Chemical Convention 2023 v Bratislave
Zelené ciele transformácie si vyžiadajú energie predstavujúce 800 blokov jadrových elektrární a 1000 miliárd EUR na transformácie
Prestížne medzinárodné chemické podujatie ,,Chemical Convention 2023“ sa uskutočnilo v Bratislave od 4. do 6.októbra 2023, za účasti cca 200 predstaviteľov a lídrov globálneho chemického priemyslu a odborníkov z Európy ako aj celého sveta. Vystúpili na ňom vedúci predstavitelia európskeho chemického priemyslu k aktuálnym otázkam a nutnosti zmien v súlade s cieľmi EU. Informoval o tom Roman Karlubik, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
Prvý deň bol symbolicky nazvaný Uhlík, elektróny a eurá. Druhý deň mal na programe geopolitický a ekonomický výhľad na rok 2024. Najnovšie informácie o pripravovaných zmenách v nariadení REACH a udržateľnej stratégii chemických látok, napĺňanie cieľov EÚ v oblasti energetiky, príprava na CBAM a jeho dôsledky ako aj mapovaniu prípravy a implementácie národných transformačných plánov chemického priemyslu. Akciu ukončilo podnetné stretnutie s Pieterom Abbeelom, profesorom umelej inteligencie a robotiky na Berkley University.
Uhlík, elektróny a eurá – Kto vyhrá tieto preteky?
Podujatie otvoril Marco Mensink, generálny riaditeľ Európskej rady chemického priemyslu (CEFIC) s témou Uhlík, elektróny a eurá – Kto vyhrá preteky? Poukázal na to, že európsky chemický priemysel sa v reakcii na ciele EÚ usiluje o zníženie emisií uhlíka a dosiahnutie nulovej bilancie emisií. Táto ambiciózna cesta si vyžaduje obrovské investície do energetiky, ktoré zodpovedajú viac ako 800 blokom nových jadrových elektrární a viac ako 1000 miliardám EUR na prevádzkové transformácie. Ambíciou EU je dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. Je to reálne? Uprostred tvrdej konkurencie v oblasti zelenej energie, vodíka, zachytávania uhlíka a financovania existujú aj príležitosti na nárast potreby produktov súvisiacich s udržateľnosťou a spoločné úsilie naprieč odvetviami.
Budúcnosť chemického priemyslu
Poprední svetoví odborníci diskutovali o trendoch v Európe a vo svete, rozobrali meniace sa prostredie geopolitiky, vyvíjajúcu sa ekonomiku, ceny energií a prevádzkové náklady, spolu so súhrou globálnych rozdielov v nákladoch a miestnych vládnej podpore a transformačných trendoch, ktoré budú formovať konkurenčnú výhodu chemického priemyslu.
Najnovším informáciám o nariadení REACH sa venovala panelová diskusia s poslancom EP Martinom Hojsíkom a Stevenom Van de Broeckom z Cefic. Revízia európskeho systému chemického manažmentu REACH je v príprave. Znamená to zmenu samotných základov popredného svetového systému riadenia chemických látok v Európe.
Téma Energetické ciele EÚ – cesta do roku 2040 a neskôr sa venovala tomu, ako môže Európa pokračovať na ceste nízkouhlíkovej ekonomiky a zároveň zachovať konkurenčnú výhodu pre jej priemysel. Energetické potreby Európy po roku 2030 sú obrovské . Bilancovali sa všetky úskalia a prekážky; energetická kríza, ktorá vedie k poklesu výroby, neistý hospodársky výhľad, vplyvy amerického zákona o znížení inflácie.
Príprava na uhlíkové clo na hraniciach EU CBAM a jeho dôsledky. Od 1. októbra 2023 vstúpi mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM) do transformačnej fázy. CBAM poveruje dovozcov, aby nakupovali emisné povolenky zo zdrojov Európskej komisie.
Cesta do budúcnosti s umelou inteligenciou
Na záver odzneli informácie o budúcnosti umelej inteligencie. Prednášajúci Pieter Abbeel je profesorom AI a robotiky a riaditeľom laboratória Robot Learning Lab na UC Berkeley. Jeho práca sa zameriava na to, aby sa roboty dokázali učiť od ľudí systémom pokus- omyl. Pracuje na urýchlení ich získavania zručností pomocou meta-learningu. Cez sofistikovanú akrobaciu vrtuľníkov , základov montáže, viazania uzlov a organizačných návykov sa Pieterove roboty naučili technike robotickej manipulácie založenej na pohybe a videní.
Úspešný galavečer
Okrem odborného programu mohli predstavitelia a lídri chemického priemyslu spoznať Bratislavu a sprostredkovane aj krásy Slovenska. Na spoločenskom Gala večere, ktorý sa konal v Zimnej jazdiarni Bratislavského hradu sa účastníkom prihovoril minister hospodárstva Peter Dovhun, za prítomnosti ministra životného prostredia Milana Chrenka a cez video hovor ich privítal predseda Vlády SR Ľudovít Odor a viceprezident Európskej komisie Maroš Šefčovič. Hlavný príhovor mal súčasný prezident CEFIC Martin Brudermüller, ktorý vyzdvihol nutnosť transpozície európskeho chemického priemyslu, ktorá si bude vyžadovať hlavne prístup k zeleným energiám, veľké investície, legislatívne zmeny a nové zručnosti. Európsky chemický priemysel, s cieľom zostať konkurencieschopný, potrebuje podporu vlád, stabilitu, predvídateľnosť, transparentnosť a udržateľnosť. Inak globálne firmy budú postupne opúšťať európsky priestor a budovať nové kapacity mimo EU, čím sa môže EU stať výrazne závislá od dovozu chemických látok a v kritických situáciách bude mať problémy zásobovať svoje hodnotové reťazce naprieč celým priemyslom.
Prezident ZCHFP SR Roman Karlubík vo svojom príhovore poďakoval predstaviteľom Vlády SR a CEFICu za podporu pri tvorbe Národnej transformácie chemického priemyslu SR, rovnako aj účastníkom a organizátorom podujatia.
,,Príprava tohto významného svetového podujatia začala pred rokom a ZCHFP SR úzko spolupracoval aj so slovenskými agentúrami a aj ich profesionálna práca priniesla želaný úspech. Okrem toho, že sme predstavili chemický a farmaceutický priemysel na Slovensku, predstavili sme Slovensko aj ako krajinu zanietených ľudí, profesionálov v každej sfére, ktorí urobili dobré meno našej krajine,“ na záver skonštatovala generálna sekretárka ZCHFP SR Silvia Surová.
Chemický a farmaceutický priemysel zaznamenal za 1.polrok 9% pokles
Dvojciferná inflácia v prvom polroku 2023, sa spolu s rastom cien vstupov a nižšou pridanou hodnotou, podpísali pod slabší dopyt a tým aj pokles chemického a farmaceutického priemyslu SR. Tržby v odvetví sa znížili zo 7,093 mld. EUR za 1.polrok 2022 na 6,475 mld. EUR za 1.polrok 2023. Predstavuje to 9% pokles. Nepriaznivý vývoj postihol takmer všetky odvetvia. Výnimkou je len 37% nárast tržieb v odvetví farmaceutických výrobkov a 3% v odvetví výrobkov z gumy a plastov. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
,,Aj keď inflácia v júli 2023 konečne klesla pod 10%, na úroveň 9,7 %, predtým sa dlhé mesiace držala na dvojciferných hodnotách. Odrazilo sa to na tom, že v 1.polroku 2023 v chemickom a farmaceutickom priemysle klesol počet podnikov, klesol počet zamestnancov pracujúcich v tomto odvetví, tržby nedosiahli hodnoty ako v roku 2022 a náklady na mzdy stúpli. Slabšou náplasťou je nárast tržieb v odvetví farmaceutické výrobky o 139,3 mil. EUR (+37%) a 3% prírastok výrobkov z gumy a plastov. Z pododvetvia chemických výrobkov, len pododvetvie mydlá, pracie a čistiace prostriedky dosiahli tržby o 28 % vyššie v porovnaní s rovnakým obdobím.
V ostatných odvetviach je zaznamenaný pokles tržieb, najviac však v odvetví chemikálií a chemických výrobkov a to až o 33 %. Z pododvetvia chemických výrobkov to boli najmä plasty v primárnej forme a odvetvie umelých vlákien, u oboch tržby poklesli o viac ako 59 % za uvedené obdobie. Rafinované ropné produkty klesli o 15%, čo je však vo finančnom vyjadrení pokles o 403 mil. EUR,“ ilustroval vývoj R.Karlubík.
Počty podnikov dlhodobo klesajú
ŠÚ v 1.polroku 2023 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 276 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. V porovnaní s minulým rokom je pokles o takmer 1 %. V odvetví rafinovaných ropných produktov na slovenskom trhu už dlhodobo pôsobia 4 spoločnosti a vo výrobe chemikálií a chemických výrobkov to bolo v 2. kvartáli 2023 spolu 47 podnikov, ich počet medziročne klesol o 4 %. V porovnaní s vlaňajším rokom nevznikol žiadny nový podnik. Počet podnikov však dlhodobo klesá.
Zamestnanosť sa v chemickom a farmaceutickom priemysle medziročne v 1.polroku 2023 znížila, a trh práce bol ochudobnený o približne 4 % zamestnancov. Vo všetkých odvetviach, je zaznamenaný pokles počtu zamestnancov. V chemickom a farmaceutickom priemysle SR pracuje celkovo 39 087 zamestnancov, čo predstavuje približne 10 % všetkých zamestnancov celého slovenského priemyslu.
Mzdy rástli,napriek poklesu pridanej hodnoty
Vysoká miera inflácie sa premietla do zvyšovania miezd aj v chemickom a farmaceutickom priemysle. Priemerná mesačná mzda v chemickom a farmaceutickom priemysle medziročne stúpla o takmer 9 % na 2 207 eur. Najvýraznejšie v odvetví chemikálií a chemických výrobkov. Zamestnanci tohto odvetvia si polepšili o 13 % oproti roku 2022. Najvyššiu priemernú mzdu dlhodobo vykazuje rafinérsky priemysel. V iných odvetviach priemyslu bol zaznamenaný nárast od 7 až do 18 %.
,,Zároveň za prvých 6 mesiacov klesla pridaná hodnota, medziročne o 34 % v porovnaní s rokom 2022. Z hľadiska konkurencieschopnosti z dlhodobého hľadiska je nezdravý vysoký nárast miezd a vysoký pokles pridanej hodnoty. Spotreba materiálu, energie a ostatných neskladových dodávok poklesla o takmer 16 % v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2022. Nárast bol zaznamenaný len vo farmaceutickom odvetví a to o 43 %.
Vysoké ceny energií budú pravdepodobne brániť poklesu inflácie v ďalšom období a Národná banka predpokladá, že sa dotiahnu na trhové ceny až o dva roky. Tretí kvartál 2023 bude pre chemický a farmaceutický priemysel náročný. Musí sa vysporiadať s cenami energií, infláciou a nízkym dopytom. A v nasledujúcich rokoch čaká priemysel výzva – jeho transformácia,“ uzavrel R.Karlubík.
Nominálny rast tržieb chémie v roku 2022 znehodnocuje inflácia a rast cien vstupov
Rok 2022 bol pre chemický a farmaceutický priemysel v SR náročný. Priemysel sa musel popasovať s energetickou krízou, ktorej následky stále trvajú a vysokou mierou inflácie, ktorá v decembri dosiahla hodnotu 15,4 %. V roku 2022 v chemickom a farmaceutickom priemysle klesol počet podnikov, klesol počet zamestnancov pracujúcich v tomto odvetví, stúpli tržby ale zároveň výrazne stúpli náklady. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
,,Z hľadiska tržieb chemický a farmaceutický priemysel v roku 2022 zaznamenal nárast o 36 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2021. Celkové tržby odvetvia sa tak zvýšili z 10,767 mld EUR v roku 2021 na 14 691 mld EUR v roku 2022. Súbežne ale vzrástli ceny materiálov, energií a ostatných neskladových dodávok o 31 %. Narástli aj nominálne mzdy a to približne o 6 % oproti roku 2021. Nárast tržieb je zaznamenaný takmer v každom odvetví chémie a farmácie, okrem odvetvia náterových látok, kde klesli o 5 %. Tento pokles sa môže pripisovať sezónnemu vplyvu a vývoju v automobilovom priemysle. Tržby najviac rástli v odvetví rafinovaných ropných produktov a to o približne 55 percent a v odvetví výroby chemikálií a chemických výrobkov o cca 43 %. Odvetvie farmaceutickej výroby zaznamenalo medziročný nárast o 22 %. Pod rast tržieb sa však podpísali hlavne vyššie ceny výstupov, do ktorých sa premietli zvýšené vstupné náklady odvetvia a vysoká miera inflácie,“ konštatoval R.Karlubík.
Dodal, že spúšťačmi takéhoto vývoja bola vojna proti Ukrajine a celosvetová kríza cien energií a surovín. V dôsledku toho podnikom stúpli rôzne druhy nákladov od vstupných surovín, cez energie, až po mzdy. atď. Postihlo to celé odvetvie, ale najväčší nárast spotreby materiálu, energie a ostatných dodávok predstavuje 49 % a to v odvetví výroby chemikálií a chemických výrobkov.
Chémia a farmácia majú 10,2% zamestnancov v priemysle SR
Podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR v chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracovalo vlani spolu takmer 40 400 zamestnancov, čo predstavuje 10,2 % všetkých zamestnancov celého slovenského priemyslu. Priemerná mesačná mzda chemického a farmaceutického priemyslu medziročne stúpla o takmer 12 % na 1 873 EUR. Najvýraznejšie zvýšenie je stále v odvetví rafinované ropné produkty. Zamestnanci tohto odvetvia si polepšili o 17 % oproti roku 2021. S nárastom priemernej mesačnej mzdy stúpala aj pridaná hodnota, medziročne o takmer 45 %, v porovnaní s rokom 2021. Zvyšovanie miezd súvisí aj vysokou mierou inflácie, ktorá v decembri dosiahla hodnotu 15,4 %.
Počet podnikov dlhodobo klesá
ŠÚ SR evidoval koncom roku 2022 v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 278 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. V odvetví rafinovaných ropných produktov na slovenskom trhu dlhodobo pôsobia 4 spoločnosti a vo výrobe chemikálií a chemických výrobkov to bolo na konci 2022 spolu 49 podnikov, ich počet oproti minulému roku klesol o 1 podnik. V porovnaní s vlaňajším rokom vznikol 1 podnik v oblasti farmaceutickej výroby a zaniklo 13 podnikov v oblasti výrobkov z gumy a plastov. Celková bilancia v sektore je úbytok 13 podnikov. Počet podnikov však dlhodobo klesá, aj vplyvom pandémie koronavírusu z minulých rokov, vplyvom energetickej krízy, zvyšovaním nákladov na výrobu, mzdy.
Trh práce sa vplyvom vysokých cien energií začína meniť. Zamestnanosť sa v chemickom a farmaceutickom priemysle medziročne znížila a trh práce bol ochudobnený o zhruba 4 % zamestnancov. Len v jednom odvetví bol zaznamenaný nárast počtu zamestnancov a to v odvetví farmaceutické výrobky a prípravky o 9 %. V ostatných odvetviach je pokles oproti rovnakému obdobiu v minulom roku. Nárast vo farmaceutickom odvetví je spojený so vznikom 1 nového podniku.
Ťažké časy neskončili
,,Zdražovanie energií a vysoká miera inflácie zhoršuje vyhliadky podnikov do budúcna. Rovnako nepriaznivo vyzerá aj vývoj dodávok niektorých esenciálnych komodít, ktoré sa nachádzajú na sankčných zoznamoch. Rok 2023 bude pre chemický a farmaceutický priemysel opäť náročný. Firmy sa musia vysporiadať s cenami energií a infláciou. A v nasledujúcich rokoch čaká priemysel aj ďalšia výzva – transformácia priemyslu. Spoločnosti však ešte čakajú náročné úlohy aj pri stratégií udržateľnosti, uhlíkovom cle a prechode k zelenším cestám. Zotavenie z dopadov vojny na Ukrajine a sankcií s ňou spojených ešte chvíľu potrvá,“ konštatoval R.Karlubík.
Dôležitý zamestnávateľ, široké spektrum výroby
Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel.
V súvislosti so zamestnanosťou trápia dlhodobo chemický sektor nedostatočné počty zamestnancov a nedostatok vyškolených pracovníkov. Systém vzdelávania a učňovské školstvo je citeľne odčlenené od podnikateľskej sféry a na stredných školách sa neotvárajú odbory, ktoré prax vyžaduje.
Chémia je prvá na ceste k prechodu k cieľom Európskej zelenej dohody
CEFIC – Európska rada pre chemický priemysel, víta uverejnenie cesty prechodu chemického priemyslu EÚ, ktorú 27. januára 2023 zverejnila v Bruseli Európska komisia. Ide o prvú správu svojho druhu, ktorú ponúka európsky priemysel a je plánom na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody. Uvádza sa v stanovisku CEFIC pre média.
,,Európsky chemický priemysel už dlho požaduje osobitný plán na podporu najväčšej transformácie vo svojej histórii; do roku 2050 sa chemické odvetvie EÚ bude musieť stať klimaticky neutrálnym, obehové, digitalizovať svoje procesy a prechod na bezpečné a udržateľné chemikálie. Všetky tieto opatrenia si do roku 2050 vyžadujú ďalšie investície vo výške desiatok miliárd eur . A to všetko sa musí stať vo veľmi napätom geopolitickom prostredí,“ konštatuje stanovisko CEFIC.
Prezident CEFIC Martin Brudermüller: „Dnes sa dosiahol dôležitý míľnik na vzrušujúcej, ale náročnej ceste pre náš sektor k splneniu cieľov Európskej zelenej dohody. Chemický priemysel EÚ už uskutočňuje svoju transformáciu, ale potrebujeme jasnosť, perspektívy a smerovanie, ako sa k nemu dostať. Cesta transformácie poskytuje nášmu odvetviu jasnejšie informácie o tom, „ako“ a „kedy“. Úspešná realizácia pomôže definovať budúcnosť nášho priemyslu v Európe na nadchádzajúce desaťročia. Sme pripravení spolupracovať s Európskou komisiou, vládami členských štátov a Európskym parlamentom, aby prispeli svojím dielom k tomu, aby sa tak stalo.“
200 opatrení, aby sa transformácia uskutočnila
Na ceste transformácie sa stanovuje takmer 200 konkrétnych opatrení, ktoré majú inštitúcie EÚ, členské štáty a priemysel prijať, aby sa transformácia uskutočnila. To by malo pomôcť ubezpečiť priemysel, že Európa je miestom, kde môžu investovať svoje investície.
Chemický priemysel EÚ podporuje Európsku zelenú dohodu a má ambíciu stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnym. Chemický priemysel poskytuje takmer 1,2 milióna priamych pracovných miest v celej Európe a zohráva kľúčovú úlohu pri ponúkaní riešení na dosiahnutie Európskej zelenej dohody. Napríklad chemikálie sú kľúčovými komponentmi pre elektrické batérie na rozšírenie sortimentu elektrických vozidiel, izolačných panelov a náterov, ktoré znižujú spotrebu energie v budovách, a kompozitné materiály pre lopatky veterných turbín, ako aj mnoho ďalších dôležitých funkcií.
Vláda SR prisľúbila podporu
Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR k tomu poznamenal: ,,Nevyhnutnosť transformácie európskeho chemického priemyslu na bezemisné prevádzkovanie bola aj témou rokovania slovenského premiéra Eduarda Hegera a delegácie CEFIC na čele s prezidentom Martinom Brudermüllerom v októbri 2022 v Bratislave. Predchádzal tomu okrúhly stôl slovenského chemického priemyslu s Martinom Brudermüllerom, generálnym riaditeľom CEFICu Marcom Mensinkom, českým, rakúskym a maďarským prezidentom asociácií chemického priemyslu a generálnymi riaditeľmi najvýznamnejších slovenských výrobcov v chemickom priemysle. CEFIC v spolupráci s národnými asociáciami vypracoval podmienky tohto prechodu vo forme dokumentu Chemical Transition Pathway, ktorý bol predložený Európskej komisii s cieľom zabezpečiť jej dlhodobú finančnú a legislatívnu podporu.
Od národných vlád sa teraz očakáva, že vytvoria podmienky pre vypracovanie národných transformačných dokumentov. Takáto dlhodobá podpora je absolútnou podmienkou úspechu tohto procesu. Situáciu navyše komplikuje aj energetická kríza a jej dramatický vplyv na ekonomiku a chemický priemysel v strednej Európe. Premiér E.Heger prisľúbil podporu pri takejto transformácii.“
Cesta transformácie pre chemický priemysel EU
Európska únia (27 štátov) je druhým najväčším výrobcom chemikálií na svete s tržbami v roku 2020 vo výške 499 miliárd EUR a chemický priemysel je štvrtým najväčším výrobcom. Európska produkcia celkovo predstavuje približne 7 % výroby podľa obratu (zdroj: CEFIC, 2022. Európsky chemický priemysel: životne dôležitá súčasť budúcnosti Európy. Fakty a čísla 2022).
Na trhu práce poskytuje 1,2 milióna priamych vysokokvalifikovaných pracovných miest a 3,6 milióna nepriamych pracovných miest, ako aj podporu približne 19 miliónov pracovných miest vo všetkých hodnotových dodávateľských reťazcoch Chemický priemysel EÚ má o 67 % vyššiu produktivitu práce, ako je priemer výroby. Predstavuje viac ako 20 % vývozu tovaru z EÚ a vytvára obchodný prebytok vo výške 36,4 miliardy EUR. Je tiež na svete druhým najväčším investorom do výskumu a inovácií (R&I) v chemickom priemysle s 9, 4 miliardami investovaných EUR ročne. Výroba a preprava chemikálií je energeticky náročná; priemysel však neustále inovuje, aby sa stal energeticky účinnejším a využíval nízkouhlíkové technológie.
Zníženie emisií vo všetkých odvetviach
Chemický priemysel EÚ je tretím najväčším prispievateľom, pokiaľ ide o emisie oxidu uhličitého (CO2) (920 Mt (CO2 v roku 2020), za cementom a oceľou, čo znamená, že palivo v chemickom priemysle sa používa skôr ako surovina než ako zdroj energie. Ako sa zdôrazňuje v príspevku Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), je potrebné okamžité zníženie emisií vo všetkých odvetviach. V scenári nulovej bilancie emisií IEA do roku 2050 sa predpokladá jasné zníženie emisií CO2 z primárnej chemickej výroby.
V tejto súvislosti chemický priemysel EÚ už dosiahol pokrok. Napriek zvýšeniu výroby o viac ako 47 % sa emisie skleníkových plynov z chemickej výroby v EÚ-27 znížili o 54 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, zatiaľ čo spotreba energie v chemickom priemysle EÚ-27 klesla o 21 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Ciele EÚ v oblasti klímy na roky 2030 a 2050 predstavujú ďalší dôležitý krok.
Slovenský chemický priemysel zasiahla energetická kríza
Výrobcovia v chemickom priemysle potrebujú silnú podporu pre transformáciu na nízkouhlíkové hospodárstvo
Slovenský chemický priemysel usporiadal 24.októbra 2022 v Bratislave okrúhly stôl s prezidentom Európskej rady chemického priemyslu (CEFIC – European Chemical Industry Council) Dr. Martinom Brudermüllerom, generálnym riaditeľom CEFICu Marcom Mensinkom, českým, rakúskym a maďarským prezidentom asociácií chemického priemyslu a generálnymi riaditeľmi najvýznamnejších slovenských výrobcov v chemickom priemysle. Hlavným bodom diskusie za okrúhlym stolom bola nevyhnutnosť transformácie európskeho priemyslu na bez emisné prevádzkovanie. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
,,CEFIC v spolupráci s národnými asociáciami vypracoval podmienky tohto prechodu vo forme dokumentu Chemical Transition Pathway, ktorý bol predložený Európskej komisii s cieľom zabezpečiť jej dlhodobú finančnú a legislatívnu podporu. Od národných vlád sa teraz očakáva, že vytvoria podmienky pre vypracovanie národných transformačných dokumentov. Takáto dlhodobá podpora je absolútnou podmienkou úspechu tohto procesu. Druhou dôležitou témou bola energetická kríza a jej dramatický vplyv na ekonomiku a chemický priemysel v strednej Európe. Obe uvedené témy boli následne diskutované na najvyššej úrovni počas prijatia pána Brudermüllera predsedom vlády SR Eduardom Hegerom,“ konštatoval R.Karlubík.
Ťažké časy
Dr. Martin Brudermüller, prezident Ceficu a generálny riaditeľ spoločnosti BASF poďakoval všetkým účastníkom za úzku spoluprácu v týchto ťažkých časoch:
„Celý chemický priemysel teraz prežíva bezprecedentnú energetickú krízu, ktorá ohrozuje konkurencieschopnosť nášho priemyslu a tým celej výroby v EÚ. Zvoní na poplach, pričom varovným signálom je, že EÚ po prvýkrát v histórii dováža viac chemikálií ako vyváža. Situácia v EÚ a na Slovensku je mimoriadne neistá o to viac že malé stredné podniky predstavujú veľkú časť chemického priemyslu. Silná podpora transformácie chemického priemyslu EÚ je absolútnou nevyhnutnosťou. Rovnako dôležité je však mať národné programy, vrátane slovenského transformačného programu, čiže plánu činností a opatrení na podporu konkurencieschopnosti priemyslu pri jeho transformácii smerom k Európskej zelenej dohode (Green deal).“
R. Karlubík k stretnutiu ďalej uviedol: ,,Prudko rastúce ceny energií vážne zasiahli slovenský chemický priemysel, ako veľké tak i malé a stredné podniky (MSP) a investičné prostredie pre tretí najväčší výrobný sektor na Slovensku sa dramaticky zhoršilo. Nutné je celoeurópske riešenie dostatku energií za prijateľných cien pre všetky krajiny EU. Napríklad spoločnými nákupmi energií, dynamickým stropovaním cien a pod. Životne dôležitá je však podpora na národnej úrovni, ktorú od našej vlády už dlhšie požadujeme a netrpezlivo očakávame. Tempo napĺňania ambicióznych cieľov musí byť konfrontované s reálnymi možnosťami a musia byť prijímané podporné opatrenia, reagujúce na vývoj celosvetovej situácie. Cesta transformácie krajín strednej Európy, v súlade s celoeurópskou cestou transformácie pre chemický priemysel, je kľúčom k tomu, aby sa slovenský chemický priemysel stal odolnejším a konkurencieschopnejším, a zároveň umožnil priemyslu postupnú transformáciu, aby splnil ciele Európskej zelenej dohody.“
Dôležitý zamestnávateľ, široké spektrum výroby
V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracovalo v 1.štvrťroku 2022 celkovo 41 373 zamestnancov (s priemernou mzdou) 1570 EUR, čo predstavuje 10,3 % všetkých zamestnancov celého slovenského priemyslu. ŠÚ v prvom štvrťroku 2022 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 284 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. Priemerná veľkosť podnikov podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel.
Dopady vojny Ruska voči Ukrajine a súvisiacich sankcií sa najviac podpísali pod obmedzenie dodávok niektorých esenciálnych komodít, ktoré sa nachádzajú na sankčných zoznamoch. Drasticky nedostatok surovín a energií a ich neúnosné ceny rozkolísali trhy a ich dôsledky tak skoro neodznejú. Vyhliadky do budúcna, v oblasti zdražovania energií naďalej pretrvávajú, pritom chémia je týmto vývojom jedným z najviac ohrozených odvetví.
Cesta transformácie pre chemický priemysel EU
Európska únia (27 štátov) je druhým najväčším výrobcom chemikálií na svete s tržbami v roku 2020 vo výške 499 miliárd EUR a chemický priemysel je štvrtým najväčším výrobcom. Európska produkcia celkovo predstavuje približne 7 % výroby podľa obratu (zdroj: CEFIC, 2022. Európsky chemický priemysel: životne dôležitá súčasť budúcnosti Európy. Fakty a čísla 2022).
Na trhu práce poskytuje 1,2 milióna priamych vysokokvalifikovaných pracovných miest a 3,6 milióna nepriamych pracovných miest, ako aj podporu približne 19 miliónov pracovných miest vo všetkých hodnotových dodávateľských reťazcoch Chemický priemysel EÚ má o 67 % vyššiu produktivitu práce, ako je priemer výroby. Predstavuje viac ako 20 % vývozu tovaru z EÚ a vytvára obchodný prebytok vo výške 36,4 miliardy EUR. Je tiež na svete druhým najväčším investorom do výskumu a inovácií (R&I) v chemickom priemysle s 9, 4 miliardami investovaných EUR ročne. Výroba a preprava chemikálií je energeticky náročná; priemysel však neustále inovuje, aby sa stal energeticky účinnejším a využíval nízkouhlíkové technológie.
Zníženie emisií
Chemický priemysel EÚ je tretím najväčším prispievateľom, pokiaľ ide o emisie oxidu uhličitého (CO2) (920 Mt (CO2 v roku 2020), za cementom a oceľou, čo znamená, že palivo v chemickom priemysle sa používa skôr ako surovina než ako zdroj energie. Ako sa zdôrazňuje v príspevku Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), je potrebné okamžité zníženie emisií vo všetkých odvetviach. V scenári nulovej bilancie emisií IEA do roku 2050 sa predpokladá jasné zníženie emisií CO2 z primárnej chemickej výroby.
V tejto súvislosti chemický priemysel EÚ už dosiahol pokrok. Napriek zvýšeniu výroby o viac ako 47 % sa emisie skleníkových plynov z chemickej výroby v EÚ-27 znížili o 54 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, zatiaľ čo spotreba energie v chemickom priemysle EÚ-27 klesla o 21 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Ciele EÚ v oblasti klímy na roky 2030 a 2050 predstavujú ďalší dôležitý krok.
Žiadajú vládu o zastropovanie cien energií, inak hrozí kolaps
Zástupcovia chemického a farmaceutického priemyslu SR dôrazne žiadajú Vládu SR, aby urýchlene konala a zastropovala ceny energií. Zároveň žiadajú aby uvoľnila podporu z Enviromentálneho fondu spoločnostiam v evidovaným v EU ETS. (EU ETS – Európsky systém obchodovania s emisiami je kľúčovým aspektom politiky EÚ v boji proti klimatickým zmenám.) V opačnom prípade dôjde k výpadkom produkcie a kolapsu viacerých firiem, vrátane tých čo patria do kritickej infraštruktúry. Ohrozené sú tisícky pracovných miest a príjmy do štátneho rozpočtu, miest a obcí a rodinných rozpočtov. Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
,,Súčasné drasticky vysoké ceny energií spôsobujú, že energeticky náročné firmy postupne znižujú svoju výrobu. Takmer všetky chemické výroby sú energeticky náročné a tak sa situácia dotýka nielen veľkých, ale aj stredných a malých chemických podnikov. Duslo Šaľa, ktoré je najväčším odberateľom zemného plynu na Slovensku a spotrebúva približne jedenásť percent celej spotreby v krajine, už bolo nútené odstaviť celú výrobu anorganika. Podobné drastické opatrenia prijímajú urýchlene aj ďalšie veľké firmy ako napríklad Fortischem, a.s. ktorá je okrem iného podnikom kritickej infraštruktúry a jediným slovenským výrobcom chlóru využívaným na čistenie vody a ako dezinfekčný prostriedok proti COV 19.
Paralyzácia celého reťazca
V súčasnej situácii už nehovoríme len o prerušovaní či ukončení výroby veľkého počtu firiem a strate tisícok pracovných miest ale aj o narušení či paralyzovaní celého dodávateľsko-odberateľského reťazca! A to vrátane firiem, kritickej infraštruktúry, čo môže narušiť výrobu základných – nevyhnutných surovín, poľnohospodárstvo, potravinovú bezpečnosť a pod. Hrozí strata príjmu pre ľudí aj pre štát, nedostatok paliva či energií všeobecne, možno i nedostatok základných potravín. Táto výbušná zmes môže odštartovať sociálne nepokoje a občiansku neposlušnosť.
Pri snahe o kompenzácie, niektoré krajiny EÚ znižujú DPH na energie, čím podporujú konkurencieschopnosť svojich podnikov v rámci EÚ. Ale takýto rozdielny prístup jednotlivých krajín EÚ len ďalej znižuje konkurencieschopnosť slovenských výrobcov a podporuje viackoľajnosť Európy. Bohužiaľ na Slovensku nie sú doteraz spustené žiadne kompenzačné programy, či možnosť zastropovania cien energií, ako je v okolitých krajinách. Firmy, ktoré sú na trhu desaťročia a ktoré premyslene a systematicky investovali do ľudí, strojov a budovania vzťahov teraz kvôli externým vplyvom začínajú padať jedna za druhou. Ďalší možný negatívny vplyv bude odliv kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia. Vyzývame preto vládu o maximálnu mieru zodpovednosti a prijatie takých opatrení, ktoré by umožnili väčšine firiem prežiť dopady externých vplyvov, za ktoré nemôžu. Problémy treba riešiť tam kde vznikli, teda na národnej a európskej úrovni! Nie je čas na politické šarvátky. Hrozí kolaps ekonomiky a preto treba konať – rýchlo a zodpovedne,“ vyzýva prezídium ZCHFP SR.
Dôležitý zamestnávateľ, široké spektrum výroby
V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracovalo v 1.štvrťroku 2022 celkovo 41 373 zamestnancov (s priemernou mzdou) 1570 EUR, čo predstavuje 10,3 % všetkých zamestnancov celého slovenského priemyslu. ŠÚ v prvom štvrťroku 2022 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 284 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. Priemerná veľkosť podnikov podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel.
Dopady vojny Ruska voči Ukrajine a súvisiacich sankcií sa najviac podpísali pod obmedzenie dodávok niektorých esenciálnych komodít, ktoré sa nachádzajú na sankčných zoznamoch. Drasticky nedostatok surovín a energií a ich neúnosné ceny rozkolísali trhy a ich dôsledky tak skoro neodznejú. Vyhliadky do budúcna, v oblasti zdražovania energií naďalej pretrvávajú, pritom chémia je týmto vývojom jedným z najviac ohrozených odvetví.
Chémia zápasí s cenami a nedostatkom surovín
Chemický a farmaceutický priemysel SR zaznamenal za prvý štvrťrok 2022 v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2021 nárast tržieb, a to o 41,5%. Celkové tržby tak narástli z 2,354 mld EUR na 3,33 mld EUR. Nárast tržieb je zaznamenaný takmer v každom odvetví, najviac však v odvetví výroby chemikálií a chemických výrobkov o 79,6 % a v odvetví rafinovaných ropných produktov a to o približne 56 %. Pod rast tržieb sa podpísali hlavne vyššie ceny výstupov, do ktorých sa premietli zvýšené vstupné náklady odvetvia. Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
,,Z pododvetvia chemických výrobkov rástli najmä tržby za plasty v primárnej forme 79,6% a odvetvie umelých vlákien 77,5%. Cena ropných produktov aj naďalej neúmerne stúpa a dopyt po plastoch vysvetľuje progres automobilovej výroby po pandémií. Mierny pokles sme podľa dát Štatistického úradu (ŠÚ) zaznamenali v pododvetví náterových látok a to o 3,5%%, čo možno vysvetliť aj poklesom záujmu o práce v domácnosti, ktoré ľudia vykonávali počas lockdownu. V odvetví výrobkov z gumy a plastov zaznamenávame nárast o zhruba 18,4%, čo úzko súvisí s ekonomikou automobilového priemyslu,“ vysvetľuje R.Karlubík.
Neistota súvisiaca s Ukrajinou trvá
Dopady vojny Ruska voči Ukrajine a súvisiacich sankcií sa najviac podpísali pod obmedzenie dodávok niektorých esenciálnych komodít, ktoré sa nachádzajú na sankčných zoznamoch. ,,Drastický nedostatok surovín a energií a ich neúnosné ceny rozkolísali trhy a ich dôsledky tak skoro neodznejú. Vyhliadky do budúcna, v oblasti zdražovania energií naďalej pretrvávajú, pritom chémia je týmto vývojom jedným z najviac ohrozených odvetví. Musíme sa pripraviť na ďalšie obmedzenia, nedostatok surovín a energií a neúnosné ceny. Náročné úlohy vyplývajú aj zo stratégie udržateľnosti, uhlíkového cla a prechodu k zelenším cestám,“ konštatuje R.Karlubík.
Počty zamestnancov a podnikov sa príliš nemenia
ŠÚ v prvom štvrťroku 2022 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 284 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. V odvetví rafinovaných ropných produktov na slovenskom trhu už dlhodobo pôsobia 4 spoločnosti. Vo výrobe chemikálií a chemických výrobkov to bolo v 1. štvrťroku 2022 spolu 49 podnikov, ich počet sa medziročne nemenil. V porovnaní s vlaňajším rokom vznikli 3 podniky v oblasti farmaceutickej výroby a zanikli štyri podniky v oblasti výrobkov z gumy a plastov, celková bilancia v sektore je úbytok jedného podniku. Počet podnikov však dlhodobo klesá, aj vplyvom pandémie koronavírusu.
,,Trh práce ostáva relatívne stabilný, ďalšie vlny pandémie sa dotkli zamestnanosti výrazne menej ako tá prvá. Zamestnanosť sa v chemickom a farmaceutickom priemysle medziročne v prvom kvartáli 2022 znížila a trh práce bol ochudobnený o zhruba 2 % zamestnancov. Medzi jednotlivými pododvetviami bol vývoj počtu zamestnancov relatívne stabilný, najväčší nárast zaznamenalo odvetvie primárnych plastov (16 %) a odvetvie farmaceutických výrobkov (12 %), čo má súvis so vznikom 3 nových firiem a s nárastom výroby v týchto pododvetviach,“ vymenúva R.Karlubík.
V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracuje takmer celkovo 41 373 zamestnancov, čo predstavuje 10,3 % všetkých zamestnancov celého slovenského priemyslu. Priemerná mesačná mzda chemického a farmaceutického priemyslu medziročne stúpla o takmer 4 % na 1570 EUR. Najvýraznejšie v odvetví chemikálií a chemických výrobkov. Zamestnanci tohto odvetvia si polepšili o 9 % oproti roku 2021. V iných odvetviach priemyslu bol zaznamenaný nárast o 3 až 6%. S nárastom priemernej mesačnej mzdy stúpala aj pridaná hodnota, medziročne o takmer 8% v porovnaní s rokom 2021. Vlani sa v priebehu roka výroba v chemických a farmaceutických podnikoch po vypuknutí pandémie ustaľovala, firmy vyvinuli maximálne úsilie a vytrvalosť pri protipandemických opatreniach súvisiacich s ochorením Covid-19.
Dôležitý zamestnávateľ, široké spektrum výroby
Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel.
V súvislosti so zamestnanosťou trápia dlhodobo chemický sektor nedostatkové počty zamestnancov a nedostatok vyškolených pracovníkov. Systém vzdelávania a učňovské školstvo je citeľne odčlenené od podnikateľskej sféry. S tým súvisí skutočnosť, že na stredných školách sa neotvárajú odbory, ktoré prax vyžaduje.
Obnovili ikonickú fotografiu s Mariou Curie a Albertom Einsteinom
V bruselskom hoteli Metropol sa 30. mája 2022 zišlo 34 najlepších európskych profesorov chémie, vrátane dvoch laureátov na Nobelovu cenu a 21 doktorandov z celej EÚ, aby znovu vytvorili ikonickú fotografiu, ktorá vznikla v roku 1927 počas Medzinárodnej konferencie o elektrónoch a fotónoch v Solvay. Táto svetoznáma fotografia predstavuje najlepších vedcov tej doby, vrátane Marie Curie-Skłodowskej a Alberta Einsteina. Zhromaždením si pripomenuli 50. výročie založenia Európskej rady chemického priemyslu (Cefic). Informuje o tom tlačová správa Cefic, ktorú masmédiám poskytla Ing. Silvia Surová, generálna sekretárka Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
K profesorom a nádejným mladým vedcom sa počas podujatia pripojilo aj 25 generálnych riaditeľov a hlavných technických riaditeľov (CTO) popredných európskych výrobcov chemikálií. Usilujú sa o posilnenie spojenectva medzi vedou a podnikmi, s cieľom zabezpečiť aby si vedecký pokrok a inovácie našli cestu na trh a prispeli k agende EÚ v oblasti Zelenej dohody.
Mladá generácia
Dr. Martin Brudermüller, prezident Cefic a generálny riaditeľ spoločnosti BASF uviedol: „Som nadšený, že dnes môžem byť obklopený najlepšími svetovými chemikmi a mimoriadne talentovanými mladými výskumníkmi z celej Európy. Mladá generácia bude definovať budúcnosť chemických inovácií v Európe a tým aj úspešnosť Zelenej dohody EÚ. Inovácie máme v krvi: chemický priemysel EÚ je druhým najväčším svetovým investorom do výskumu a inovácií v oblasti chemických látok s rozpočtom viac ako 9 miliárd EUR, ktoré každoročne idú na výskum. Spolupráca so súčasnou a budúcou generáciou vedcov je pre budúcnosť Európy nesmierne dôležitá.“
Doktorant Branislav Šulgan (Slovenská republika) k tomu povedal: „Chemický priemysel sa v súčasnosti blíži ku kľúčovému míľniku transformácie smerom k rozvoju udržateľnosti a ekologických perspektív. Podujatie Honour Science & Chemistry (Česť vede a chémií) poskytuje skvelú príležitosť predstaviť cestu pre budúce inovácie, založené na synergii entuziazmu a šikovných nápadov mladej generácie vedcov, v kombinácii so skúsenosťami a znalosťami najlepších svetových chemikov a profesorov. Zvládnuť budúce výzvy a vytvoriť ducha poctivej produktívnej práce je možné pomocou rovnováhy medzi odborným prístupom a úzkou spoluprácou, spojenou s diplomatickou trpezlivosťou všetkých zúčastnených vedcov.”
Spolupráca ako riešenie výziev
Profesor Ben L. Feringa, laureát Nobelovej ceny za chémiu za rok 2016, povedal.: „Som rád, že sa môžem podieľať na tejto iniciatíve, pretože je skvelé spojiť priemysel, vedeckú komunitu a študentov. Tieto tri skupiny budú musieť spolupracovať, aby našli najlepšie riešenia pre veľké výzvy. Nadšenie a odhodlanie študentov ma napĺňa hrdosťou a dáva mi dôveru, že sa dosiahne veľký pokrok smerom k udržateľnejšiemu svetu. Tieto mladé hviezdy budú formovať budúcnosť chémie a budú sa tešiť z toho, že pretvárajú vedu na dokonalosť!“
Podujatia sa zúčastnil aj prof. Ing. Viktor Milata, DrSc. z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave a prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu Slovenskej republiky Ing. Roman Karlubík, MBA.
Základné informácie o konferencii Solvay 1927
Solvayovské konferencie, založené belgickým priemyselníkom Ernestom Solvayom v roku 1911, boli považované za zlomový bod vo svete fyziky. Konferencie sa konali v Bruseli a boli venované významným otvoreným problémom vo fyzike aj chémii. Najznámejšou konferenciou bola piata Solvayova medzinárodná konferencia o elektrónoch a fotónoch v októbri 1927. Stretli sa na nej najvýznamnejší fyzici sveta, aby diskutovali o novo formulovanej kvantovej teórii. Vedúcimi osobnosťami boli Albert Einstein a Niels Bohr. 17 z 29 účastníkov bolo alebo sa stalo nositeľmi Nobelovej ceny, vrátane Marie Curie, ktorá jediná z nich získala Nobelovu cenu v dvoch samostatných vedeckých disciplínach.
EK prijala dočasný krízový rámec štátnej pomoci na podporu hospodárstva
Úplné a okamžité odstrihnutie slovenského priemyslu od ruského plynu a ropy by znamenalo ekonomický kolaps. Zatvorili by sa fabriky, skončili by tisíce ich subdodávateľov a z trhu by vypadli dôležité komodity. Slovensko je pri zemnom plyne závislé na Rusku na 85-87% a u ropy na 100%. Firmy preto očakávajú od slovenskej vlády, že bude presadzovať také kroky, ktoré povedú k čo najmenším negatívnym dopadom. Hlavné úsilie je potrebné zamerať na energie a pomoc štátu priemyslu, čo odporúča aj Európska komisia (EK) vo svojom vyhlásení (EC Statemen) ,,Dočasný krízový rámec štátnej pomoci na podporu hospodárstva v kontexte ruskej invázie“. Informuje o tom Ing. Roman Karlubik, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
Dodáva, že v prípade zemného plynu žiadna rýchla alternatíva nie je, pri rope je to čiastočne možné, ak sa nájdu dodávatelia a prepravné kapacity. Postupné znižovanie závislosti od Ruska pri zemnom plyne je reálne, tak ako to naznačil minister hospodárstva Richard Sulík, v horizonte cca 5 rokov.
,,Žiadame preto vládu SR, aby pri politických rozhodnutiach sama, aj na úrovni orgánov Európskej únie, brala do úvahy ekonomickú realitu a možné negatívne dopady. Pri akýchkoľvek strategických rozhodnutiach je potrebné mať dopadové štúdie, ktoré budú zároveň obsahovať náhradné vecné riešenia a predovšetkým ich finančné krytie, vrátane prefinancovania dopadov na podniky a obyvateľstvo. Krajiny ako Slovensko takéto zdroje nemajú, riešenie je možné len na úrovni EU, resp. aj s podporou krajín NATO, predovšetkým USA. V stredu 23.marca 2022 Európska komisia prijala závažný dokument ,,Dočasný krízový rámec štátnej pomoci na podporu hospodárstva v kontexte ruskej invázie“. Ten umožňuje poskytovať jednotlivým spoločnostiam rôzne druhy štátnej pomoci. Je nevyhnutné aby vláda SR využila aj tento rámec na rýchlu pomoc našim firmám, inak hrozí, že ich zahraničná konkurencia ešte viac prehĺbi rozdiely a naše im nebudú môcť konkurovať,“ konštatuje R.Karlubík.
Upozorňuje aj nato, že EU bude zohrávať veľkú úlohu v pomoci štátom, musí však zvoliť iný prístup pre prímorské štáty, ktoré si vedia lacnejšie priviesť plyn a iné komodity z okolitých kontinentov a pre vnútrozemské štáty.
Horšie východiská našich firiem
Ďalej poukazuje nato, že súčasné zvyšovanie cien energií zásadne ovplyvňuje konkurencieschopnosť slovenského priemyslu, ďaleko viacej ako u niektorých krajín, napríklad tých s priaznivejšou geografickou polohou, či prístupom k moru. Premietnutie zvyšovania cien do niekoľkonásobného zvyšovania cien zákazníkom už niekde nie je ani možné. Priame vstupy do výroby v niektorých prípadoch prevyšujú aj zdražené ceny výrobkov a zákazníci to už nie sú schopní akceptovať. K tomu je potrebné prirátať ďalšie náklady na dopravu (ceny pohonných hmôt)
Vznikajú extrémne dopady, keď viacero odvetví spolu súvisí. Napríklad Duslo, a.s., Šaľa uviedlo, že ak situácia bude pokračovať, budú nútení odstaviť výrobu alebo ju zredukovať. Pritom v okolitých krajinách je taktiež odstavená výroba hnojiva (napr. fabriky v Poľsku), farmári nebudú mať dostatok hnojiva, je ohrozené poľnohospodárstvo, je nedostatok aditív do palív ad blue, problémy sú so zásobovaním. Hrozí ďalšiu zvyšovanie cien potravín a vysoká inflácia.
,,Podniky sú významnými platcami daní, ktoré idú do sociálneho systému, pri odstavení prevádzok a výroby hrozia riziká aj štátu a z toho vyplývajúci nedostatok financií v štátnom rozpočte. Pri porovnaní štátnej pomoci u nás a v zahraničí, Slovensko zaostáva. Nemecká vláda sa snaží dávať prioritu priemyslu, slovenská vláda ani netuší, aké sú štruktúry podnikov, aké problémy ich trápia,“ naznačuje R.Karlubík.
Problémom sú aj poplatky
V porovnaní so zahraničím slovenské firmy trápia aj vysoké poplatky stanovované ÚRSO. Duslo, a.s porovnávalo ceny vstupov s ďalšou ich fabrikou v Nemeckua len poplatky pre ÚRSO ich vyšli o 20 miliónov viacej, pričom v Nemecku sa ich tento poplatok netýkal (elektrina a plyn). Poplatky za plyn stúpli na prelome októbra, stav sa na prelome rokov zastabilizoval, potom však ceny stúpli znova. V súčasnosti objemovo tečie dosť plynu, ale problémom je cena. ,,Srbsko, Maďarsko a iné krajiny majú zakontrahované ceny na 6-7 rokov, Amerika má niekoľkonásobne lacnejší plyn, nie sme konkurencieschopní a ani nemôžeme byť,“ upozorňuje R.Karlubík.
Reakcie partnerov v Európe
Prezident Karlubík ďalej konštatuje, že ceny stúpajú všeobecne vyššie aj v iných krajinách. Kým začiatok roka bol prekvapujúco stabilný, na druhý kvartál signalizuje problémy už aj západná Európa a ceny výrobkov stúpajú aj tam. Automobilový priemysel má problém v celej Európe, automobilky postupne odstavujú výrobu pre nedostatok komponentov. V oblasti výroby hnojív prichádza k odstaveniu výrobných podnikov aj v okolitých krajinách, čo poľnohospodárstvo bude ťažko znášať. Je aj nedostatok sadzí, čo hrozí znižovaním objemu výroby pneumatík. Európsky trh bude v najbližšom čase vo veľkom dovážať z Ameriky a Číny.
,,Nielen výška cien ropy ale aj nedostatok dopravných kapacít sa priamo dotýka našich podnikov. Týka sa to exportu aj importu a doprava z Číny je častokrát problematická. Niektoré suroviny sa dovážajú z Bieloruska cez Poľsko, dokedy však kvôli sankciám bude tento trh prístupný?,“ pýta sa R. Karlubík
Štátna pomoc: Komisia prijíma dočasný krízový rámec na podporu ekonomiky v kontexte ruskej invázie na Ukrajinu
Európska Komisia prijala 23. marca dočasný krízový rámec, aby umožnila členským štátom využiť flexibilitu predpokladanú v pravidlách štátnej pomoci na podporu hospodárstva v kontexte ruskej invázie na Ukrajinu.
Výkonná podpredsedníčka Margrethe Vestagerová, zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže, povedala: „V tomto kritickom čase Európska únia bude naďalej stáť pri Ukrajine a jej ľude. Musíme sa tomu postaviť, tejto krutej invázii, pretože v stávke je aj naša sloboda. Sankcie prijaté EÚ a jej medzinárodnými partnermi vážne zasiahli ruské hospodárstvo. Tieto sankcie si vyberajú daň aj pre európske hospodárstvo a budú v tom pokračovať aj v budúcich mesiacoch. Musíme zmierniť ekonomický dopad tejto vojny a podporiť vážne postihnuté spoločnosti a sektory. A musíme konať koordinovane. S ohľadom na túto skutočnosť Komisia umožní členským štátom využívať flexibilitu predpokladanú v tomto dokumente.“
Pravidlá štátnej pomoci na riešenie tejto bezprecedentnej situácie a zároveň na ochranu rovnakých podmienok jednotný trh.
Dočasný krízový rámec dopĺňa existujúci súbor nástrojov štátnej pomoci mnohými ďalšími
možnosťami, ktoré už majú členské štáty k dispozícii, ako sú opatrenia na kompenzáciu spoločnostiam za škody, ktoré priamo utrpeli v dôsledku výnimočných okolností, a opatrenia uvedené v oznámeniach Komisie o vývoji na trhu s energiou.
Nový rámec umožní členským štátom
- poskytovať spoločnostiam, postihnutým súčasnou krízou alebo súvisiacimi sankciami a protisankciami obmedzené sumy pomoci
- zabezpečiť pre podniky dostatočnú likviditu;
- kompenzovať spoločnostiam dodatočné náklady vzniknuté v dôsledku mimoriadne vysokých cien plynu a elektriny.
Tieto typy opatrení budú dostupné aj spoločnostiam, ktoré sa kvalifikujú ako v ťažkostiach, a
môžu čeliť akútnej potrebe likvidity v dôsledku súčasných okolností, ktoré prichádzajú v pätách pandémie koronavírusu. Subjekty kontrolované Ruskom budú z rozsahu pôsobnosti vylúčené tieto opatrenia.
Aby sa zachovali rovnaké podmienky na jednotnom trhu, nový dočasný krízový rámec zahŕňa množstvo záruk. Členské štáty sa tiež vyzývajú, aby zahrnuli udržateľnosť požiadavky na poskytovanie pomoci na dodatočné náklady na energiu.
Dočasný krízový rámec bude v platnosti do 31. decembra 2022. Pomôže zamerať podporu na hospodárstvo a obmedzí negatívne podmienky na jednotnom trhu. Táto podpora môže byť poskytnutá v akejkoľvek forme, vrátane grantov.,,Žiadame vládu SR aby urýchlene predstavila súbor opatrení v tejto súvislosti platných pre slovenské podniky,“ konštatuje R. Karlubík.
Podpora likvidity vo forme štátnych záruk a dotovaných úverov.
Dočasný krízový rámec dopĺňa široké možnosti pre poslancov, aby navrhli opatrenia v súlade s existujúcimi pravidlami EÚ o štátnej pomoci. Napríklad pravidlá EÚ pre štátnu pomoc umožňujú členským štátom pomôcť spoločnostiam vyrovnať sa s nedostatkom likvidity a potrebou naliehavej záchrany. Okrem toho umožňuje členským štátom kompenzovať spoločnostiam škody priamo spôsobené mimoriadnou udalosťou, akou je súčasná kríza. Členské štáty môžu poskytnúť štátne záruky alebo vytvoriť podporné záručné schémy na bankové úvery, ktoré si berú spoločnosti. Tieto by mali dotované poistné. Členské štáty môžu dotovaným spoločnostiam umožniť verejné a súkromné pôžičky a dotované štátne záruky, aby sa zabezpečilo, že banky budú naďalej poskytovať úvery všetkým.
Pomoc na kompenzáciu vysokých cien energie: členské štáty EU budú môcť čiastočne kompenzovať spoločnostiam, najmä intenzívnym užívateľom energie, dodatočné náklady spôsobené mimoriadne zvýšením cien plynu a elektriny. Táto podpora môže byť poskytnutá v akejkoľvek forme,vrátane priamych grantov. Celková pomoc pre príjemcu nemôže presiahnuť 30 % oprávnených nákladov, do maximálnej výšky 2 mil. EUR v akomkoľvek danom časovom okamihu. Na tento účel môžu členské štáty poskytnúť pomoc presahujúcu tieto stropy, a to až do výšky 25 mil. EUR pre energeticky náročných užívateľov a až do výšky 50 mil. EUR pre spoločnosti pôsobiace v špecifických sektoroch, ako napr.výroba hliníka a iných kovov, sklenených vlákien, buničiny, hnojív či vodíka a mnohé základné chemikálie.
Chemický a farmaceutický priemysel vlani premietol rast vstupov do cien
Chemický a farmaceutický priemysel na Slovensku sa počas roku 2021 spamätal z dopadov koronakrízy a zaznamenal medziročný nárast o 2,418mld EUR (28,95%). Celkové tržby odvetvia sa tak zvýšili zo 8,349mld EUR za rok 2020 na 10,767mld EUR za rok 2021. V porovnaní s rokom 2019 sa vlani celkové tržby zvýšili o 9%. Tým síce nominálne presiahli úroveň spred dvoch rokov, ale pod ich rast sa podpísali hlavne vyššie ceny výstupov. Do tých sa premietli zvýšené vstupné náklady odvetvia. Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
,,Nárast tržieb je ale spojený s enormným rastom nákladov, predovšetkým rastom cien surovinových vstupov, rovnako aj elektrickej energie, plynu, ropy a zvýšenie nákladov na zamestnanca počas pandémie COVID-19. Nárast predaja zaznamenali všetky odvetvia chémie a farmácie, okrem odvetvia farmaceutických výrobkov, kde sa dopyt po počiatočnom zvýšení počas pandémie ustálil. Medziročne v minulom roku stúpli najvýraznejšie tržby v odvetví rafinovaných ropných produktov a to o viac ako 50%. Výraznejšie stúpli tržby aj v odvetví plastov v primárnej forme o 39,5%, čo je znakom previazania s automobilovým priemyslom. Umelé vlákna poskočili o 28,03% a výrobky z gumy a plastov poskočili o 12,81%. Kým rafinované ropné produkty rástli spolu s rastom cien ropy, pododvetvie umelých vláken prehodnotilo svoj model a zameralo sa na výrobu ochranných pomôcok a rúšok, “komentuje vývoj R.Karlubík.
Dopady koronakrízy
Ďalej poukazuje nato, že v roku 2021 sa výroba v chemických a farmaceutických podnikoch po vypuknutí pandémie ustaľovala. Firmy vyvinuli maximálne úsilie a vytrvalosť pri protipandemických opatreniach súvisiacich s ochorením Covid-19, ktoré mali aj v priebehu roka 2021 zásadné dopady na výrobu. Popasovali sa aj s nákladným testovaním zamestnancov a s tým spojenou administratívnou záťažou.
Rástla aj pridaná hodnota v slovenskom chemickom a farmaceutickom priemysle, pričom rast produktivity práce sprevádzal celkový mierny pokles stavu zamestnancov v odvetví o 0,49% a priemerný rast miezd na úrovni 4,3%.
Neistý vývoj súvisiaci s Ukrajinou
V druhej polovici minulého roka firmy zasiahla nepriazeň zdražovania energetických vstupov vo výrobe. To súviselo v mnohých prípadoch s obmedzením výrob. ,,Vyhliadky do budúcna v oblasti zdražovania energií sú žiaľ negatívne. Aj v spojení s prepuknutím vojnového konfliktu na Ukrajine, s ktorým prichádza aj obmedzenie dodávok niektorých esenciálnych komodít, ktoré sa nachádzajú na sankčných zoznamoch. Pokiaľ by sa podarilo konflikt na Ukrajine urýchlene ukončiť, vznikol by priestor na revitalizáciu a realizáciu plánu obnovy a odolnosti EÚ. Zatiaľ to však vyzerá nato, že sa musíme pripraviť na ďalšie obmedzenia, nedostatok surovín a energií a ich neúnosné ceny.
Spoločnosti však ešte čakajú náročné úlohy aj pri stratégií udržateľnosti, uhlíkovom cle a prechode k zelenším cestám. Zotavenie z krízy Covid-19, dopadov vojny na Ukrajine a sankcií s ňou spojených, bude ešte chvíľu trvať,“ konštatuje R.Karlubík.
Významným odvetvím priemyslu
Chemický a farmaceutický priemysel je naďalej významným odvetvím slovenského priemyslu, kde tvorí až 11,4 % podiel na jeho celkových tržbách.V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracuje takmer celkovo 42 212 zamestnancov. Čo predstavuje 10,6 % všetkých zamestnancov v celého slovenského priemyslu. Výrazný medziročný pokles zamestnancov sa v roku 2021 v chemickom a farmaceutickom priemysle nekonal. Celkovo bol trh práce ochudobnený len zhruba o 0,5 % zamestnancov. Medzi jednotlivými pododvetviami bol vývoj počtu zamestnancov relatívne stabilný. Najväčší nárast zaznamenalo pododvetvie výrobkov z umelých vlákien, ktoré v roku 2021 zamestnávalo o vyše 15% viac zamestnancov ako to bolo v roku 2020.
Dôležitý zamestnávateľ, široké spektrum výroby
Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel.
V súvislosti so zamestnanosťou trápia dlhodobo chemický sektor nedostatkové počty zamestnancov a nedostatok vyškolených pracovníkov. Systém vzdelávania a učňovské školstvo je citeľne odčlenené od podnikateľskej sféry. S tým súvisí skutočnosť, že na stredných školách sa neotvárajú odbory, ktoré prax vyžaduje.