Niet na Slovensku lokality, ktorá by bola tak postihnutá vojnovou históriou ako severovýchod Slovenska. Blízkosť karpatských priesmykov a hraníc niekoľkých štátov historicky predurčovali túto oblasť na vojenské operácie, presuny armád a zároveň bol hornatý terén ideálny na obranu. Už od čias vpádu Tatárov, cez stredoveké mocenské a náboženské vojny a povstania, až po prvú a druhú svetovú vojnu, boli útočiaci i brániaci sa vojaci, ale i obyvateľstvo vystavené nesmiernym útrapám. Kraj pod Duklou, okolie Svidníka, Zborova i Bardejova je posiaty pamiatkami na tie časy. Paradoxne práve vojnová história je v súčasnosti jedným z najdôležitejších motívov návštevnosti tejto oblasti. Keď k tomu prirátame ďalšie pamiatky histórie, kultúrne podujatia, športové aktivity, cyklotrasy, relax, wellness a kúpeľnú liečbu v Bardejovských kúpeľoch, ide o jednu z najatraktívnejších destinácií cestovného ruchu.
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
Riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) „ŠARIŠ“ – Bardejov Radomír Jančošek k tomu hovorí: ,,Jeseň je vždy obdobím pripomínania si najkrvavejšej kapitoly oslobodzovania nášho územia počas 2.svetovej vojny – bojov na Dukle. Do 15.októbra je možnosť pozrieť si Vyhliadkovú vežu na Dukle, ktorá je cez zimu zatvorená. Tamojšie bojisko s Pamätníkom na Dukle je aj cez zimu prístupné. Ďalšie pamiatky sú prístupné celoročne, k nim patrí Vojenské múzeum vo Svidníku a vojenská technika v areáli prírodného múzea vo Svidníku. Medzi najnavštevovanejšie lokality patria Údolie smrti v Kružlovej a nemecký vojenský cintorín v Hunkovciach. Rozmiestnenie vojenskej techniky v exteriéri láka predovšetkým mládež, ktorá sa rada šplhá po tankoch a fotografuje sa na nich. Zo zahraničia sem často chodia Česi, Poliaci, Nemci, Ukrajinci a Rusi.“
Historické jadro mesta Bardejov bolo zapísané do Zoznamu svetového dedičstva presne pred 20 rokmi, na 24. zasadnutí Výboru svetového dedičstva, Cairns, Austrália, 27.novembra – 6. decembra 2000. Mestská pamiatková rezervácia Bardejov si zachovala vysokú autenticitu zo stredoveku. Viac ako polovica opevnení je neporušená a dobre udržiavaná a niektoré veže sa stále používajú. Na námestí sa nachádza radnica zo 16. storočia, expozícia Ikony a stojí tam kostol sv. Egídia. Medzi ďalšie pozoruhodné prvky mesta patrí aj malá židovská štvrť okolo synagógy z 18. storočia. Historické jadro mesta obklopuje opevňovací systém, ktorý bol v čase jeho výstavby jedným z najvyspelejších v strednej Európe.
Obranu každej bašty zabezpečoval príslušný počet občanov, zvyčajne príslušníkov jedného cechu, ktorým velil jeden člen mestskej rady. Ten opatroval aj kľúče od bašty, v ktorej bolo uložené strelivo a zbrane. Podľa archívnych záznamov mesto Bardejov v roku 1536 malo 480 pušiek, 609 mečov, 89 kuší, 390 kopijí a 160 halapartní. Počet kanónov nie je známy, vie sa však, že kanoniéri boli najlepšie platenými žoldniermi v meste. Bardejov bol vždy dobre vyzbrojený. V meste pracovalo niekoľko výrobcov zbraní a puškárov. Uhorskí panovníci sa často neváhali obrátiť na mesto s prosbou o zbrane, strelivo i dobrých delostrelcov. Zachoval sa aj súpis zbraní, ktoré mesto v roku 1673 požičalo na obranu Košíc.
Hrubá bašta– je jednou z najznámejších. Päťpodlažná bašta s pretiahnutým polkruhovým pôdorysom svojou hmotnosťou vystupuje výrazne do hradobného predpolia. Vybudovaná bola koncom 15. storočia a slúžila ako delová parkanová bašta. Svoje pomenovanie získala podľa hrúbky obvodových múrov, ktorá dosahuje až 3,5 m. Hrubá bašta spolu s objektom zbrojnice bola najúčinnejším a najprogresívnejším prvkom obrany mesta.
V dejinách boli vojnovými udalosťami už niekoľkokrát postihnuté. Napríklad po revolučných rokoch 1848-1849 ich obsadili ruské vojská generála Paškieviča, ktoré sa tu ubytovali a zdevastovali ich. Podobne dopadli kúpele aj počas prvej svetovej vojny v roku 1914 počas tzv. Brusilovovej ofenzívy, kedy boli značne poškodené. Neušetrila ich ani 2.svetová vojna, rozpad Rakúsko-Uhorska a rozpad Československa, kedy vždy prišli o časť klientely. Vždy sa však znovu pozviechali a znovu nastal ich rozvoj. Vďačia za to výnimočným prameňom minerálnych vôd i bohatej tradícii siahajúcej až do roku 1247.
Hrad Zborov je národnou kultúrnou pamiatkou a má zaujímavú históriu, rovnako ako dedina na jeho úpätí. Dejiny tu zaznamenali boje nielen v stredoveku, ale aj počas 1.svetovej vojny. Podľa https://docplayer.hu/42231895-Monument-revue-rocnik-3-cislo-1-casopis-pamiatkoveho-uradu-sr-na-prezentaciu-vedeckeho-poznavania-kulturneho-dedicstva.html
,,Hrad Zborov, počas celého feudalizmu nazývaný Makovica, je najsevernejšie položeným hradom na Slovensku. Založili ho ako kráľovskú pohraničnú fortifikáciu s dôležitou vojenskou (strážnou a kontrolnou) a administratívnou funkciou pravdepodobne už koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia. Postupne sa vyvinul na pomerne rozsiahly a dobre opevnený hrad, ktorý bol v rukách viacerých šľachtických rodov. Počas vlastníctva Rákociovcami bol jedným z oporných sídiel rebelov, ktorým zostal až do Satmárskeho mieru (1711), keď ho na príkaz panovníka zbúrali. Podľa niektorých zistení v bojoch medzi ruským a rakúsko-uhorským vojskom boli mohutné zrúcaniny hradu Zborov vážne poškodené (na hradnom vrchu mal vybudované ubytovacie priestory cisársko-kráľovský Vlastibranecký peší pluk č. 4 Klagenfurt).“
V dedine Zborov je zaujímavosťou vojenských dejín (1.svetovej vojny) aj pamätník venovaný 28. pražskému pluku v Zborove, ktorý je dielom akad. arch. Viléma Kvasničku (1885 – 1969), bývalého československého legionára v Rusku. Je vytvorený z hořického pieskovca na pamiatku pôsobenia Českej družiny, z iniciatívy Kruhu starodružiníkov, s podporou pražského Pamätníka odboja a Miestneho osvetového zboru v Zborove. Tvorí ho soklová časť s odsadenou hladkou rímsou, na ktorú dosadá päťpoľová časť s dvoma textovými (Na památku vítězného vstupu České družiny na půdu Československa v době Světové války v únoru 1915 a Památce Jana Šípka, dobrovolce II. roty 1. pluku) a dvoma plastickými poľami (vytesaný dvojkríž na trojvrší a nad ním bronzový štátny znak Československej republiky).
Okrem pamätníka z 1. sv. vojny venovaného 28. pražského pluku sa v obci Zborov nachádza aj vojenský cintorín z 1. sv. vojny a vojenský cintorín z 2. sv. vojny, ktorý ako prvý na Slovensku zrekonštruovala nemecká organizácia na záchranu hrobov. www.zborov.sk
Je veľmi navštevované a patrí medzi najfotografovanejšie lokality. Medzi obcami Kapišová, Kružlová a Nižná Písaná je rozmiestnená tanková technika znázorňujúca tankovú rotu v útoku. Pôvodne ju symbolizovalo 8 tankov T-34/85. Dva z nich však v septembri 2020 po viac ako 50 rokoch premiestnili do stredu obce Kapišová, kde chcú vybudovať oddychovú zónu. Návštevnícky najzaujímavejší je inscenovaný taran sovietskeho tanku T-34/85 vklineného do nemeckého tanku Panzerkampfwagen IV na rázcestí do Údolia smrti. Od minulého roka pribudol v obci Kružlová nápis (s rozmermi 998×290 cm) ÚDOLIE SMRTI, ktorý je slovenským rekordom za najväčší vertikálny nápis v exteriéri. Osadili ho na mieste, kde sa uskutočnila najväčšia tanková bitka v rámci Karpatsko-duklianskej operácie. Nápis je fotogenickou dominantou a turistickým lákadlom. Pripomína svetoznámy nápis HOLLYWOOD.
Niekoľko objektov prírodnej expozície – tanky, lietadlá, húfnice atď. – je rozmiestnených i pri ceste E371 zo Svidníka do Vyšného Komárnika, a tiež v obciach Nižná a Vyšná Pisaná. (http://www.vypadni.sk/sk/duklianske-bojisko-udolie-smrti)
Podľa údajov Vojenského historického ústavu boli priestory Vyhliadkovej veže na Duklianskom priesmyku na slovensko-poľských hraniciach znovu sprístupnené verejnosti od 1. mája 2011 (pôvodne v októbri 1974). Je vysoká 49 m. Nachádza sa na mieste, kde v októbri 1944 veliteľ 1. československého armádneho zboru v ZSSR brigádny generál Ludvík Svoboda mal jednu z mnohých veliteľských pozorovateľní počas bojov o Dukliansky priesmyk. Z hornej kupoly Vyhliadkovej veže môžu návštevníci vidieť široký priestor Duklianskeho priesmyku a okolia, ktorý na jeseň a v zime v roku 1944 bol dejiskom krvavých bojov medzi jednotkami Červenej armády, jednotkami 1. československého armádneho zboru v ZSSR na jednej strane a jednotkami nemeckého Wehrmachtu na strane druhej.
Vo vstupnej hale Vyhliadkovej veže si môžu návštevníci prezrieť tri výstavy „Umelecká fotografia z bojov na východnom fronte očami vojnového fotografa“, „Vojnové následky vo východoslovenskom regióne“, „Odmínovanie východoslovenského regiónu a nálezy munície“, „Výstavba Pamätníka 1. československého armádneho zboru v ZSSR s vojnovým cintorínom a výstavba Vyhliadkovej veže na Duklianskom priesmyku“, výstavu nálezov zbraní, munície, výstroje Červenej armády, 1. československého armádneho zboru v ZSSR a nemeckého Wehrmachtu. Interiér vstupnej haly Vyhliadkovej veže je doplnený umeleckými dielami od akademických sochárov A. Račku, J. Koreňa a F. Patočku.
Pamätník Československej armády na Dukle je národná kultúrna pamiatka. Tento prírodný areál patrí k najnavštevovanejším miestam regiónu. Počas bojov tu padlo vyše 60 tisíc sovietskych a československých vojakov. Pamätník vysoký 28 m postavili v roku 1949 a je zakomponovaný do vojenského cintorína. Na kolonáde vedúcej k pamätníku sú umiestnené bronzové tabule, na ktorých sú vygravírované mená 1256 padlých vojakov – príslušníkov 1. čs. armádneho zboru.
Kapitolu vojnových dejín dokumentuje aj celoročne otvorené Vojenské múzeum vo Svidníku so stálou expozíciou „Vojenské dejiny Slovenska 1914 – 1945“. Sídli v budove, ktorá tvarom pripomína protitankovú mínu. V parku neďaleko múzea sa nachádza externá expozícia ťažkej vojenskej techniky. V susedstve expozície stojí od roku 1954 Pamätník sovietskej armády, kde je pochovaných vyše 9 000 vojakov padlých na jeseň 1944.
Dominantou centra Svidníka je socha armádneho generála Ludvíka Svobodu, jediná v strednej Európe.
Viac je na: www.svidnik.sk, www.kupele-bj.sk, www.bardejov.sk, www.visitbardejov.sk, https://www.dukla1944.com/
Projekty a ich aktivity sú realizované s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.