Európska priemyselná dohoda: Výzva k podpore investovania v Európe
Brusel 11. apríla 2024: 1000 organizácií spoločne vyzýva lídrov EÚ, aby podporili ekonomické zdôvodnenie investovania v Európe prostredníctvom Európskej priemyselnej dohody.
Antverpská deklarácia a jej výzva na prijatie Európskej priemyselnej dohody zaznamenali pozoruhodný nárast podpory, keď dosiahli 1000 podporovateľov vedúcich predstaviteľov podnikateľskej sféry spoločností, združení a odborových organizácií zastupujúcich 25 odvetví v celej Európe, čo je historickým prejavom jednoty.
Tento rýchly nárast podpisov, ktorý 20. februára na samite európskeho priemyslu predstavilo 73 vedúcich predstaviteľov priemyslu predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a belgickému premiérovi Alexandrovi De Croovi, zdôrazňuje naliehavú potrebu koordinovaných opatrení tvárou v tvár bezprecedentným hospodárskym výzvam.
Marco Mensink, generálny riaditeľ CEFIC, zdôraznil naliehavosť situácie: „Budúcnosť Európy tvorí priemysel. Zásadný význam má spoločný a holistický európsky prístup k priemyselnej dohode. V súčasnosti 1000 organizácií jednotne vyzýva na prijatie Európskej priemyselnej dohody s cieľom vykonávať zelenú dohodu, zabezpečiť, aby priemysel zostal celosvetovo konkurencieschopný, a zachovať vysokokvalitné pracovné miesta pre európskych pracovníkov v Európe. Naliehavo vyzývame vedúcich predstaviteľov EÚ, aby našu výzvu zahrnuli do nového strategického programu a politík EÚ na nasledujúcich päť rokov a začlenili priemyselnú dohodu do štruktúry a rozpočtu novej Európskej komisie”.
Antverpská deklarácia
Zasadnutie Európskej rady na budúci týždeň a májové zasadnutie Rady pre konkurencieschopnosť, správy pána Lettu a pána Draghiho, Dialógy o čistej transformácii a Antverpská deklarácia sa stretávajú v historickom okamihu pre priemysel v Európe.
Antverpská deklarácia slúži ako budíček pre subjekty s rozhodovacou právomocou v Európe, pričom stanovuje všeobecne dohodnutý rámec desiatich kľúčových bodov, v ktorých sa načrtáva potreba riešiť vysoké ceny energie, vytvoriť spoločnú európsku infraštruktúru, zabezpečiť dodávky surovín, podporiť inteligentnejší inovačný rámec a stimulovať dopyt po udržateľných výrobkoch. Vo vyhlásení sa tiež obhajuje pevný investičný rámec pre technológie a vyzýva sa na využitie jednotného trhu s cieľom zabezpečiť, aby podniky zostali v Európe.
Antverpská deklarácia o európskom priemyselnom dohovore je teraz otvorená pre jednotlivcov, ktorí chcú vyjadriť svoju podporu osobne.
Pre viac informácií o rastúcej koalícii podporovateľov a pripojenie sa k nej navštívte antwerp-declaration.eu
Na stretnutí aj prezident ZCHFP SR
Stretnutia v Antverpách sa zúčastnil aj Roman Karlubík, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR, ktorý k najnovšej podpisovej iniciatíve uviedol:
,,Slovenské firmy plne podporujú všetky iniciatívy zabezpečujúce zachovanie priemyselných odvetví, strategickej bezpečnosti surovín, inovácií a odbornej zamestnanosti. Vyzývame preto aj na individuálne podpisy slovenských predstaviteľov podnikateľskej sféry spoločností, združení a odborových organizácií k tejto deklarácii. Aj Slovensko musí pre zabezpečenie cieľov deklarácie znásobiť výrobu elektriny a priemyselné investície. Je to o to náročnejšie, že čelíme najvážnejšiemu hospodárskemu poklesu za posledné desaťročie. Tu je nezastupiteľná aj úloha štátu a vlády.“
V roku 2023 chemický a farmaceutický priemysel poklesol o 21%
Tržby v odvetví chemického a farmaceutického priemyslu SR sa vlani medziročne znížili o 21%, keď poklesli z 14,691 mld. EUR v roku 2022 na 11,658 mld. EUR v roku 2023. Stalo sa tak v dôsledku poklesu odbytových cien, ktoré predovšetkým v odvetví rafinérskych produktov zaznamenali výrazný pokles tržieb a to o 27 %. Pokles tržieb je však zaznamenaný takmer v každom odvetví, okrem odvetvia farmaceutická výroba, kde tržby boli vyššie približne o 13 %. Tržby pritom najviac poklesli v pododvetví plasty v primárnej forme a to až o 60 %. Nepriaznivo sa pod výsledky podpísala medzinárodná nestabilita, inflačné pohyby, ale aj pokles pridanej hodnoty o 14 % pri súbežnom raste miezd o 8 %. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
Rok plný výziev
,,Rok 2023 bol pre chemický a farmaceutický priemysel plný výziev. Musel sa popasovať s vysokými cenami energií, nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov a s odchodom veľkého počtu zamestnancov do predčasného dôchodku. Veľkým zásahom bolo aj znovu-naviazanie príplatkov na minimálnu mzdu bez žiadnej diskusie s priemyslom. Naďalej tu zostala vojna, nielen na Ukrajine ale aj na Blízkom východe, čo zvyšuje riziko útokov na dopravné trasy a narušenie zásobovania. Ceny energií sa začali postupom času normalizovať, inflácia začala všade v Európe klesať. V decembri inflácia v SR dosiahla hodnotu 5,9 %. Klesajúca inflácia podnikom čiastočne stabilizovala ceny vstupných materiálov, ktoré sú potrebné k výrobe. Spotreba materiálu, energie a ostatných neskladových dodávok sa znížila o 16 %, z dôvodu poklesu inflácie a čiastočnej stabilizácii cien,“ priblížil vývoj R. Karlubík.
Ďalej poukázal nato, že pokles tržieb vlani zaznamenali takmer v každom odvetví chemického a farmaceutického priemyslu. Výnimkami boli pododvetvie mydlá, pracie a čistiace prostriedky s rastom tržieb o 32 % a odvetvie farmácie s rastom o 13 %. Plasty v primárnej podobe klesli medziročne na 40 % a umelé vlákna na 52 % úrovne za rok 2022.
Spolu je v slovenskom chemickom a farmaceutickom priemysle 278 podnikov
ŠÚ SR evidoval v roku 2023 v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 278 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. V odvetví rafinovaných ropných produktov na slovenskom trhu už dlhodobo pôsobia 4 spoločnosti, farmaceutických podnikov je 17 (zmena -1). Vo výrobe chemikálií a chemických výrobkov to bolo na konci roka 2023 spolu 47 podnikov, ich počet oproti minulému roku klesol o 2 podniky. V porovnaní s vlaňajším rokom vznikli 3 podniky v oblasti výrobkov z gumy a plastov, celkovo je ich 210.
Na trhu práce chýbajú kvalifikovaní zamestnanci
V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracuje takmer celkovo 38 765 zamestnancov, čo predstavuje 10 % všetkých zamestnancov celého slovenského priemyslu.
,,Trh práce sa vplyvom nedostatku kvalifikovaných zamestnancov, nízkeho záujmu študentov o technické smery a vysokému počtu zamestnancov v dôchodkovom veku, začína meniť. Zamestnanosť sa v chemickom a farmaceutickom priemysle medziročne znížila a trh práce bol ochudobnený o zhruba 4 % zamestnancov. Len v jednom odvetví bol zaznamenaný nárast počtu zamestnancov a to v pododvetví mydlá, pracie, čistiace a parfum. prostriedky o 2 %. V ostatných odvetviach je pokles oproti rovnakému obdobiu v minulom roku. Pritom priemerná mesačná mzda chemického a farmaceutického priemyslu medziročne stúpla o takmer 8 % na 2 029 EUR najvýraznejšie zvýšenie je v odvetví farmácie. Zamestnanci tohto odvetvia si polepšili o 14 % oproti roku 2022,“ poukázal R. Karlubík.
Doplnil však, že spolu s nárastom miezd nestúpla pridaná hodnota. Naopak oproti minulému roku poklesla o 14 %.
Problémy nekončia
,,Aj rok 2024 bude pre chemický a farmaceutický priemysel náročný. Musí sa vysporiadať s nedostatkom zamestnancov, problémom zamestnať ľudí z tretích krajín, výzvou bude konkurencieschopnosť nielen s podnikmi EÚ, ale hlavne mimo EÚ, kde sú výrobne náklady oveľa nižšie. Nestabilita na medzinárodných trhoch sa prehlbuje aj zásluhou rozširovania vojnových konfliktov v Gaze a Červenom mori. V nasledujúcich rokoch navyše čaká chemický priemysel radikálna výzva – jeho transformácia vyplývajúca z výziev Green Dealu, ktorého finálna legislatívna forma a ciele je nejasná a stále sa mení. Neistý je vývoj aj slovenských verejných financií a nutnosť ich konsolidácie. Klesá úroveň spotreby, stúpajú tlaky na rast miezd nekrytých rastom produktivity práce a ďalšie, čakajú nás jedny z najťažších rokov v ére samostatnosti,“ konštatuje R. Karlubík.
Európsky priemyselný samit: Biznis plán pre Európu
Pod záštitou belgického predsedníctva v Rade EÚ podpísali v utorok 20. februára 2024 v Antverpách signatári deklaráciu o konkurencieschopnosti. Deklarácia je výzvou pre vlády členských štátov a budúcu Európsku komisiu. Obsahuje 10 jasných bodov, ktoré sú potrebné pre dosiahnutie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, a sú prípravou pre Európsku priemyselnú dohodu, ktorá by doplnila Zelenú dohodu EÚ.
Nielen priemyselné inovácie
V deklarácii sa uvádza, že Európa by nemala byť len kontinentom priemyselných inovácií, ale mala by zostať aj kontinentom priemyselnej výroby. Európa potrebuje silný priemysel, aby spoločnosti ostali v EÚ a tu investovali, poskytovali prácu a zároveň klimatické riešenia, ktoré Európa potrebuje. Európa naliehavo potrebuje biznis plán.
Zároveň v deň podpisu 73 lídrov z takmer 20 priemyselných odvetví predstavilo „Antverpskú deklaráciu pre európsku priemyselnú dohodu“ belgickému premiérovi Alexandrovi De Croovi a predsedníčke Komisie Ursule von der Leyenovej.
Počas Európskeho priemyselného summitu, ktorý sa konal na mieste BASF v Antverpách, sa lídri zo všetkých priemyselných odvetví, ktorí zastupujú 7,8 milióna pracovníkov v Európe, spojili so zástupcami odborov a európskymi lídrami, aby riešili naliehavé obavy týkajúce sa európskeho priemyselného prostredia. „Antverpská deklarácia“, podporovaná širokou škálou sektorov, zdôrazňuje zásadný význam prehľadnosti, predvídateľnosti a dôvery v európsku priemyselnú politiku.
„Základné priemyselné odvetvia v Európe zápasia s historickými výzvami: dopyt klesá, investície na kontinente stagnujú, výroba výrazne poklesla a lokality sú ohrozené. Chceme riadiť transformáciu našich spoločností. Na tento účel naliehavo potrebujeme rozhodné kroky na vytvorenie podmienok pre silnejší obchodný prípad v Európe. „Antverpská deklarácia“ načrtáva cestu vpred. Umiestnením Európskej priemyselnej dohody na popredné miesto v strategickom programe Európy by EÚ pripravila pôdu pre odolnú, konkurencieschopnú a udržateľnú Európu. Toto je jediný spôsob, ako ukázať zvyšku sveta, že Zelená dohoda funguje pre všetkých,“ uviedol Martin Brudermüller, prezident Cefic (Európskej rady chemického priemyslu).
Aj ZCHFP SR
Stretnutia v Antverpách sa zúčastnil aj Roman Karlubík, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR, ktorý k tomu uviedol.: ,,Slovenské chemické a farmaceutické firmy sa boria s rovnakými problémami ako ostatné európske priemyselné podniky pri zabezpečení svojej konkurencieschopnosti. Preto vítame Antverpskú deklaráciu pre európsku priemyselnú dohodu, ktorá je nevyhnutná na doplnenie Zelenej dohody EÚ. Biznis plán pre Európu musí zachovať vysokokvalitné pracovné miesta pre európskych pracovníkov v Európe, ako aj inovačnú kapacitu svojho priemyslu. K tomu je nevyhnutné urobiť z Európy globálne konkurencieschopného poskytovateľa energie.“
Ciele do roku 2040
Podľa deklarácie na splnenie klimatickej neutrality do roku 2050, a nedávno oznámeného cieľa do roku 2040, sa bude musieť európska výroba elektriny znásobiť a priemyselné investície budú musieť byť šesťnásobne vyššie ako v predchádzajúcom desaťročí. Táto obrovská výzva prichádza práve vtedy, keď veľké spoločnosti aj malé a stredné podniky čelia najvážnejšiemu hospodárskemu poklesu za posledné desaťročie. Dopyt klesá, výrobné náklady sa zvyšujú a investície sa presúvajú do iných regiónov. Ekonomika USA, ktorá ťaží z finančnej podpory zo zákona o znižovaní inflácie (IRA), a jej ľahká dostupnosť, nadmerná čínska kapacita a rastúci export do Európy, to všetko ešte viac zvýši tlak na európsky priemysel. Spoločnosti čelia tejto výzve každý deň. Areály sa zatvárajú, výroba sa zastavuje, ľudí prepúšťajú. Európa preto naliehavo potrebuje biznis plán.
,,Otvorená strategická autonómia pre konkurencieschopnú a odolnú EÚ je kľúčová pre prechod Európy v neustále sa meniacom geopolitickom prostredí. Dá sa to však dosiahnuť len vtedy, ak všetky priemyselné odvetvia vrátane energeticky náročných zostanú a budú investovať v Európe. Bez cielenej priemyselnej politiky hrozí Európe závislosť na importe základných tovarov aj chemikálií. Európa si to nemôže dovoliť,“ konštatuje sa v deklarácii.
Inflácia, ceny vstupov a nižšia pridaná hodnota trápia chémiu
Tržby v odvetví chemického a farmaceutického priemyslu SR sa znížili z 10,876 mld EUR za trištvrte roka 2022 na 10,148 mld EUR, za tri štvrtiny roku 2023. Predstavuje to 6,7% pokles. Aj počas samotných 3 mesiacov (júl, august, september 2023) tretieho štvrťroka , v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2022, zaznamenalo odvetvie pokles o 3 %, keď dosiahlo tržby na úrovni 3,673 mld EUR. Spôsobila to vysoká inflácia, rasty cien vstupov, pokles pridanej hodnoty a pretrvávajúce medzinárodné napätie s dôsledkami z toho plynúcimi. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
Pokles tržieb
,,Pokles tržieb za samotný 3.Q.2023 je zaznamenaný takmer v každom odvetví chemického a farmaceutického priemyslu. Odvetvie ropných produktov, ako jediné zaznamenalo v uvedenom období nárast o 12 %. V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2022. Z pododvetvia chemických výrobkov, len pododvetvie mydlá, pracie a čistiace prostriedky dosiahli tržby o 23 % vyššie v porovnaní s rovnakým obdobím. Naproti tomu plasty v primárnej podobe klesli medziročne na 51% a umelé vlákna dokonca na 41% úrovne za vlaňajšok,“ skonštatoval R.,Karlubík.
Dodal, že ŠÚ v treťom štvrťroku 2023 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 274 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. V odvetví rafinovaných ropných produktov na slovenskom trhu už dlhodobo pôsobia 4 spoločnosti a vo výrobe chemikálií a chemických výrobkov to bolo v 3. kvartáli 2023 spolu 47 podnikov, ich počet oproti minulému roku klesol o 1 podnik. Počet podnikov dlhodobo klesá.
Chýbajú pracovníci
Zamestnanosť sa v chemickom a farmaceutickom priemysle medziročne v treťom kvartáli 2023 znížila a trh práce bol ochudobnený o zhruba 3 % zamestnancov. V odvetví ropných produktov (+ 1 %) a v odvetví farmaceutické výrobky a prípravky (+ 3 %) bol zaznamenaný nárast počtu zamestnancov. V ostatných odvetviach je pokles oproti rovnakému obdobiu v minulom roku. V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracuje takmer celkovo 38 520 zamestnancov, čo predstavuje 10 % všetkých zamestnancov celého slovenského priemyslu,“ komentoval vývoj R.Karlubík.
Doplnil, že spotreba materiálu, energie a ostatných neskladových dodávok poklesla o takmer 22 %, v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2022. Nárast bol zaznamenaný v pododvetví mydlá, pracie a čistiace prostriedky a to o 9 %.
Priemerná mesačná mzda chemického a farmaceutického priemyslu medziročne stúpla o takmer 6 % na 1 943 EUR. Najvýraznejšie v pododvetví plasty v primárnej forme. Zamestnanci tohto odvetvia si polepšili o 35 %, oproti roku 2022. V iných odvetviach priemyslu bol zaznamenaný nárast od 6 až do 14 %.
Ťažké časy pretrvávajú
,,Za 3.Q.2023 zároveň klesla pridaná hodnota, medziročne o 13 %, v porovnaní s rokom 2022. Z hľadiska konkurencieschopnosti z dlhodobého hľadiska ide o nezdravý vysoký nárast miezd a pokles pridanej hodnoty. Aj nastávajúci rok 2024 bude pre podniky náročný. Bude poznačený nedostatkom kvalifikovaných zamestnancov, neistotou na trhu, geopolitickou neistotou ohľadne konfliktov na Ukrajine a v Gaze, či dumpingovými cenami produktov hlavne z Číny.
V nasledujúcich rokoch navyše čaká chemický priemysel radikálna výzva – jeho transformácia. K tomu sa pridávajú domáce problémy s konsolidáciou verejných financií, obmedzeniami s nedostatočnými zdrojmi. Klesajúca úroveň spotreby, tlaky na rast miezd nekrytých rastom produktivity práce, rast cien energií a ďalšie,“ vysvetlil R.Karlubík.
Chemical Convention 2023 v Bratislave
Zelené ciele transformácie si vyžiadajú energie predstavujúce 800 blokov jadrových elektrární a 1000 miliárd EUR na transformácie
Prestížne medzinárodné chemické podujatie ,,Chemical Convention 2023“ sa uskutočnilo v Bratislave od 4. do 6.októbra 2023, za účasti cca 200 predstaviteľov a lídrov globálneho chemického priemyslu a odborníkov z Európy ako aj celého sveta. Vystúpili na ňom vedúci predstavitelia európskeho chemického priemyslu k aktuálnym otázkam a nutnosti zmien v súlade s cieľmi EU. Informoval o tom Roman Karlubik, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
Prvý deň bol symbolicky nazvaný Uhlík, elektróny a eurá. Druhý deň mal na programe geopolitický a ekonomický výhľad na rok 2024. Najnovšie informácie o pripravovaných zmenách v nariadení REACH a udržateľnej stratégii chemických látok, napĺňanie cieľov EÚ v oblasti energetiky, príprava na CBAM a jeho dôsledky ako aj mapovaniu prípravy a implementácie národných transformačných plánov chemického priemyslu. Akciu ukončilo podnetné stretnutie s Pieterom Abbeelom, profesorom umelej inteligencie a robotiky na Berkley University.
Uhlík, elektróny a eurá – Kto vyhrá tieto preteky?
Podujatie otvoril Marco Mensink, generálny riaditeľ Európskej rady chemického priemyslu (CEFIC) s témou Uhlík, elektróny a eurá – Kto vyhrá preteky? Poukázal na to, že európsky chemický priemysel sa v reakcii na ciele EÚ usiluje o zníženie emisií uhlíka a dosiahnutie nulovej bilancie emisií. Táto ambiciózna cesta si vyžaduje obrovské investície do energetiky, ktoré zodpovedajú viac ako 800 blokom nových jadrových elektrární a viac ako 1000 miliardám EUR na prevádzkové transformácie. Ambíciou EU je dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. Je to reálne? Uprostred tvrdej konkurencie v oblasti zelenej energie, vodíka, zachytávania uhlíka a financovania existujú aj príležitosti na nárast potreby produktov súvisiacich s udržateľnosťou a spoločné úsilie naprieč odvetviami.
Budúcnosť chemického priemyslu
Poprední svetoví odborníci diskutovali o trendoch v Európe a vo svete, rozobrali meniace sa prostredie geopolitiky, vyvíjajúcu sa ekonomiku, ceny energií a prevádzkové náklady, spolu so súhrou globálnych rozdielov v nákladoch a miestnych vládnej podpore a transformačných trendoch, ktoré budú formovať konkurenčnú výhodu chemického priemyslu.
Najnovším informáciám o nariadení REACH sa venovala panelová diskusia s poslancom EP Martinom Hojsíkom a Stevenom Van de Broeckom z Cefic. Revízia európskeho systému chemického manažmentu REACH je v príprave. Znamená to zmenu samotných základov popredného svetového systému riadenia chemických látok v Európe.
Téma Energetické ciele EÚ – cesta do roku 2040 a neskôr sa venovala tomu, ako môže Európa pokračovať na ceste nízkouhlíkovej ekonomiky a zároveň zachovať konkurenčnú výhodu pre jej priemysel. Energetické potreby Európy po roku 2030 sú obrovské . Bilancovali sa všetky úskalia a prekážky; energetická kríza, ktorá vedie k poklesu výroby, neistý hospodársky výhľad, vplyvy amerického zákona o znížení inflácie.
Príprava na uhlíkové clo na hraniciach EU CBAM a jeho dôsledky. Od 1. októbra 2023 vstúpi mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM) do transformačnej fázy. CBAM poveruje dovozcov, aby nakupovali emisné povolenky zo zdrojov Európskej komisie.
Cesta do budúcnosti s umelou inteligenciou
Na záver odzneli informácie o budúcnosti umelej inteligencie. Prednášajúci Pieter Abbeel je profesorom AI a robotiky a riaditeľom laboratória Robot Learning Lab na UC Berkeley. Jeho práca sa zameriava na to, aby sa roboty dokázali učiť od ľudí systémom pokus- omyl. Pracuje na urýchlení ich získavania zručností pomocou meta-learningu. Cez sofistikovanú akrobaciu vrtuľníkov , základov montáže, viazania uzlov a organizačných návykov sa Pieterove roboty naučili technike robotickej manipulácie založenej na pohybe a videní.
Úspešný galavečer
Okrem odborného programu mohli predstavitelia a lídri chemického priemyslu spoznať Bratislavu a sprostredkovane aj krásy Slovenska. Na spoločenskom Gala večere, ktorý sa konal v Zimnej jazdiarni Bratislavského hradu sa účastníkom prihovoril minister hospodárstva Peter Dovhun, za prítomnosti ministra životného prostredia Milana Chrenka a cez video hovor ich privítal predseda Vlády SR Ľudovít Odor a viceprezident Európskej komisie Maroš Šefčovič. Hlavný príhovor mal súčasný prezident CEFIC Martin Brudermüller, ktorý vyzdvihol nutnosť transpozície európskeho chemického priemyslu, ktorá si bude vyžadovať hlavne prístup k zeleným energiám, veľké investície, legislatívne zmeny a nové zručnosti. Európsky chemický priemysel, s cieľom zostať konkurencieschopný, potrebuje podporu vlád, stabilitu, predvídateľnosť, transparentnosť a udržateľnosť. Inak globálne firmy budú postupne opúšťať európsky priestor a budovať nové kapacity mimo EU, čím sa môže EU stať výrazne závislá od dovozu chemických látok a v kritických situáciách bude mať problémy zásobovať svoje hodnotové reťazce naprieč celým priemyslom.
Prezident ZCHFP SR Roman Karlubík vo svojom príhovore poďakoval predstaviteľom Vlády SR a CEFICu za podporu pri tvorbe Národnej transformácie chemického priemyslu SR, rovnako aj účastníkom a organizátorom podujatia.
,,Príprava tohto významného svetového podujatia začala pred rokom a ZCHFP SR úzko spolupracoval aj so slovenskými agentúrami a aj ich profesionálna práca priniesla želaný úspech. Okrem toho, že sme predstavili chemický a farmaceutický priemysel na Slovensku, predstavili sme Slovensko aj ako krajinu zanietených ľudí, profesionálov v každej sfére, ktorí urobili dobré meno našej krajine,“ na záver skonštatovala generálna sekretárka ZCHFP SR Silvia Surová.
Chemický a farmaceutický priemysel zaznamenal za 1.polrok 9% pokles
Dvojciferná inflácia v prvom polroku 2023, sa spolu s rastom cien vstupov a nižšou pridanou hodnotou, podpísali pod slabší dopyt a tým aj pokles chemického a farmaceutického priemyslu SR. Tržby v odvetví sa znížili zo 7,093 mld. EUR za 1.polrok 2022 na 6,475 mld. EUR za 1.polrok 2023. Predstavuje to 9% pokles. Nepriaznivý vývoj postihol takmer všetky odvetvia. Výnimkou je len 37% nárast tržieb v odvetví farmaceutických výrobkov a 3% v odvetví výrobkov z gumy a plastov. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
,,Aj keď inflácia v júli 2023 konečne klesla pod 10%, na úroveň 9,7 %, predtým sa dlhé mesiace držala na dvojciferných hodnotách. Odrazilo sa to na tom, že v 1.polroku 2023 v chemickom a farmaceutickom priemysle klesol počet podnikov, klesol počet zamestnancov pracujúcich v tomto odvetví, tržby nedosiahli hodnoty ako v roku 2022 a náklady na mzdy stúpli. Slabšou náplasťou je nárast tržieb v odvetví farmaceutické výrobky o 139,3 mil. EUR (+37%) a 3% prírastok výrobkov z gumy a plastov. Z pododvetvia chemických výrobkov, len pododvetvie mydlá, pracie a čistiace prostriedky dosiahli tržby o 28 % vyššie v porovnaní s rovnakým obdobím.
V ostatných odvetviach je zaznamenaný pokles tržieb, najviac však v odvetví chemikálií a chemických výrobkov a to až o 33 %. Z pododvetvia chemických výrobkov to boli najmä plasty v primárnej forme a odvetvie umelých vlákien, u oboch tržby poklesli o viac ako 59 % za uvedené obdobie. Rafinované ropné produkty klesli o 15%, čo je však vo finančnom vyjadrení pokles o 403 mil. EUR,“ ilustroval vývoj R.Karlubík.
Počty podnikov dlhodobo klesajú
ŠÚ v 1.polroku 2023 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 276 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. V porovnaní s minulým rokom je pokles o takmer 1 %. V odvetví rafinovaných ropných produktov na slovenskom trhu už dlhodobo pôsobia 4 spoločnosti a vo výrobe chemikálií a chemických výrobkov to bolo v 2. kvartáli 2023 spolu 47 podnikov, ich počet medziročne klesol o 4 %. V porovnaní s vlaňajším rokom nevznikol žiadny nový podnik. Počet podnikov však dlhodobo klesá.
Zamestnanosť sa v chemickom a farmaceutickom priemysle medziročne v 1.polroku 2023 znížila, a trh práce bol ochudobnený o približne 4 % zamestnancov. Vo všetkých odvetviach, je zaznamenaný pokles počtu zamestnancov. V chemickom a farmaceutickom priemysle SR pracuje celkovo 39 087 zamestnancov, čo predstavuje približne 10 % všetkých zamestnancov celého slovenského priemyslu.
Mzdy rástli,napriek poklesu pridanej hodnoty
Vysoká miera inflácie sa premietla do zvyšovania miezd aj v chemickom a farmaceutickom priemysle. Priemerná mesačná mzda v chemickom a farmaceutickom priemysle medziročne stúpla o takmer 9 % na 2 207 eur. Najvýraznejšie v odvetví chemikálií a chemických výrobkov. Zamestnanci tohto odvetvia si polepšili o 13 % oproti roku 2022. Najvyššiu priemernú mzdu dlhodobo vykazuje rafinérsky priemysel. V iných odvetviach priemyslu bol zaznamenaný nárast od 7 až do 18 %.
,,Zároveň za prvých 6 mesiacov klesla pridaná hodnota, medziročne o 34 % v porovnaní s rokom 2022. Z hľadiska konkurencieschopnosti z dlhodobého hľadiska je nezdravý vysoký nárast miezd a vysoký pokles pridanej hodnoty. Spotreba materiálu, energie a ostatných neskladových dodávok poklesla o takmer 16 % v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2022. Nárast bol zaznamenaný len vo farmaceutickom odvetví a to o 43 %.
Vysoké ceny energií budú pravdepodobne brániť poklesu inflácie v ďalšom období a Národná banka predpokladá, že sa dotiahnu na trhové ceny až o dva roky. Tretí kvartál 2023 bude pre chemický a farmaceutický priemysel náročný. Musí sa vysporiadať s cenami energií, infláciou a nízkym dopytom. A v nasledujúcich rokoch čaká priemysel výzva – jeho transformácia,“ uzavrel R.Karlubík.
Nominálny rast tržieb chémie v roku 2022 znehodnocuje inflácia a rast cien vstupov
Rok 2022 bol pre chemický a farmaceutický priemysel v SR náročný. Priemysel sa musel popasovať s energetickou krízou, ktorej následky stále trvajú a vysokou mierou inflácie, ktorá v decembri dosiahla hodnotu 15,4 %. V roku 2022 v chemickom a farmaceutickom priemysle klesol počet podnikov, klesol počet zamestnancov pracujúcich v tomto odvetví, stúpli tržby ale zároveň výrazne stúpli náklady. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
,,Z hľadiska tržieb chemický a farmaceutický priemysel v roku 2022 zaznamenal nárast o 36 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2021. Celkové tržby odvetvia sa tak zvýšili z 10,767 mld EUR v roku 2021 na 14 691 mld EUR v roku 2022. Súbežne ale vzrástli ceny materiálov, energií a ostatných neskladových dodávok o 31 %. Narástli aj nominálne mzdy a to približne o 6 % oproti roku 2021. Nárast tržieb je zaznamenaný takmer v každom odvetví chémie a farmácie, okrem odvetvia náterových látok, kde klesli o 5 %. Tento pokles sa môže pripisovať sezónnemu vplyvu a vývoju v automobilovom priemysle. Tržby najviac rástli v odvetví rafinovaných ropných produktov a to o približne 55 percent a v odvetví výroby chemikálií a chemických výrobkov o cca 43 %. Odvetvie farmaceutickej výroby zaznamenalo medziročný nárast o 22 %. Pod rast tržieb sa však podpísali hlavne vyššie ceny výstupov, do ktorých sa premietli zvýšené vstupné náklady odvetvia a vysoká miera inflácie,“ konštatoval R.Karlubík.
Dodal, že spúšťačmi takéhoto vývoja bola vojna proti Ukrajine a celosvetová kríza cien energií a surovín. V dôsledku toho podnikom stúpli rôzne druhy nákladov od vstupných surovín, cez energie, až po mzdy. atď. Postihlo to celé odvetvie, ale najväčší nárast spotreby materiálu, energie a ostatných dodávok predstavuje 49 % a to v odvetví výroby chemikálií a chemických výrobkov.
Chémia a farmácia majú 10,2% zamestnancov v priemysle SR
Podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR v chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracovalo vlani spolu takmer 40 400 zamestnancov, čo predstavuje 10,2 % všetkých zamestnancov celého slovenského priemyslu. Priemerná mesačná mzda chemického a farmaceutického priemyslu medziročne stúpla o takmer 12 % na 1 873 EUR. Najvýraznejšie zvýšenie je stále v odvetví rafinované ropné produkty. Zamestnanci tohto odvetvia si polepšili o 17 % oproti roku 2021. S nárastom priemernej mesačnej mzdy stúpala aj pridaná hodnota, medziročne o takmer 45 %, v porovnaní s rokom 2021. Zvyšovanie miezd súvisí aj vysokou mierou inflácie, ktorá v decembri dosiahla hodnotu 15,4 %.
Počet podnikov dlhodobo klesá
ŠÚ SR evidoval koncom roku 2022 v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 278 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. V odvetví rafinovaných ropných produktov na slovenskom trhu dlhodobo pôsobia 4 spoločnosti a vo výrobe chemikálií a chemických výrobkov to bolo na konci 2022 spolu 49 podnikov, ich počet oproti minulému roku klesol o 1 podnik. V porovnaní s vlaňajším rokom vznikol 1 podnik v oblasti farmaceutickej výroby a zaniklo 13 podnikov v oblasti výrobkov z gumy a plastov. Celková bilancia v sektore je úbytok 13 podnikov. Počet podnikov však dlhodobo klesá, aj vplyvom pandémie koronavírusu z minulých rokov, vplyvom energetickej krízy, zvyšovaním nákladov na výrobu, mzdy.
Trh práce sa vplyvom vysokých cien energií začína meniť. Zamestnanosť sa v chemickom a farmaceutickom priemysle medziročne znížila a trh práce bol ochudobnený o zhruba 4 % zamestnancov. Len v jednom odvetví bol zaznamenaný nárast počtu zamestnancov a to v odvetví farmaceutické výrobky a prípravky o 9 %. V ostatných odvetviach je pokles oproti rovnakému obdobiu v minulom roku. Nárast vo farmaceutickom odvetví je spojený so vznikom 1 nového podniku.
Ťažké časy neskončili
,,Zdražovanie energií a vysoká miera inflácie zhoršuje vyhliadky podnikov do budúcna. Rovnako nepriaznivo vyzerá aj vývoj dodávok niektorých esenciálnych komodít, ktoré sa nachádzajú na sankčných zoznamoch. Rok 2023 bude pre chemický a farmaceutický priemysel opäť náročný. Firmy sa musia vysporiadať s cenami energií a infláciou. A v nasledujúcich rokoch čaká priemysel aj ďalšia výzva – transformácia priemyslu. Spoločnosti však ešte čakajú náročné úlohy aj pri stratégií udržateľnosti, uhlíkovom cle a prechode k zelenším cestám. Zotavenie z dopadov vojny na Ukrajine a sankcií s ňou spojených ešte chvíľu potrvá,“ konštatoval R.Karlubík.
Dôležitý zamestnávateľ, široké spektrum výroby
Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel.
V súvislosti so zamestnanosťou trápia dlhodobo chemický sektor nedostatočné počty zamestnancov a nedostatok vyškolených pracovníkov. Systém vzdelávania a učňovské školstvo je citeľne odčlenené od podnikateľskej sféry a na stredných školách sa neotvárajú odbory, ktoré prax vyžaduje.
Chémia je prvá na ceste k prechodu k cieľom Európskej zelenej dohody
CEFIC – Európska rada pre chemický priemysel, víta uverejnenie cesty prechodu chemického priemyslu EÚ, ktorú 27. januára 2023 zverejnila v Bruseli Európska komisia. Ide o prvú správu svojho druhu, ktorú ponúka európsky priemysel a je plánom na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody. Uvádza sa v stanovisku CEFIC pre média.
,,Európsky chemický priemysel už dlho požaduje osobitný plán na podporu najväčšej transformácie vo svojej histórii; do roku 2050 sa chemické odvetvie EÚ bude musieť stať klimaticky neutrálnym, obehové, digitalizovať svoje procesy a prechod na bezpečné a udržateľné chemikálie. Všetky tieto opatrenia si do roku 2050 vyžadujú ďalšie investície vo výške desiatok miliárd eur . A to všetko sa musí stať vo veľmi napätom geopolitickom prostredí,“ konštatuje stanovisko CEFIC.
Prezident CEFIC Martin Brudermüller: „Dnes sa dosiahol dôležitý míľnik na vzrušujúcej, ale náročnej ceste pre náš sektor k splneniu cieľov Európskej zelenej dohody. Chemický priemysel EÚ už uskutočňuje svoju transformáciu, ale potrebujeme jasnosť, perspektívy a smerovanie, ako sa k nemu dostať. Cesta transformácie poskytuje nášmu odvetviu jasnejšie informácie o tom, „ako“ a „kedy“. Úspešná realizácia pomôže definovať budúcnosť nášho priemyslu v Európe na nadchádzajúce desaťročia. Sme pripravení spolupracovať s Európskou komisiou, vládami členských štátov a Európskym parlamentom, aby prispeli svojím dielom k tomu, aby sa tak stalo.“
200 opatrení, aby sa transformácia uskutočnila
Na ceste transformácie sa stanovuje takmer 200 konkrétnych opatrení, ktoré majú inštitúcie EÚ, členské štáty a priemysel prijať, aby sa transformácia uskutočnila. To by malo pomôcť ubezpečiť priemysel, že Európa je miestom, kde môžu investovať svoje investície.
Chemický priemysel EÚ podporuje Európsku zelenú dohodu a má ambíciu stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnym. Chemický priemysel poskytuje takmer 1,2 milióna priamych pracovných miest v celej Európe a zohráva kľúčovú úlohu pri ponúkaní riešení na dosiahnutie Európskej zelenej dohody. Napríklad chemikálie sú kľúčovými komponentmi pre elektrické batérie na rozšírenie sortimentu elektrických vozidiel, izolačných panelov a náterov, ktoré znižujú spotrebu energie v budovách, a kompozitné materiály pre lopatky veterných turbín, ako aj mnoho ďalších dôležitých funkcií.
Vláda SR prisľúbila podporu
Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR k tomu poznamenal: ,,Nevyhnutnosť transformácie európskeho chemického priemyslu na bezemisné prevádzkovanie bola aj témou rokovania slovenského premiéra Eduarda Hegera a delegácie CEFIC na čele s prezidentom Martinom Brudermüllerom v októbri 2022 v Bratislave. Predchádzal tomu okrúhly stôl slovenského chemického priemyslu s Martinom Brudermüllerom, generálnym riaditeľom CEFICu Marcom Mensinkom, českým, rakúskym a maďarským prezidentom asociácií chemického priemyslu a generálnymi riaditeľmi najvýznamnejších slovenských výrobcov v chemickom priemysle. CEFIC v spolupráci s národnými asociáciami vypracoval podmienky tohto prechodu vo forme dokumentu Chemical Transition Pathway, ktorý bol predložený Európskej komisii s cieľom zabezpečiť jej dlhodobú finančnú a legislatívnu podporu.
Od národných vlád sa teraz očakáva, že vytvoria podmienky pre vypracovanie národných transformačných dokumentov. Takáto dlhodobá podpora je absolútnou podmienkou úspechu tohto procesu. Situáciu navyše komplikuje aj energetická kríza a jej dramatický vplyv na ekonomiku a chemický priemysel v strednej Európe. Premiér E.Heger prisľúbil podporu pri takejto transformácii.“
Cesta transformácie pre chemický priemysel EU
Európska únia (27 štátov) je druhým najväčším výrobcom chemikálií na svete s tržbami v roku 2020 vo výške 499 miliárd EUR a chemický priemysel je štvrtým najväčším výrobcom. Európska produkcia celkovo predstavuje približne 7 % výroby podľa obratu (zdroj: CEFIC, 2022. Európsky chemický priemysel: životne dôležitá súčasť budúcnosti Európy. Fakty a čísla 2022).
Na trhu práce poskytuje 1,2 milióna priamych vysokokvalifikovaných pracovných miest a 3,6 milióna nepriamych pracovných miest, ako aj podporu približne 19 miliónov pracovných miest vo všetkých hodnotových dodávateľských reťazcoch Chemický priemysel EÚ má o 67 % vyššiu produktivitu práce, ako je priemer výroby. Predstavuje viac ako 20 % vývozu tovaru z EÚ a vytvára obchodný prebytok vo výške 36,4 miliardy EUR. Je tiež na svete druhým najväčším investorom do výskumu a inovácií (R&I) v chemickom priemysle s 9, 4 miliardami investovaných EUR ročne. Výroba a preprava chemikálií je energeticky náročná; priemysel však neustále inovuje, aby sa stal energeticky účinnejším a využíval nízkouhlíkové technológie.
Zníženie emisií vo všetkých odvetviach
Chemický priemysel EÚ je tretím najväčším prispievateľom, pokiaľ ide o emisie oxidu uhličitého (CO2) (920 Mt (CO2 v roku 2020), za cementom a oceľou, čo znamená, že palivo v chemickom priemysle sa používa skôr ako surovina než ako zdroj energie. Ako sa zdôrazňuje v príspevku Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), je potrebné okamžité zníženie emisií vo všetkých odvetviach. V scenári nulovej bilancie emisií IEA do roku 2050 sa predpokladá jasné zníženie emisií CO2 z primárnej chemickej výroby.
V tejto súvislosti chemický priemysel EÚ už dosiahol pokrok. Napriek zvýšeniu výroby o viac ako 47 % sa emisie skleníkových plynov z chemickej výroby v EÚ-27 znížili o 54 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, zatiaľ čo spotreba energie v chemickom priemysle EÚ-27 klesla o 21 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Ciele EÚ v oblasti klímy na roky 2030 a 2050 predstavujú ďalší dôležitý krok.
Slovenský chemický priemysel zasiahla energetická kríza
Výrobcovia v chemickom priemysle potrebujú silnú podporu pre transformáciu na nízkouhlíkové hospodárstvo
Slovenský chemický priemysel usporiadal 24.októbra 2022 v Bratislave okrúhly stôl s prezidentom Európskej rady chemického priemyslu (CEFIC – European Chemical Industry Council) Dr. Martinom Brudermüllerom, generálnym riaditeľom CEFICu Marcom Mensinkom, českým, rakúskym a maďarským prezidentom asociácií chemického priemyslu a generálnymi riaditeľmi najvýznamnejších slovenských výrobcov v chemickom priemysle. Hlavným bodom diskusie za okrúhlym stolom bola nevyhnutnosť transformácie európskeho priemyslu na bez emisné prevádzkovanie. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
,,CEFIC v spolupráci s národnými asociáciami vypracoval podmienky tohto prechodu vo forme dokumentu Chemical Transition Pathway, ktorý bol predložený Európskej komisii s cieľom zabezpečiť jej dlhodobú finančnú a legislatívnu podporu. Od národných vlád sa teraz očakáva, že vytvoria podmienky pre vypracovanie národných transformačných dokumentov. Takáto dlhodobá podpora je absolútnou podmienkou úspechu tohto procesu. Druhou dôležitou témou bola energetická kríza a jej dramatický vplyv na ekonomiku a chemický priemysel v strednej Európe. Obe uvedené témy boli následne diskutované na najvyššej úrovni počas prijatia pána Brudermüllera predsedom vlády SR Eduardom Hegerom,“ konštatoval R.Karlubík.
Ťažké časy
Dr. Martin Brudermüller, prezident Ceficu a generálny riaditeľ spoločnosti BASF poďakoval všetkým účastníkom za úzku spoluprácu v týchto ťažkých časoch:
„Celý chemický priemysel teraz prežíva bezprecedentnú energetickú krízu, ktorá ohrozuje konkurencieschopnosť nášho priemyslu a tým celej výroby v EÚ. Zvoní na poplach, pričom varovným signálom je, že EÚ po prvýkrát v histórii dováža viac chemikálií ako vyváža. Situácia v EÚ a na Slovensku je mimoriadne neistá o to viac že malé stredné podniky predstavujú veľkú časť chemického priemyslu. Silná podpora transformácie chemického priemyslu EÚ je absolútnou nevyhnutnosťou. Rovnako dôležité je však mať národné programy, vrátane slovenského transformačného programu, čiže plánu činností a opatrení na podporu konkurencieschopnosti priemyslu pri jeho transformácii smerom k Európskej zelenej dohode (Green deal).“
R. Karlubík k stretnutiu ďalej uviedol: ,,Prudko rastúce ceny energií vážne zasiahli slovenský chemický priemysel, ako veľké tak i malé a stredné podniky (MSP) a investičné prostredie pre tretí najväčší výrobný sektor na Slovensku sa dramaticky zhoršilo. Nutné je celoeurópske riešenie dostatku energií za prijateľných cien pre všetky krajiny EU. Napríklad spoločnými nákupmi energií, dynamickým stropovaním cien a pod. Životne dôležitá je však podpora na národnej úrovni, ktorú od našej vlády už dlhšie požadujeme a netrpezlivo očakávame. Tempo napĺňania ambicióznych cieľov musí byť konfrontované s reálnymi možnosťami a musia byť prijímané podporné opatrenia, reagujúce na vývoj celosvetovej situácie. Cesta transformácie krajín strednej Európy, v súlade s celoeurópskou cestou transformácie pre chemický priemysel, je kľúčom k tomu, aby sa slovenský chemický priemysel stal odolnejším a konkurencieschopnejším, a zároveň umožnil priemyslu postupnú transformáciu, aby splnil ciele Európskej zelenej dohody.“
Dôležitý zamestnávateľ, široké spektrum výroby
V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracovalo v 1.štvrťroku 2022 celkovo 41 373 zamestnancov (s priemernou mzdou) 1570 EUR, čo predstavuje 10,3 % všetkých zamestnancov celého slovenského priemyslu. ŠÚ v prvom štvrťroku 2022 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 284 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. Priemerná veľkosť podnikov podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel.
Dopady vojny Ruska voči Ukrajine a súvisiacich sankcií sa najviac podpísali pod obmedzenie dodávok niektorých esenciálnych komodít, ktoré sa nachádzajú na sankčných zoznamoch. Drasticky nedostatok surovín a energií a ich neúnosné ceny rozkolísali trhy a ich dôsledky tak skoro neodznejú. Vyhliadky do budúcna, v oblasti zdražovania energií naďalej pretrvávajú, pritom chémia je týmto vývojom jedným z najviac ohrozených odvetví.
Cesta transformácie pre chemický priemysel EU
Európska únia (27 štátov) je druhým najväčším výrobcom chemikálií na svete s tržbami v roku 2020 vo výške 499 miliárd EUR a chemický priemysel je štvrtým najväčším výrobcom. Európska produkcia celkovo predstavuje približne 7 % výroby podľa obratu (zdroj: CEFIC, 2022. Európsky chemický priemysel: životne dôležitá súčasť budúcnosti Európy. Fakty a čísla 2022).
Na trhu práce poskytuje 1,2 milióna priamych vysokokvalifikovaných pracovných miest a 3,6 milióna nepriamych pracovných miest, ako aj podporu približne 19 miliónov pracovných miest vo všetkých hodnotových dodávateľských reťazcoch Chemický priemysel EÚ má o 67 % vyššiu produktivitu práce, ako je priemer výroby. Predstavuje viac ako 20 % vývozu tovaru z EÚ a vytvára obchodný prebytok vo výške 36,4 miliardy EUR. Je tiež na svete druhým najväčším investorom do výskumu a inovácií (R&I) v chemickom priemysle s 9, 4 miliardami investovaných EUR ročne. Výroba a preprava chemikálií je energeticky náročná; priemysel však neustále inovuje, aby sa stal energeticky účinnejším a využíval nízkouhlíkové technológie.
Zníženie emisií
Chemický priemysel EÚ je tretím najväčším prispievateľom, pokiaľ ide o emisie oxidu uhličitého (CO2) (920 Mt (CO2 v roku 2020), za cementom a oceľou, čo znamená, že palivo v chemickom priemysle sa používa skôr ako surovina než ako zdroj energie. Ako sa zdôrazňuje v príspevku Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), je potrebné okamžité zníženie emisií vo všetkých odvetviach. V scenári nulovej bilancie emisií IEA do roku 2050 sa predpokladá jasné zníženie emisií CO2 z primárnej chemickej výroby.
V tejto súvislosti chemický priemysel EÚ už dosiahol pokrok. Napriek zvýšeniu výroby o viac ako 47 % sa emisie skleníkových plynov z chemickej výroby v EÚ-27 znížili o 54 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, zatiaľ čo spotreba energie v chemickom priemysle EÚ-27 klesla o 21 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Ciele EÚ v oblasti klímy na roky 2030 a 2050 predstavujú ďalší dôležitý krok.
Žiadajú vládu o zastropovanie cien energií, inak hrozí kolaps
Zástupcovia chemického a farmaceutického priemyslu SR dôrazne žiadajú Vládu SR, aby urýchlene konala a zastropovala ceny energií. Zároveň žiadajú aby uvoľnila podporu z Enviromentálneho fondu spoločnostiam v evidovaným v EU ETS. (EU ETS – Európsky systém obchodovania s emisiami je kľúčovým aspektom politiky EÚ v boji proti klimatickým zmenám.) V opačnom prípade dôjde k výpadkom produkcie a kolapsu viacerých firiem, vrátane tých čo patria do kritickej infraštruktúry. Ohrozené sú tisícky pracovných miest a príjmy do štátneho rozpočtu, miest a obcí a rodinných rozpočtov. Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
,,Súčasné drasticky vysoké ceny energií spôsobujú, že energeticky náročné firmy postupne znižujú svoju výrobu. Takmer všetky chemické výroby sú energeticky náročné a tak sa situácia dotýka nielen veľkých, ale aj stredných a malých chemických podnikov. Duslo Šaľa, ktoré je najväčším odberateľom zemného plynu na Slovensku a spotrebúva približne jedenásť percent celej spotreby v krajine, už bolo nútené odstaviť celú výrobu anorganika. Podobné drastické opatrenia prijímajú urýchlene aj ďalšie veľké firmy ako napríklad Fortischem, a.s. ktorá je okrem iného podnikom kritickej infraštruktúry a jediným slovenským výrobcom chlóru využívaným na čistenie vody a ako dezinfekčný prostriedok proti COV 19.
Paralyzácia celého reťazca
V súčasnej situácii už nehovoríme len o prerušovaní či ukončení výroby veľkého počtu firiem a strate tisícok pracovných miest ale aj o narušení či paralyzovaní celého dodávateľsko-odberateľského reťazca! A to vrátane firiem, kritickej infraštruktúry, čo môže narušiť výrobu základných – nevyhnutných surovín, poľnohospodárstvo, potravinovú bezpečnosť a pod. Hrozí strata príjmu pre ľudí aj pre štát, nedostatok paliva či energií všeobecne, možno i nedostatok základných potravín. Táto výbušná zmes môže odštartovať sociálne nepokoje a občiansku neposlušnosť.
Pri snahe o kompenzácie, niektoré krajiny EÚ znižujú DPH na energie, čím podporujú konkurencieschopnosť svojich podnikov v rámci EÚ. Ale takýto rozdielny prístup jednotlivých krajín EÚ len ďalej znižuje konkurencieschopnosť slovenských výrobcov a podporuje viackoľajnosť Európy. Bohužiaľ na Slovensku nie sú doteraz spustené žiadne kompenzačné programy, či možnosť zastropovania cien energií, ako je v okolitých krajinách. Firmy, ktoré sú na trhu desaťročia a ktoré premyslene a systematicky investovali do ľudí, strojov a budovania vzťahov teraz kvôli externým vplyvom začínajú padať jedna za druhou. Ďalší možný negatívny vplyv bude odliv kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia. Vyzývame preto vládu o maximálnu mieru zodpovednosti a prijatie takých opatrení, ktoré by umožnili väčšine firiem prežiť dopady externých vplyvov, za ktoré nemôžu. Problémy treba riešiť tam kde vznikli, teda na národnej a európskej úrovni! Nie je čas na politické šarvátky. Hrozí kolaps ekonomiky a preto treba konať – rýchlo a zodpovedne,“ vyzýva prezídium ZCHFP SR.
Dôležitý zamestnávateľ, široké spektrum výroby
V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracovalo v 1.štvrťroku 2022 celkovo 41 373 zamestnancov (s priemernou mzdou) 1570 EUR, čo predstavuje 10,3 % všetkých zamestnancov celého slovenského priemyslu. ŠÚ v prvom štvrťroku 2022 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 284 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. Priemerná veľkosť podnikov podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel.
Dopady vojny Ruska voči Ukrajine a súvisiacich sankcií sa najviac podpísali pod obmedzenie dodávok niektorých esenciálnych komodít, ktoré sa nachádzajú na sankčných zoznamoch. Drasticky nedostatok surovín a energií a ich neúnosné ceny rozkolísali trhy a ich dôsledky tak skoro neodznejú. Vyhliadky do budúcna, v oblasti zdražovania energií naďalej pretrvávajú, pritom chémia je týmto vývojom jedným z najviac ohrozených odvetví.