotestov a ich vykonanie pod dohľadom autorizovanej osoby. Testovanie zamestnancov na prítomnosť COVID-19 prvý týždeň od vzniku tejto povinnosti dopadlo v chemickom a farmaceutickom priemysle pomerne priaznivo. Počty pozitívne testovaných v jednotlivých podnikoch Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR boli približne na úrovni 1% z celkového počtu testovaných.Vo väčšine firiem ZCHFP SR nenastal výpadok zamestnancov, alebo len minimálny, bez obmedzenia chodu prevádzok,“ konštatoval R.Karlubík.

Upozornil však nato, že aj keď sú testovania vo firmách dôležité pre ochranu zdravia zamestnancov,pracujúci sú pravidelne kontrolovaní, čo umožňuje zabezpečiť chod výroby bez výrazných obmedzení, na druhej strane predstavujú zbytočne pridanú administratívnu záťaž (zber údajov o statuse zamestnanca, objednávanie na test, riešenie problémových situácií). Mnoho podnikov s väčším počtom zamestnancov prevádzkujú alebo majú zazmluvnené licencované MOMky, kde náklady za jedného zamestnanca prevyšujú vládou garantovanú náhradu 6 EUR, čo je pri súčasnej nepriaznivej situáci pre podnikateľský sektor ďalšou záťažou.

Testovanie sprevádzajú problémy

,,Zamestnávatelia tiež evidujú a jzvýšený záujem o testovanie zo strany očkovaných zamestnancov, ktorí nie sú povinní podrobiť sa testovaniu. Väčšina firiem to bez väčších komplikácií zvláda vďaka skúsenostiam s testovaním v predošlých obdobiach, vzniká ale aj množstvo problémov. Zohnať zdravotníka na testovanie dostupnými testami je takmer nemožné, firmy samotné nemajú oprávnenie vykonávať zdravotnícke výkony. Niektoré firmy tiež nevedia zabezpečiť priestor, kde by sa mohli zamestnanci bezpečne testovať, tak aby testovaním nespôsobili náhodou rozšírenie covidu. Myslia si, že pri takomto internom testovaní je väčšie riziko nákazy ako keď sa zamestnanci testovali v MOMkách,“ upozornil R.Karlubík.

Poukázal aj nato, že absentujú ponuky pre zamestnávateľov na nákup samotestov. Subjektom hospodárskej mobilizácie pre účely dodania samotestov je spoločnosť UNIPHARMA. Prax však ukazuje, že niektoré podniky obdržali prvú ponuku na nákup samotestov tejto spoločnosti len pred niekoľkými dňami . V čase, keď už testovanie zamestnancov malo prebiehať v plnom prúde.

Zamestnávatelia nehodnotia pozitívne ani zrušenie pandemickej PN

„V súčasnosti platnými opatreniami ako sú zrušenie úhrady pandemickej PN sociálnou poisťovňou od prvého dňa, náklady na testovanie, enormný nárast cien energií a surovín – sa firmy postupne dostávajú do červených čísiel a to ešte nevieme čo nás čaká v novom roku. Čo sa týka zrušenia preplácania pandemickej PN sociálnou poisťovňou upozorňujeme, že to nie sú len náklady keď je náš zamestnanec chorý. Máme tu zamestnancov, ktorí sú v karanténe kvôli pozitívne testovaným rodinným príslušníkom alebo po priamom kontakte s pozitívne testovaným,“uvádza spoločnosť VEGUM, a.s.

Medzi chemickými a farmaceutickými podnikmi sa našlo mnoho spoločností, ktoré prešli do režimu práce z domu, vo výrobných podnikoch však takáto možnosť nenastáva. Spoločnosť CHEMOSVIT, a.s. v decembri 2020 začala prevádzkovať MOM pre potreby zamestnancov a tiež pre všetky skupiny obyvateľstva v regióne. Od júna 2021 MOM pracuje bez podpory štátu, pričom jej udržanie je pre nich dôležité práve z titulu ochrany zdravia zamestnancov a udržania výroby. Krízový pandemický tím COVID-19 v skupine CHEMOSVIT a FINCHEM zároveň vydal príkaz nad rámec platnej vyhlášky. Povinnosť preukázať sa pri vstupe do areálu firmy majú aj zamestnanci, ktorí sú očkovaní a prekonaní a to negatívnym výsledkom AG testu platným 14 dní (na náklady zamestnávateľa).

,,Na margo testovania musíme poznamenať, že podniky sú síce pripravené na testovanie svojich zamestnancov z predošlých skúseností, tvorí však pre nich nadbytočnú byrokratickú záťaž a zvýšenie nákladov, ktoré štátom garantovaná suma nepokrýva. Bolo by veľmi vhodné, aby vláda umožnila priebežné testovanie vo firmách aj naďalej, ale prijala k tomu dodatočné legislatívne, ale aj materiálové (testy zdarma) zabezpečenie a lepšiu distribúciu,“ uzatvoril R.Karlubík.

paperlife
stiahnuť

Európska chémia na križovatke zmien

Navrhované nové chemické právne predpisy EÚ postavia štvrtý najväčší výrobný priemyselný sektor v Európe na dôležitú križovatku. Bude nasledovať významný dopad na ďalšie priemyselné a spracovateľské sektory

Vedúci predstavitelia európskeho chemického priemyslu vyzvali 2.decembra 2021 Európsku komisiu, aby bezpodmienečne aktívne spolupracovala na vytvorení chemického Plánu transformácie priemyslu EÚ. Cieľom je finančná podpora zabezpečenia rozsiahlych investícií potrebných na splnenie cieľov Európskej zelenej dohody (Green Deal ). V prípade prijatia týchto predpisov by mohlo  byť z trhu vylúčených až do 12000 chemických produktov. Čo predstavuje  až 25-40 % z celkového portfólia chemických výrobkov spracovávaných v chemickom a následných priemysloch EÚ.  Išlo by  o zásadný zásah do priemyselného sektora EÚ. Jeho dopady sú obrovské, keďže náhrady ako produktov tak ani ich nových výrobných technológií nie sú v súčasnosti známe a dostupné. Informoval o tom Ing. Roman Karlubik, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

,,Očakáva sa, že najvýraznejšie budú ovplyvnení následní užívatelia,  predovšetkým  výrobcovia plastov, lepidiel a tmelov, náterových látok a  farieb, pracích a čistiacich prostriedkov a kozmetiky. Na splnenie výziev Európskej zelenej dohody potrebujeme spoľahlivý Plán transformácie chemického priemyslu. V slovenských podmienkach to znamená, že budú zasiahnutí hlavne subdodávatelia automobilového priemyslu. Chemický sektor v SR by preto musel  nahradiť   veľké množstvo chemických  látok, ktoré by  spadli  do navrhovaných nových kategórií nebezpečnosti, menej nebezpečnými dostupnými alternatívami. Paradoxne zatiaľ nepanuje zhoda na definícii metód, na základe ktorých sú tieto látky označené ako potenciálne nebezpečné, ani medzi samotnou Európskou Chemickou agentúrou a Európskym Parlamentom. Tieto zatiaľ nepodložené návrhy by si vyžiadali   obrovské dodatočné náklady a investície a samozrejme veľký negatívny dopad na zamestnanosť v celej EÚ,“ povedal R.Karlubík.

Podkladom je štúdia s údajmi od 100 európskych spoločností

Práve  závažnosť zmienených dopadov si vyžiadala formuláciu uvedenej Výzvy / apelu na Európsku komisiu ktorá  nasleduje po zverejnení prvej zo série štúdií ekonomických a obchodných vplyvov Stratégie EÚ pre udržateľnosť chemických látok (CSS), ktoré pre Európsku radu pre chemický priemysel (Cefic) vypracovala nezávislá ekonomická poradenská spoločnosť Ricardo Energy & Environment. Údaje, pochádzajúce od viac ako 100 európskych chemických spoločností, sa použili  ako vstupné pre hodnotenia vplyvov novo navrhovaných nariadení CLP a REACH, dvoch hlavných predpisov EÚ týkajúcich sa chemických látok, ktoré vykoná Európska komisia.

Dr. Martin Brudermüller, prezident Ceficu k tomu uviedol: „Chemický priemysel EÚ podporuje ciele Stratégie EÚ pre udržateľnosť chemických látok a sme pripravení spolupracovať s Európskou komisiou a členskými štátmi EÚ na dosiahnutí v nej stanovených politických cieľov, tak ako už dlhodobo pracujeme na klimatickej transformácii nášho odvetvia. Výsledky prvej zo série štúdií  však  ukazujú, že máme pred sebou obrovskú výzvu. Aby sa naše odvetvie mohlo zmeniť, potrebuje nový  Plán transformácie chemického priemyslu. Vyzývam preto európskych tvorcov politík a vlády členských štátov EÚ, aby s nami spolupracovali a premenili CSS na skutočnú  a reálne dosiahnuteľnú stratégiu rastu a inovácií.“

Zaradených až 12 000 látok

Podľa prvej štúdie by do rozsahu pôsobnosti dvoch pripravovaných legislatívnych návrhov – zmien nariadenia o klasifikácii, balení a označovaní látok a zmesí (CLP) a uplatňovania všeobecného prístupu riadenia rizík (GRA) mohlo byť potenciálne zaradených až 12 000 látok. Zo štúdie tiež vyplýva, že tieto látky by mohli za určitých podmienok  pokrývať dokonca až 43% celkového obratu európskeho chemického priemyslu samozrejme so zásadným dopadom na ďalšie priemyselné sektory ktoré chemické produkty spracovávajú čiže v podstate celý priemysel od agrosektoru, stavebníctvo, automobily,  až po kozmetiku.

Po aplikácii viacerých váhových faktorov na zohľadnenie neistoty týkajúcej sa definícií a kritérií v CSS dospeli konzultanti k záveru, že najpravdepodobnejšie zasiahnuté portfólio produktov by sa malo rovnať minimálne 28% odhadovaného obratu odvetvia.

Konzultované spoločnosti uviedli, že približne jedna tretina produktov tohto najpravdepodobnejšie zasiahnutého portfólia na úrovni 28% by potenciálne  mala byť nahradená alebo preformulovaná. Schopnosť spoločností nahradiť potenciálne ovplyvnené produkty je otázna  a v značnej miere závisí od podrobných ustanovení v pripravovaných nariadeniach, od uskutočniteľnosti opatrení z technického a ekonomického hľadiska, od podpory EÚ a predovšetkým od reakcie zákazníkov na nahradené alebo preformulované produkty.  Očakáva sa, že najvýraznejšie ovplyvnení následní užívatelia budú výrobcovia plastov, lepidiel a tmelov, náterových látok a  farieb, pracích a čistiacich prostriedkov, kozmetiky  a agrochemikálií.

Úlohy chemického priemyslu

,,Úlohou chemického priemyslu je dodávať následným užívateľom dôležité materiály, ktoré podporujú plnenie cieľov Európskej zelenej dohody. Chemický priemysel EÚ je hlavným dodávateľom všetkých výrobných odvetví ako aj základných a strategických hodnotových reťazcov vrátane farmaceutických výrobkov, elektroniky, batérií pre elektromobily a stavebných materiálov. Zamýšľané zmeny, ktoré prináša CSS, spôsobia „domino- efekt“ v mnohých hodnotových reťazcoch, ktoré závisia od chemického priemyslu,“ povedal M.Brudermüller.

Z ekonomickej analýzy vyplýva, že aj pri zohľadnení výnimiek bude čistý dopad stále vysoký. Bez ohľadu na vybraný scenár by podľa tejto štúdie do roku 2040 čistá trhová strata mohla dosiahnuť výšku najmenej 12 % portfólia chemického odvetvia.

Vzhľadom na to, že zatiaľ boli hodnotené len dve z opatrení navrhnutých v CSS, je jasné že kumulatívny vplyv všetkých ostatných zmien navrhovaných stratégiou bude väčší. Skúmaný nebol ani účinok, aký by tieto zmeny mohli mať na export chemikálií z EÚ, čo by mohlo celkový dopad výrazne zvýšiť.

 „Chemický priemysel bol vždy poháňaný inováciami, vášňou pre nové technológie a podnikateľským duchom. Výsledky tejto štúdie naznačujú, že úsilie v hľadaní náhrad ktoré je prítomné v celom odvetví, môže priniesť ovocie v podobe naplnenia cieľov stanovených v Stratégii pre udržateľnosť chemikálií. Existuje však veľká neistota, pokiaľ ide o spôsob akým podniky ktoré sú súčasťou hodnotového reťazca môžu dosiahnuť tieto ciele v súčasnom právnom rámci. Náš priemysel potrebuje predvídateľný rastový rámec pre ekonomické investície na nasledujúce dve desaťročiach. Aby sme mohli splniť mnohé výzvy Európskej zelenej dohody, potrebujeme spoľahlivý Plán transformácie chemického priemyslu,“ informoval  M.Brudermüller.

Slovensko potrebuje plán a harmonogram postupu

,,Navrhovaný Plán transformácie chemického priemyslu by mal predovšetkýmčo najskôr  jasne definovať rozsah zmienených látok ktoré majú byť nahradené. Predovšetkým však odpovedať na otázku  na základe akých kritérií, tak aby sa novo vyvíjané látky mohli týmto kritériám vyhnúť. Tiež by mal zahŕňať reálny časový harmonogram a opatrenia, ktoré umožnia odvetviu vyvinúť substitúcie, odskúšať ich účinnosť a bezpečnosť u zákazníkov, vypracovať ich technológie výroby a zrealizovať investície, čo je v tak krátkom čase necelých 20 rokov takmer nereálne. Preto sa musí  zamerať  na tie produkty, v prípade ktorých by tieto náhrady mohli byť dostupné ako prv. Zároveňje absolútne nevyhnutné, aby boli sformulované odpovede na všetky s tým súvisiace otázky zo strany EU a vytvorená adekvátna, masívna finančná podpora. Samozrejme sa dá v negatívnom prípade očakávať dopad na HDP každej krajiny EU, nevynímajúc Slovensko, kde chemický priemysel tvorí každoročne cca 12-15%  HDP,“ povedal R. Karlubík

Plán by mal stavať na osvedčených a zaužívaných prístupoch, ako je napríklad hodnotenie rizík podľa nariadenia REACH. Na vytvorenie trhu pre tieto nové formulácie a chemické látky budú potrebné stimuly v kombinácii so zvýšeným presadzovaním nariadenia REACH a právnych predpisov o bezpečnosti výrobkov určených na dovoz. Balík by tiež mal byť doplnený silným inovačným programom zameraným na urýchlenie vývoja bezpečných a udržateľných alternatív. Plán transformácie by sa rovnako mal zaoberať aj ďalšími tromi hľadiskami transformácie, ktorými musí chemický priemysel prejsť. Klimatickou neutralitou, digitalizáciou a prechodom na obehovú ekonomiku.

paperlife
stiahnuť

Závery zasadnutia Prezídia ZCHFP SR k neúnosným cenám energií a konkurencieschopnosti priemyslu

Chemický a farmaceutický priemysel na Slovensku oceňuje snahu ministerstva hospodárstva SR, Vlády SR i ÚRSO o zníženie dopadov dramatického nárastu trhových cien energií. Považuje ich však zatiaľ za pomalé, zdĺhavé, málo účinné a nedostatočné. V situácii, keď celý slovenský priemysel a v rámci neho aj slovenské chemické a farmaceutické firmy čelia neúnosným dramatickým nárastom cien elektriny, zemného plynu a emisných povoleniek, sú nutné nielen čiastkové, ale predovšetkým systémové a dlhodobé opatrenia na všetkých úrovniach. Uvádza sa v tlačovej informácii Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR, ktoré z rokovania prezídia poskytol masmédiám prezident Ing. Roman Karlubík, MBA.

Očakávané zmeny

,,V prvom rade očakávame funkčný dialóg a spoluprácu s podnikateľskou sférou a zapracovanie navrhovaných pripomienok podnikov do operatívnych rozhodovaní i legislatívy. To čo teraz v prípade Slovenska vidíme, je spojenie  dvoch negatívnych faktorov- akútny problém cien energií v roku 2022 a dlhodobo vysoké a nekonkurencieschopné ceny energie. Oba sú pre slovenské firmy viac ako nebezpečné. V prípade dlhodobo vysokých cien je potrebné prijať systémové opatrenia, aby sme sa ako Slovensko v rebríčku posunuli z tretieho miesta od konca na tretie miesto od začiatku. Tento stav prekáža nielen slovenským firmám, ale aj novým investorom, ktorí zvažujú prísť na Slovensko. Je potrebné dosiahnuť stav, aby mali slovenské podniky ceny energií rovnaké ako ich európska konkurencia,“ konštatuje prezídium ZCHFP SR.

Ďalej upozorňuje nato, že akútny problém cien energií v roku 2022 je potrebné riešiť jednorazovo a urgentne, s využitím všetkých dostupných nástrojov (zníženia poplatkov, príspevky,…). Táto pomoc by mala byť naviac a platná na rok 2022. Dôležitú úlohu tu môžu zohrať opatrenia ÚRSO pri regulácii cien energií, ktoré  môžu nárasty cien zmierniť. Poplatková časť koncovej ceny elektriny by mala poklesnúť aj pozastavením odvodu do Národného jadrového fondu, pomôže aj zníženie príspevkov na OZE. Firmy by uvítali významne vyššiu podporu v rámci rozvoja investícií pre znižovanie energetickej náročnosti a uhlíkovej stopy  formou významne vyššieho alokovania výnosov z pohľadu tvorby Environmentálneho fondu.

Straty v miliónoch eur

,,Po dramatickom znížení pridelených emisných povoleniek našich podnikov na nasledujúce obdobia, sú tieto nútené kupovať  povolenky na burze v rozsahu miliónov EUR ročne  a  pritom drvivá väčšina  z nich nespadá  do žiadneho rámca podpory, na rozdiel od našich konkurentov. Pre zabezpečenie cash-flow môže dôjsť k zníženiu investičného rozvoja s nepriaznivým vplyvom do budúcnosti. V súčasnosti naviac  každá veľká spoločnosť  v chemickom sektore ráta straty  rádovo v miliónoch, dokonca v desiatkach miliónov EUR, čo je pre väčšinu z výrobcov katastrofa. Vzhľadom nato už väčšina pripravuje krízové scenáre obmedzenia, resp.  odstavenia svojich výrob.

Okamžitá pomoc

Preto žiadame vládu o okamžitú pomoc  celému priemyslu nielen kompenzáciou emisných povoleniek ale aj kompenzačnými opatreniami v rámci TPS. Súčasne je  potrebné, aby sa v rámci celej EÚ reálne uviedli do praxe opatrenia, ktoré by hodnotili dovoz a spôsob zdanenia výrobkov z iných krajín z pohľadu celkovej uhlíkovej stopy. Okrem domácich opatrení  by mala slovenská vláda intenzívne spolupracovať pri prijímaní širokej škály opatrení zo strany nielen jednotlivých vlád EÚ, ale predovšetkým EÚ ako celku.

Vláda by mala zintenzívniť aj dohľad nad dobudovaním a pripojením ďalších blokov v Mochovciach v čo najskorších možných termínoch,“ navrhuje prezídium ZCHFP SR.

Na záver apeluje nato, že je nevyhnutné dosiahnuť únosné ceny energií, inak hrozí významný pokles výkonnosti chemického a farmaceutického priemyslu so všetkými dôsledkami. Priamo ohrozených je cca 44 000 pracovných miest v tomto odvetví a niekoľko desiatok a stoviek tisíc miest u ich dodávateľov a subdodávateľov a výpadky priamych a nepriamych daní.

paperlife
zchfp-tatrasvit-ruska

Chemický a farmaceutický priemysel revitalizuje, rastú však náklady

Chemický a farmaceutický priemysel na Slovensku sa počas prvého polroka 2021 revitalizoval, keď zaznamenal 25,2% medziročný rast tržieb. Nárast tržieb však reflektuje najmä enormný nárast nákladov a vymazanie predchádzajúcich poklesov. Kým za prvý polrok 2020 chémia a farmácia zaznamenala celkové tržby 1,4 mld. EUR, za rovnaké obdobie tohto roka to bolo už 1,795 mld. EUR. Rast tržieb zaznamenalo najmä odvetvie výroby plastov v primárnej forme (34%) a výrobkov z gumy a plastov (29,1%), čo je odrazom obnovenia výroby v automobilovom priemysle, vlani ochromenej zatváraním prevádzok počas pandémie Covidu 19. Jediný pokles tržieb (-5%) nastal v odvetví farmaceutických výrobkov a prípravkov v súvislosti s poklesom dopytu oproti prvej vlne pandémie. Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

Rast tržieb ale aj nákladov

,,Medziročný rast celkových tržieb bol do značnej časti vyvolaný rastom nákladov pre podnikateľov, ktorý sa prejavil predovšetkým v náraste cien elektrickej energie, novými cenovými reguláciami v plynárenstve, vysokým rastom cien ropy a tiež zvýšením nákladov na zamestnanca počas pandémie. Medziročný rast pridanej hodnoty v prvom polroku o 45,4%, za celý chemický a farmaceutický priemysel, je ovplyvnený predovšetkým rastom pridanej hodnoty rafinovaných  produktov, ktorých pridaná hodnota sa zvýšila až o 316,6%. Tieto produkty tvoria až 36% podiel na tržbách. Zatiaľ čo vo farmaceutických produktoch produktivita dokonca medziročne poklesla o 6,6% a pri gumárenských výrobkoch narástla o 34,5%,“ komentuje vývoj R.Karlubík.

Dodáva, že za rastom tržieb je aj znovuotvorenie ekonomík. Celkový rast sa odohral v druhom štvrťroku tohto roka. ,,Opäť sme svedkami nerovnomerného vývoja jednotlivých odvetví a pododvetví. Darilo sa rafinovaným ropným výrobkom, keď zaznamenali medziročný nárast o 28%. Umelé vlákna si pripísali rast 6,2%, pracie, čistiace a parfum. prostriedky 4% a náterové látky 3,7%. V druhom štvrťroku sa chemický a farmaceutický priemysel posunul na solídnu cestu oživenia a v nadchádzajúcich mesiacoch by mal tento trend pokračovať,“ konštatoval R.Karlubík.

Oživenie sa prejavilo aj na zamestnanosti

Na trhu práce je cítiť oživenie, druhá vlna pandémie sa dotkla zamestnanosti výrazne menej ako prvá. Zamestnanosť sa v prvom polroku 2021 zvýšila o 11,5%, v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2020. Celkovo pracuje v chemickom a farmaceutickom priemysle po druhom štvrťroku 42 691 zamestnancov.

,,Najviac poskočila zamestnanosť v pododvetví výrobkov z plastov a to o takmer 4000 osôb (23,8%), čo kopíruje výrazný nárast tržieb v tomto pododvetví. Počet pracovníkov tak pomaly dosahuje pôvodné počty pracovníkov, ktorí boli v odvetví zamestnaní v roku 2019 (44 281 zamestnancov). Turbulentný vývoj zamestnanosti do značnej miery ovplyvnila pandémia koronavírusu. Priemerná mesačná mzda bola v priemere o takmer 6 % vyššia ako v rovnakom období v roku 2020, najvýraznejší nárast zaznamenalo odvetvie plastov v primárnej forme. V súvislosti so zamestnanosťou trápia dlhodobo chemický sektor nedostatkové počty zamestnancov a nedostatok vyškolených pracovníkov v týchto profesiách, ktoré by mal systém školstva poskytovať. Systém vzdelávania a učňovské školstvo je citeľne odčlenené od podnikateľskej sféry. S tým súvisí skutočnosť, že na stredných školách sa neotvárajú odbory, ktoré prax vyžaduje,“ komentuje R.Karlubík.

Trend oživenia by mal pokračovať

Oživenie z druhého štvrťroka tohto roku by malo byť trendom aj v ďalších mesiacoch. Oživenie by sa mala stimulovať aj implementácia Plánu obnovy a odolnosti a s ňou súvisiace posilnenie súkromných a verejných investícií.

,,Veľkú výzvu do chemického priemyslu prináša aj ambiciózny plán Európskej komisie – tzv. Green Deal – Zelená dohoda, ktorá zaväzuje Európu stať sa uhlíkovo neutrálnou do roku 2050. Táto vízia prinesie aj do chemického priemyslu náročné výzvy a diskusie ako to dosiahnuť. S cieľom k zelenšej planéte vznikla aj myšlienka o zavedení tzv. uhlíkového cla (Carbon Border Adjustment Mechanism – CBAM). Nové poplatky za emisie na hraniciach EÚ by mali zamedziť riziku „úniku uhlíka“ v situáciách, keď výrobné spoločnosti presúvajú svoju výrobu mimo Európy do oblastí, kde je cena za znečistenie nižšia,“ povedal R.Karlubík.

Stabilita v odvetví

ŠÚ SR k polroku 2021 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 289 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. Po prvom štvrťroku 2021 pribudli 4 podniky z toho 3 v odvetví výrobkov z plastov, čo sa prejavilo aj v tržbách daného odvetvia a jeden podnik v oblasti farmaceutických výrobkov. V odvetví rafinovaných ropných produktov na slovenskom trhu už dlhodobo pôsobia 4 spoločnosti, rovnako stabilná situácia je aj v oblasti výrobkov z gumy a náterových látok. Vo výrobe chemikálií a chemických výrobkov to bolo v 2. štvrťroku 2021 spolu 49 podnikov, výrobe farmaceutických výrobkov a prípravkov sa venuje 16 firiem a výrobe výrobkov z gumy a plastov až 220 spoločností.

Dôležitý zamestnávateľ, široké spektrum výroby                                       

V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracuje viac ako 10 % všetkých zamestnancov v priemysle. Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel.

paperlife
zchfp-tatrasvit-ruska

Chemický a farmaceutický priemysel v druhej vlne pandémie stabilnejší

V chemickom a farmaceutickom priemysle sa po roku života s pandémiou stav stabilizoval. Za prvý štvrťrok 2021 zaznamenal chemický a farmaceutický priemysel v SR celkové tržby 2,354 mld. EUR, čo bolo porovnaní s rovnakým obdobím roku 2020 menej o 0,5 percenta  (12 mil. EUR). Pokles tržieb tak bol oproti prvému štvrťroku predchádzajúceho roka miernejší ako vlani, kedy predstavoval až 165 mil. EUR.

Nárasty tržieb zaznamenalo odvetvie výroby mydiel, pracích, čistiacich, parfumovaných prostriedkov a to o 5% a pododvetvie výroby umelých vlákien  o 31,5%, čo má súvis s vysokým dopytom po týchto produktoch v čase pandémie koronavírusu. Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

Stabilnejšie tržby

,,Môžeme konštatovať, že tržby chemického a farmaceutického priemyslu sú po dvoch vlnách pandémie stabilnejšie. Opäť sa prejavil nerovnomerný vplyv krízy na jednotlivé druhy výrob. Kým čistiace prostriedky a umelé vlákna za 1.štvrťrok tohto roka rástli a spolu s nimi aj výrobky z gumy (4,2%), ostatní stagnovali, alebo klesli. Najväčší pokles tržieb zaznamenalo odvetvie náterových látok a to o 7% ako dôsledok sezónneho dopytu po týchto produktoch. V odvetví rafinovaných ropných produktov zaznamenali pokles o 5,3%. Kleslo aj odvetvie farmaceutických výrobkov a to o 1,5%. Pandémia bola impulzom na preladenie výrob a zameranie sa na výrobu produktov potrebných pre zvládnutie šírenia nového koronavírusu. Kým medziročný pokles za rok 2020 predstavoval celkové zníženie tržieb až o 15,84%, výsledky 1.štvrťrtoka 2021 dávajú nádej na odrazenie sa a rast celého odvetvia po zvyšok roka,“ zhodnotil situáciu R.Karlubík.

Dodal, že okrem pandémie odvetvie čelí aj ďalším výzvam. Najväčšími problémami, s ktorými  v súčasnosti zápasí sú dopady legislatívy o odpadoch a ovzduší. Ministerstvo životného prostredia SR pripravuje zákon o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia. V rámci pripomienok k nemu presadzujú slovenské chemické firmy zníženie navrhovaných poplatkov, ktoré sú vzhľadom na porovnanie s okolitými krajinami násobne vyššie.

Dôležitá pozícia chémie v rámci SR

Pozíciu chemického a farmaceutického priemyslu v rámci celej priemyselnej výroby na Slovensku môžeme vyjadriť ako percentuálny podiel odvetvia na celom priemysle SR. Ten predstavoval v roku 2020 z hľadiska tržieb takmer 11 % z tržieb celého priemyslu SR. Najvyšší podiel na tržbách z chemického a farmaceutického priemyslu má už niekoľko rokov odvetvie výrobkov z gumy a plastov (4,9 %) v rámci priemyslu celej SR a 47,7 % -ný podiel v rámci výroby chémie a farmácie.

Štatistický úrad (ŠÚ) v prvom štvrťroku 2021 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 285 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. Celkovo zaniklo 8 podnikov chemického a farmaceutického priemyslu, čo predstavuje pokles o 2,7% v porovnaní s prvým štvrťrokom predchádzajúceho roku. V odvetví rafinovaných ropných produktov na slovenskom trhu už dlhodobo pôsobia 4 spoločnosti. Vo výrobe chemikálií a chemických výrobkov to bolo v 1. štvrťroku 2021 spolu 49 podnikov, výrobe farmaceutických výrobkov a prípravkov sa venuje 15 firiem a výrobe výrobkov z gumy a plastov až 217 spoločností. V pododvetví výroby základných chemikálií, priemyselných hnojív a dusíkatých zlúčenín, plastov a syntetického kaučuku v primárnej forme zanikli 3 podniky. Výraznejšie to však bolo v odvetví výroby plastových výrobkov, kde zaniklo 6 podnikov. Jeden podnik vznikol v pododvetví výroby ostatných chemických výrobkov.

Zamestnanosť chemickom a farmaceutickom priemysle

,,Trh práce ostáva stabilný, druhá vlna pandémie sa dotkla zamestnanosti výrazne menej ako prvá. Zamestnanosť sa v prvom štvrťroku 2021 znížila o 3,5% v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2020. Celkovo pracovalo koncom 1.štvrťroka 2021 v chemickom a farmaceutickom priemysle 42 177 zamestnancov (o 1533 medziročne menej). Zánik podnikov v pododvetví výrobkov z plastov sa prejavil aj na poklese zamestnanosti v tomto pododvetví o vyše 1500 pracovníkov, čo bolo o 7,1% menej oproti rovnakému obdobiu minulého roka.

Vo výrobe umelých vlákien naopak počet pracovníkov stúpol o takmer 75% a počet pracovníkov tak dosiahol pôvodný počet pracovníkov, ktorí boli v odvetví zamestnaní v roku 2019. Turbulentný vývoj zamestnanosti do značnej miery ovplyvnila pandémia nového koronavírusu,“ konštatoval R.Karlubík.

Dôležitý zamestnávateľ, široké spektrum výroby                                       

V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracuje viac ako 10 % všetkých zamestnancov v priemysle. Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel, ktorého význam je pre SR tak dôležitý.

Stratégia chemických látok – stratégia udržateľnosti

Európska rada pre chemický priemysel (Cefic), ktorá  je hlavným európskym obchodným združením pre chemický priemysel, podporuje novú stratégiu pre chemikálie, v ktorej sa stanovuje dlhodobá vízia politiky EÚ v oblasti chemických látok. Cieľom tejto stratégie je dospieť k životnému prostrediu bez toxických látok s vyššou úrovňou ochrany ľudského zdravia a životného prostredia a zároveň posilniť konkurencieschopnosť. Cefic podporuje ciele stratégie v oblasti verejného zdravia a životného prostredia a zdieľa víziu načrtnutú Európskou Komisiou v návrhu „Stratégia chemických látok – stratégia udržateľnosti“.

Keďže 96% vyrobeného tovaru závisí od chemických látok, je európsky chemický priemysel kľúčovým hráčom na trhu. Zároveň poskytuje riešenia pre Green Deal, počnúc solárnymi panelmi cez batérie, veterné turbíny a vodíkové technológie až po znižovanie energetickej náročnosti budov, liečivá vyrábané v EÚ, vysokovýkonnú elektroniku, a mnoho ďalších. Chemický priemysel potrebuje transformáciu výrobných procesov k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050.

Stavanie na úspechoch

Vďaka nariadeniu REACH a viac ako 40 právnych predpisov EÚ o chemikáliách má EÚ najkomplexnejšiu chemickú legislatívu na svete. Neustále zlepšovanie chemickej bezpečnosti, ochrany zdravia ľudí a životného prostredia je zakomponované do mnohých iniciatív (Responsible Care®, REACH, Deklarácia udržateľnosti Cefic-u a ďalšie: https://cefic.org/).

,,V súvislosti s plnením cieľov Chemickej stratégie nás čaká náročné obdobie, keď sa v  priebehu 10 rokov otvorí viac ako 40 právnych aktov v EU, napr.:

Otvorenie nariadenia REACH

  • Správa o chemickej bezpečnosti aj pre látky od 1-10 ton
  • Registrácia aj určitých polymérov

Nové kategórie nebezpečnosti pri klasifikácii chemických látok v nariadení CLP

  • Endokrinné disruptory.

Bude si to vyžadovať úzku spoluprácu autorít a priemyslu na európskej ale aj národnej úrovni,“ informovala generálna sekretárka ZCHFP SR Ing. Silvia Surová.

paperlife
zchfp-tatrasvit-ruska

Chemický a farmaceutický priemysel ovplyvnila vo veľkom pandémia, niektorých aj pozitívne

Protipandemické opatrenia súvisiace s ochorením Covid-19 mali počas roka 2020 zásadné dopady na mnohé podniky chemického a farmaceutického priemyslu v SR. Odrazilo sa to v nerovnomernom vývoji rôznych segmentov tohto odvetvia, niektoré klesli, iné narástli.  Celkovo slovenské chemické a farmaceutické podniky zaznamenali za celý minulý rok významné zníženie tržieb. Kým za rok 2019 zaznamenali celkové tržby 9,921 mld EUR, v roku 2020 to bolo už iba 8,349 mld EUR. Medziročný pokles predstavuje zníženie o 15,84%. Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

,,Pandémia bola impulzom na preladenie výrob a zameranie sa na výrobu produktov potrebných pre zvládnutie šírenia nového koronavírusu. Naše spoločnosti prešli tento rok obrovským záťažovým testom. Hraničné obmedzenia, zákazy cestovania a zatváranie výrobných závodov odhalili slabé miesta priemyslu. Dopad na výrobu sme pocítili už v druhom štvrťroku 2020, keď došlo k výrazným pandemickým opatreniam zo strany vlády a od prepuknutia choroby na Slovensku sa zastavila výroba a s ňou aj niektoré chemické závody. Celkovo v chemickom a farmaceutickom priemysle zaznamenal ŠÚ SR prepad tržieb v druhom štvrťroku, v porovnaní s prvým štvrťrokom o 27,4%, v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 bol prepad tržieb až o 30,1%,“ konštatuje R.Karlubík.

Úzka previazanosť s automobilovým priemyslom

Dodáva, že celoročne utrpel výraznejším poklesom tržieb sektor výroby plastov v primárnej forme (-21,69%) a sektor výrobkov z plastov a gumy (-12,84%), čo je znakom úzkeho previazania týchto odvetví s automobilovým priemyslom. Výrazný pokles celoročných tržieb zaznamenal ŠÚ SR aj v odvetví rafinovaných ropných produktov (-25,37%). Tento sektor sa v druhom štvrťroku 2020 prepadol o 32,5% z hľadiska tržieb a do konca roka nastala jeho revitalizácia len pozvoľna.

,,Ak bol tento rok jeden víťaz, bol to trh s dezinfekčnými prostriedkami. Najväčší nárast zaznamenalo odvetvie výroby mydiel, pracích, čistiacich a parfumovaných prostriedkov oproti minulému roku o 30,1%. Dopyt po dezinfekčných prostriedkoch na ruky a ďalších dezinfekčných výrobkoch viedol mnoho spoločností k presmerovaniu zdrojov na uspokojenie dopytu. Mierne sa zvýšili tržby v odvetví farmaceutických výrobkov a prípravkov (+2,64), v rámci roka najmä v druhom kvartáli. Dopyt zrejme súvisel s výraznejším odbytom voľnopredajných liekov a výživových doplnkov a snahou populácie o podporu imunity počas nástupu pandémie. V celosvetovom meradle je možné do budúcna očakávať, že úlohu v tržbách vo farmaceutickom sektore zohrajú aj vakcíny proti Covid-19,“ vyzdvihuje R.Karlubík.

Upozornil aj na to, že výraznejšie stúpol aj dopyt v odvetví umelých vlákien. V druhom štvrťroku 2020 sa dopyt odzrkadlil v tržbách, ktoré stúpli o 52,6% oproti prvému štvrťroku. Priemysel prehodnotil svoj model a rýchlo sa preorientoval a zameral na výrobu ochranných pomôcok a rúšok. Napriek tomu vlani celoročne skončilo celé odvetvie umelých vláken so znížením tržieb oproti roku 2019 o 8,13%.

Rok 2020 poznamenali straty, znižovanie počtu pracovných miest, platy sa neznížili

Znižovanie počtu zamestnancov oproti 2019 sa dotklo aj chemického priemyslu. Najvýraznejšie v odvetví plastov (12,8%)  a prekvapivo aj v odvetví umelých vlákien (14%) a to napriek výraznejšiemu dopytu po ich produktoch v 2.štvrťroku 2020 a nie tak výraznému prepadu tržieb oproti roku 2019. Celkovo bol trh práce ochudobnený o 4,2% zamestnancov v oblasti chemického priemyslu.

Priemerná mesačná mzda chemického a farmaceutického priemyslu v SR medziročne v roku 2020 stúpla o 1,46%, na 1607 EUR. Najvýraznejšie a zároveň očakávane v odvetví s dezinfekčnými prostriedkami. Zamestnanci si polepšili o 11,5% oproti roku 2019. V iných odvetviach priemyslu bol zaznamenaný nárast o 1-2%, čo kopíruje mieru inflácie.

Šanca byť odolnejší a udržateľnejší

,,Rok 2021 otvára bránu novým možnostiam, revitalizácia podporuje potrebu rýchleho schválenia a vykonania plánu hospodárskej obnovy EÚ, čo bude hlavnou témou. Spoločnosti tiež čaká otázka o stratégií udržateľnosti a uhlíkové clo. Budúcnosť si bude vyžadovať prechod k zelenším cestám. Zotavenie sa z krízy Covid-19 však bude ešte chvíľu trvať. Druhá vlna Covid-19 je vážna a bude mať v nasledujúcich mesiacoch vplyv aj na chemický priemysel,“ uzatvára R.Karlubík.

V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracuje viac ako 10 % všetkých zamestnancov v priemysle. Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel, ktorého význam je pre SR tak dôležitý. Odvetvie zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.

paperlife