Slovenský chemický priemysel zasiahla energetická kríza
Výrobcovia v chemickom priemysle potrebujú silnú podporu pre transformáciu na nízkouhlíkové hospodárstvo
Slovenský chemický priemysel usporiadal 24.októbra 2022 v Bratislave okrúhly stôl s prezidentom Európskej rady chemického priemyslu (CEFIC – European Chemical Industry Council) Dr. Martinom Brudermüllerom, generálnym riaditeľom CEFICu Marcom Mensinkom, českým, rakúskym a maďarským prezidentom asociácií chemického priemyslu a generálnymi riaditeľmi najvýznamnejších slovenských výrobcov v chemickom priemysle. Hlavným bodom diskusie za okrúhlym stolom bola nevyhnutnosť transformácie európskeho priemyslu na bez emisné prevádzkovanie. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
,,CEFIC v spolupráci s národnými asociáciami vypracoval podmienky tohto prechodu vo forme dokumentu Chemical Transition Pathway, ktorý bol predložený Európskej komisii s cieľom zabezpečiť jej dlhodobú finančnú a legislatívnu podporu. Od národných vlád sa teraz očakáva, že vytvoria podmienky pre vypracovanie národných transformačných dokumentov. Takáto dlhodobá podpora je absolútnou podmienkou úspechu tohto procesu. Druhou dôležitou témou bola energetická kríza a jej dramatický vplyv na ekonomiku a chemický priemysel v strednej Európe. Obe uvedené témy boli následne diskutované na najvyššej úrovni počas prijatia pána Brudermüllera predsedom vlády SR Eduardom Hegerom,“ konštatoval R.Karlubík.
Ťažké časy
Dr. Martin Brudermüller, prezident Ceficu a generálny riaditeľ spoločnosti BASF poďakoval všetkým účastníkom za úzku spoluprácu v týchto ťažkých časoch:
„Celý chemický priemysel teraz prežíva bezprecedentnú energetickú krízu, ktorá ohrozuje konkurencieschopnosť nášho priemyslu a tým celej výroby v EÚ. Zvoní na poplach, pričom varovným signálom je, že EÚ po prvýkrát v histórii dováža viac chemikálií ako vyváža. Situácia v EÚ a na Slovensku je mimoriadne neistá o to viac že malé stredné podniky predstavujú veľkú časť chemického priemyslu. Silná podpora transformácie chemického priemyslu EÚ je absolútnou nevyhnutnosťou. Rovnako dôležité je však mať národné programy, vrátane slovenského transformačného programu, čiže plánu činností a opatrení na podporu konkurencieschopnosti priemyslu pri jeho transformácii smerom k Európskej zelenej dohode (Green deal).“
R. Karlubík k stretnutiu ďalej uviedol: ,,Prudko rastúce ceny energií vážne zasiahli slovenský chemický priemysel, ako veľké tak i malé a stredné podniky (MSP) a investičné prostredie pre tretí najväčší výrobný sektor na Slovensku sa dramaticky zhoršilo. Nutné je celoeurópske riešenie dostatku energií za prijateľných cien pre všetky krajiny EU. Napríklad spoločnými nákupmi energií, dynamickým stropovaním cien a pod. Životne dôležitá je však podpora na národnej úrovni, ktorú od našej vlády už dlhšie požadujeme a netrpezlivo očakávame. Tempo napĺňania ambicióznych cieľov musí byť konfrontované s reálnymi možnosťami a musia byť prijímané podporné opatrenia, reagujúce na vývoj celosvetovej situácie. Cesta transformácie krajín strednej Európy, v súlade s celoeurópskou cestou transformácie pre chemický priemysel, je kľúčom k tomu, aby sa slovenský chemický priemysel stal odolnejším a konkurencieschopnejším, a zároveň umožnil priemyslu postupnú transformáciu, aby splnil ciele Európskej zelenej dohody.“
Dôležitý zamestnávateľ, široké spektrum výroby
V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracovalo v 1.štvrťroku 2022 celkovo 41 373 zamestnancov (s priemernou mzdou) 1570 EUR, čo predstavuje 10,3 % všetkých zamestnancov celého slovenského priemyslu. ŠÚ v prvom štvrťroku 2022 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 284 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. Priemerná veľkosť podnikov podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel.
Dopady vojny Ruska voči Ukrajine a súvisiacich sankcií sa najviac podpísali pod obmedzenie dodávok niektorých esenciálnych komodít, ktoré sa nachádzajú na sankčných zoznamoch. Drasticky nedostatok surovín a energií a ich neúnosné ceny rozkolísali trhy a ich dôsledky tak skoro neodznejú. Vyhliadky do budúcna, v oblasti zdražovania energií naďalej pretrvávajú, pritom chémia je týmto vývojom jedným z najviac ohrozených odvetví.
Cesta transformácie pre chemický priemysel EU
Európska únia (27 štátov) je druhým najväčším výrobcom chemikálií na svete s tržbami v roku 2020 vo výške 499 miliárd EUR a chemický priemysel je štvrtým najväčším výrobcom. Európska produkcia celkovo predstavuje približne 7 % výroby podľa obratu (zdroj: CEFIC, 2022. Európsky chemický priemysel: životne dôležitá súčasť budúcnosti Európy. Fakty a čísla 2022).
Na trhu práce poskytuje 1,2 milióna priamych vysokokvalifikovaných pracovných miest a 3,6 milióna nepriamych pracovných miest, ako aj podporu približne 19 miliónov pracovných miest vo všetkých hodnotových dodávateľských reťazcoch Chemický priemysel EÚ má o 67 % vyššiu produktivitu práce, ako je priemer výroby. Predstavuje viac ako 20 % vývozu tovaru z EÚ a vytvára obchodný prebytok vo výške 36,4 miliardy EUR. Je tiež na svete druhým najväčším investorom do výskumu a inovácií (R&I) v chemickom priemysle s 9, 4 miliardami investovaných EUR ročne. Výroba a preprava chemikálií je energeticky náročná; priemysel však neustále inovuje, aby sa stal energeticky účinnejším a využíval nízkouhlíkové technológie.
Zníženie emisií
Chemický priemysel EÚ je tretím najväčším prispievateľom, pokiaľ ide o emisie oxidu uhličitého (CO2) (920 Mt (CO2 v roku 2020), za cementom a oceľou, čo znamená, že palivo v chemickom priemysle sa používa skôr ako surovina než ako zdroj energie. Ako sa zdôrazňuje v príspevku Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), je potrebné okamžité zníženie emisií vo všetkých odvetviach. V scenári nulovej bilancie emisií IEA do roku 2050 sa predpokladá jasné zníženie emisií CO2 z primárnej chemickej výroby.
V tejto súvislosti chemický priemysel EÚ už dosiahol pokrok. Napriek zvýšeniu výroby o viac ako 47 % sa emisie skleníkových plynov z chemickej výroby v EÚ-27 znížili o 54 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, zatiaľ čo spotreba energie v chemickom priemysle EÚ-27 klesla o 21 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Ciele EÚ v oblasti klímy na roky 2030 a 2050 predstavujú ďalší dôležitý krok.
Žiadajú vládu o zastropovanie cien energií, inak hrozí kolaps
Zástupcovia chemického a farmaceutického priemyslu SR dôrazne žiadajú Vládu SR, aby urýchlene konala a zastropovala ceny energií. Zároveň žiadajú aby uvoľnila podporu z Enviromentálneho fondu spoločnostiam v evidovaným v EU ETS. (EU ETS – Európsky systém obchodovania s emisiami je kľúčovým aspektom politiky EÚ v boji proti klimatickým zmenám.) V opačnom prípade dôjde k výpadkom produkcie a kolapsu viacerých firiem, vrátane tých čo patria do kritickej infraštruktúry. Ohrozené sú tisícky pracovných miest a príjmy do štátneho rozpočtu, miest a obcí a rodinných rozpočtov. Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
,,Súčasné drasticky vysoké ceny energií spôsobujú, že energeticky náročné firmy postupne znižujú svoju výrobu. Takmer všetky chemické výroby sú energeticky náročné a tak sa situácia dotýka nielen veľkých, ale aj stredných a malých chemických podnikov. Duslo Šaľa, ktoré je najväčším odberateľom zemného plynu na Slovensku a spotrebúva približne jedenásť percent celej spotreby v krajine, už bolo nútené odstaviť celú výrobu anorganika. Podobné drastické opatrenia prijímajú urýchlene aj ďalšie veľké firmy ako napríklad Fortischem, a.s. ktorá je okrem iného podnikom kritickej infraštruktúry a jediným slovenským výrobcom chlóru využívaným na čistenie vody a ako dezinfekčný prostriedok proti COV 19.
Paralyzácia celého reťazca
V súčasnej situácii už nehovoríme len o prerušovaní či ukončení výroby veľkého počtu firiem a strate tisícok pracovných miest ale aj o narušení či paralyzovaní celého dodávateľsko-odberateľského reťazca! A to vrátane firiem, kritickej infraštruktúry, čo môže narušiť výrobu základných – nevyhnutných surovín, poľnohospodárstvo, potravinovú bezpečnosť a pod. Hrozí strata príjmu pre ľudí aj pre štát, nedostatok paliva či energií všeobecne, možno i nedostatok základných potravín. Táto výbušná zmes môže odštartovať sociálne nepokoje a občiansku neposlušnosť.
Pri snahe o kompenzácie, niektoré krajiny EÚ znižujú DPH na energie, čím podporujú konkurencieschopnosť svojich podnikov v rámci EÚ. Ale takýto rozdielny prístup jednotlivých krajín EÚ len ďalej znižuje konkurencieschopnosť slovenských výrobcov a podporuje viackoľajnosť Európy. Bohužiaľ na Slovensku nie sú doteraz spustené žiadne kompenzačné programy, či možnosť zastropovania cien energií, ako je v okolitých krajinách. Firmy, ktoré sú na trhu desaťročia a ktoré premyslene a systematicky investovali do ľudí, strojov a budovania vzťahov teraz kvôli externým vplyvom začínajú padať jedna za druhou. Ďalší možný negatívny vplyv bude odliv kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia. Vyzývame preto vládu o maximálnu mieru zodpovednosti a prijatie takých opatrení, ktoré by umožnili väčšine firiem prežiť dopady externých vplyvov, za ktoré nemôžu. Problémy treba riešiť tam kde vznikli, teda na národnej a európskej úrovni! Nie je čas na politické šarvátky. Hrozí kolaps ekonomiky a preto treba konať – rýchlo a zodpovedne,“ vyzýva prezídium ZCHFP SR.
Dôležitý zamestnávateľ, široké spektrum výroby
V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracovalo v 1.štvrťroku 2022 celkovo 41 373 zamestnancov (s priemernou mzdou) 1570 EUR, čo predstavuje 10,3 % všetkých zamestnancov celého slovenského priemyslu. ŠÚ v prvom štvrťroku 2022 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 284 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. Priemerná veľkosť podnikov podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel.
Dopady vojny Ruska voči Ukrajine a súvisiacich sankcií sa najviac podpísali pod obmedzenie dodávok niektorých esenciálnych komodít, ktoré sa nachádzajú na sankčných zoznamoch. Drasticky nedostatok surovín a energií a ich neúnosné ceny rozkolísali trhy a ich dôsledky tak skoro neodznejú. Vyhliadky do budúcna, v oblasti zdražovania energií naďalej pretrvávajú, pritom chémia je týmto vývojom jedným z najviac ohrozených odvetví.
Chémia zápasí s cenami a nedostatkom surovín
Chemický a farmaceutický priemysel SR zaznamenal za prvý štvrťrok 2022 v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2021 nárast tržieb, a to o 41,5%. Celkové tržby tak narástli z 2,354 mld EUR na 3,33 mld EUR. Nárast tržieb je zaznamenaný takmer v každom odvetví, najviac však v odvetví výroby chemikálií a chemických výrobkov o 79,6 % a v odvetví rafinovaných ropných produktov a to o približne 56 %. Pod rast tržieb sa podpísali hlavne vyššie ceny výstupov, do ktorých sa premietli zvýšené vstupné náklady odvetvia. Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
,,Z pododvetvia chemických výrobkov rástli najmä tržby za plasty v primárnej forme 79,6% a odvetvie umelých vlákien 77,5%. Cena ropných produktov aj naďalej neúmerne stúpa a dopyt po plastoch vysvetľuje progres automobilovej výroby po pandémií. Mierny pokles sme podľa dát Štatistického úradu (ŠÚ) zaznamenali v pododvetví náterových látok a to o 3,5%%, čo možno vysvetliť aj poklesom záujmu o práce v domácnosti, ktoré ľudia vykonávali počas lockdownu. V odvetví výrobkov z gumy a plastov zaznamenávame nárast o zhruba 18,4%, čo úzko súvisí s ekonomikou automobilového priemyslu,“ vysvetľuje R.Karlubík.
Neistota súvisiaca s Ukrajinou trvá
Dopady vojny Ruska voči Ukrajine a súvisiacich sankcií sa najviac podpísali pod obmedzenie dodávok niektorých esenciálnych komodít, ktoré sa nachádzajú na sankčných zoznamoch. ,,Drastický nedostatok surovín a energií a ich neúnosné ceny rozkolísali trhy a ich dôsledky tak skoro neodznejú. Vyhliadky do budúcna, v oblasti zdražovania energií naďalej pretrvávajú, pritom chémia je týmto vývojom jedným z najviac ohrozených odvetví. Musíme sa pripraviť na ďalšie obmedzenia, nedostatok surovín a energií a neúnosné ceny. Náročné úlohy vyplývajú aj zo stratégie udržateľnosti, uhlíkového cla a prechodu k zelenším cestám,“ konštatuje R.Karlubík.
Počty zamestnancov a podnikov sa príliš nemenia
ŠÚ v prvom štvrťroku 2022 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 284 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. V odvetví rafinovaných ropných produktov na slovenskom trhu už dlhodobo pôsobia 4 spoločnosti. Vo výrobe chemikálií a chemických výrobkov to bolo v 1. štvrťroku 2022 spolu 49 podnikov, ich počet sa medziročne nemenil. V porovnaní s vlaňajším rokom vznikli 3 podniky v oblasti farmaceutickej výroby a zanikli štyri podniky v oblasti výrobkov z gumy a plastov, celková bilancia v sektore je úbytok jedného podniku. Počet podnikov však dlhodobo klesá, aj vplyvom pandémie koronavírusu.
,,Trh práce ostáva relatívne stabilný, ďalšie vlny pandémie sa dotkli zamestnanosti výrazne menej ako tá prvá. Zamestnanosť sa v chemickom a farmaceutickom priemysle medziročne v prvom kvartáli 2022 znížila a trh práce bol ochudobnený o zhruba 2 % zamestnancov. Medzi jednotlivými pododvetviami bol vývoj počtu zamestnancov relatívne stabilný, najväčší nárast zaznamenalo odvetvie primárnych plastov (16 %) a odvetvie farmaceutických výrobkov (12 %), čo má súvis so vznikom 3 nových firiem a s nárastom výroby v týchto pododvetviach,“ vymenúva R.Karlubík.
V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracuje takmer celkovo 41 373 zamestnancov, čo predstavuje 10,3 % všetkých zamestnancov celého slovenského priemyslu. Priemerná mesačná mzda chemického a farmaceutického priemyslu medziročne stúpla o takmer 4 % na 1570 EUR. Najvýraznejšie v odvetví chemikálií a chemických výrobkov. Zamestnanci tohto odvetvia si polepšili o 9 % oproti roku 2021. V iných odvetviach priemyslu bol zaznamenaný nárast o 3 až 6%. S nárastom priemernej mesačnej mzdy stúpala aj pridaná hodnota, medziročne o takmer 8% v porovnaní s rokom 2021. Vlani sa v priebehu roka výroba v chemických a farmaceutických podnikoch po vypuknutí pandémie ustaľovala, firmy vyvinuli maximálne úsilie a vytrvalosť pri protipandemických opatreniach súvisiacich s ochorením Covid-19.
Dôležitý zamestnávateľ, široké spektrum výroby
Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel.
V súvislosti so zamestnanosťou trápia dlhodobo chemický sektor nedostatkové počty zamestnancov a nedostatok vyškolených pracovníkov. Systém vzdelávania a učňovské školstvo je citeľne odčlenené od podnikateľskej sféry. S tým súvisí skutočnosť, že na stredných školách sa neotvárajú odbory, ktoré prax vyžaduje.
EK prijala dočasný krízový rámec štátnej pomoci na podporu hospodárstva
Úplné a okamžité odstrihnutie slovenského priemyslu od ruského plynu a ropy by znamenalo ekonomický kolaps. Zatvorili by sa fabriky, skončili by tisíce ich subdodávateľov a z trhu by vypadli dôležité komodity. Slovensko je pri zemnom plyne závislé na Rusku na 85-87% a u ropy na 100%. Firmy preto očakávajú od slovenskej vlády, že bude presadzovať také kroky, ktoré povedú k čo najmenším negatívnym dopadom. Hlavné úsilie je potrebné zamerať na energie a pomoc štátu priemyslu, čo odporúča aj Európska komisia (EK) vo svojom vyhlásení (EC Statemen) ,,Dočasný krízový rámec štátnej pomoci na podporu hospodárstva v kontexte ruskej invázie“. Informuje o tom Ing. Roman Karlubik, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
Dodáva, že v prípade zemného plynu žiadna rýchla alternatíva nie je, pri rope je to čiastočne možné, ak sa nájdu dodávatelia a prepravné kapacity. Postupné znižovanie závislosti od Ruska pri zemnom plyne je reálne, tak ako to naznačil minister hospodárstva Richard Sulík, v horizonte cca 5 rokov.
,,Žiadame preto vládu SR, aby pri politických rozhodnutiach sama, aj na úrovni orgánov Európskej únie, brala do úvahy ekonomickú realitu a možné negatívne dopady. Pri akýchkoľvek strategických rozhodnutiach je potrebné mať dopadové štúdie, ktoré budú zároveň obsahovať náhradné vecné riešenia a predovšetkým ich finančné krytie, vrátane prefinancovania dopadov na podniky a obyvateľstvo. Krajiny ako Slovensko takéto zdroje nemajú, riešenie je možné len na úrovni EU, resp. aj s podporou krajín NATO, predovšetkým USA. V stredu 23.marca 2022 Európska komisia prijala závažný dokument ,,Dočasný krízový rámec štátnej pomoci na podporu hospodárstva v kontexte ruskej invázie“. Ten umožňuje poskytovať jednotlivým spoločnostiam rôzne druhy štátnej pomoci. Je nevyhnutné aby vláda SR využila aj tento rámec na rýchlu pomoc našim firmám, inak hrozí, že ich zahraničná konkurencia ešte viac prehĺbi rozdiely a naše im nebudú môcť konkurovať,“ konštatuje R.Karlubík.
Upozorňuje aj nato, že EU bude zohrávať veľkú úlohu v pomoci štátom, musí však zvoliť iný prístup pre prímorské štáty, ktoré si vedia lacnejšie priviesť plyn a iné komodity z okolitých kontinentov a pre vnútrozemské štáty.
Horšie východiská našich firiem
Ďalej poukazuje nato, že súčasné zvyšovanie cien energií zásadne ovplyvňuje konkurencieschopnosť slovenského priemyslu, ďaleko viacej ako u niektorých krajín, napríklad tých s priaznivejšou geografickou polohou, či prístupom k moru. Premietnutie zvyšovania cien do niekoľkonásobného zvyšovania cien zákazníkom už niekde nie je ani možné. Priame vstupy do výroby v niektorých prípadoch prevyšujú aj zdražené ceny výrobkov a zákazníci to už nie sú schopní akceptovať. K tomu je potrebné prirátať ďalšie náklady na dopravu (ceny pohonných hmôt)
Vznikajú extrémne dopady, keď viacero odvetví spolu súvisí. Napríklad Duslo, a.s., Šaľa uviedlo, že ak situácia bude pokračovať, budú nútení odstaviť výrobu alebo ju zredukovať. Pritom v okolitých krajinách je taktiež odstavená výroba hnojiva (napr. fabriky v Poľsku), farmári nebudú mať dostatok hnojiva, je ohrozené poľnohospodárstvo, je nedostatok aditív do palív ad blue, problémy sú so zásobovaním. Hrozí ďalšiu zvyšovanie cien potravín a vysoká inflácia.
,,Podniky sú významnými platcami daní, ktoré idú do sociálneho systému, pri odstavení prevádzok a výroby hrozia riziká aj štátu a z toho vyplývajúci nedostatok financií v štátnom rozpočte. Pri porovnaní štátnej pomoci u nás a v zahraničí, Slovensko zaostáva. Nemecká vláda sa snaží dávať prioritu priemyslu, slovenská vláda ani netuší, aké sú štruktúry podnikov, aké problémy ich trápia,“ naznačuje R.Karlubík.
Problémom sú aj poplatky
V porovnaní so zahraničím slovenské firmy trápia aj vysoké poplatky stanovované ÚRSO. Duslo, a.s porovnávalo ceny vstupov s ďalšou ich fabrikou v Nemeckua len poplatky pre ÚRSO ich vyšli o 20 miliónov viacej, pričom v Nemecku sa ich tento poplatok netýkal (elektrina a plyn). Poplatky za plyn stúpli na prelome októbra, stav sa na prelome rokov zastabilizoval, potom však ceny stúpli znova. V súčasnosti objemovo tečie dosť plynu, ale problémom je cena. ,,Srbsko, Maďarsko a iné krajiny majú zakontrahované ceny na 6-7 rokov, Amerika má niekoľkonásobne lacnejší plyn, nie sme konkurencieschopní a ani nemôžeme byť,“ upozorňuje R.Karlubík.
Reakcie partnerov v Európe
Prezident Karlubík ďalej konštatuje, že ceny stúpajú všeobecne vyššie aj v iných krajinách. Kým začiatok roka bol prekvapujúco stabilný, na druhý kvartál signalizuje problémy už aj západná Európa a ceny výrobkov stúpajú aj tam. Automobilový priemysel má problém v celej Európe, automobilky postupne odstavujú výrobu pre nedostatok komponentov. V oblasti výroby hnojív prichádza k odstaveniu výrobných podnikov aj v okolitých krajinách, čo poľnohospodárstvo bude ťažko znášať. Je aj nedostatok sadzí, čo hrozí znižovaním objemu výroby pneumatík. Európsky trh bude v najbližšom čase vo veľkom dovážať z Ameriky a Číny.
,,Nielen výška cien ropy ale aj nedostatok dopravných kapacít sa priamo dotýka našich podnikov. Týka sa to exportu aj importu a doprava z Číny je častokrát problematická. Niektoré suroviny sa dovážajú z Bieloruska cez Poľsko, dokedy však kvôli sankciám bude tento trh prístupný?,“ pýta sa R. Karlubík
Štátna pomoc: Komisia prijíma dočasný krízový rámec na podporu ekonomiky v kontexte ruskej invázie na Ukrajinu
Európska Komisia prijala 23. marca dočasný krízový rámec, aby umožnila členským štátom využiť flexibilitu predpokladanú v pravidlách štátnej pomoci na podporu hospodárstva v kontexte ruskej invázie na Ukrajinu.
Výkonná podpredsedníčka Margrethe Vestagerová, zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže, povedala: „V tomto kritickom čase Európska únia bude naďalej stáť pri Ukrajine a jej ľude. Musíme sa tomu postaviť, tejto krutej invázii, pretože v stávke je aj naša sloboda. Sankcie prijaté EÚ a jej medzinárodnými partnermi vážne zasiahli ruské hospodárstvo. Tieto sankcie si vyberajú daň aj pre európske hospodárstvo a budú v tom pokračovať aj v budúcich mesiacoch. Musíme zmierniť ekonomický dopad tejto vojny a podporiť vážne postihnuté spoločnosti a sektory. A musíme konať koordinovane. S ohľadom na túto skutočnosť Komisia umožní členským štátom využívať flexibilitu predpokladanú v tomto dokumente.“
Pravidlá štátnej pomoci na riešenie tejto bezprecedentnej situácie a zároveň na ochranu rovnakých podmienok jednotný trh.
Dočasný krízový rámec dopĺňa existujúci súbor nástrojov štátnej pomoci mnohými ďalšími
možnosťami, ktoré už majú členské štáty k dispozícii, ako sú opatrenia na kompenzáciu spoločnostiam za škody, ktoré priamo utrpeli v dôsledku výnimočných okolností, a opatrenia uvedené v oznámeniach Komisie o vývoji na trhu s energiou.
Nový rámec umožní členským štátom
- poskytovať spoločnostiam, postihnutým súčasnou krízou alebo súvisiacimi sankciami a protisankciami obmedzené sumy pomoci
- zabezpečiť pre podniky dostatočnú likviditu;
- kompenzovať spoločnostiam dodatočné náklady vzniknuté v dôsledku mimoriadne vysokých cien plynu a elektriny.
Tieto typy opatrení budú dostupné aj spoločnostiam, ktoré sa kvalifikujú ako v ťažkostiach, a
môžu čeliť akútnej potrebe likvidity v dôsledku súčasných okolností, ktoré prichádzajú v pätách pandémie koronavírusu. Subjekty kontrolované Ruskom budú z rozsahu pôsobnosti vylúčené tieto opatrenia.
Aby sa zachovali rovnaké podmienky na jednotnom trhu, nový dočasný krízový rámec zahŕňa množstvo záruk. Členské štáty sa tiež vyzývajú, aby zahrnuli udržateľnosť požiadavky na poskytovanie pomoci na dodatočné náklady na energiu.
Dočasný krízový rámec bude v platnosti do 31. decembra 2022. Pomôže zamerať podporu na hospodárstvo a obmedzí negatívne podmienky na jednotnom trhu. Táto podpora môže byť poskytnutá v akejkoľvek forme, vrátane grantov.,,Žiadame vládu SR aby urýchlene predstavila súbor opatrení v tejto súvislosti platných pre slovenské podniky,“ konštatuje R. Karlubík.
Podpora likvidity vo forme štátnych záruk a dotovaných úverov.
Dočasný krízový rámec dopĺňa široké možnosti pre poslancov, aby navrhli opatrenia v súlade s existujúcimi pravidlami EÚ o štátnej pomoci. Napríklad pravidlá EÚ pre štátnu pomoc umožňujú členským štátom pomôcť spoločnostiam vyrovnať sa s nedostatkom likvidity a potrebou naliehavej záchrany. Okrem toho umožňuje členským štátom kompenzovať spoločnostiam škody priamo spôsobené mimoriadnou udalosťou, akou je súčasná kríza. Členské štáty môžu poskytnúť štátne záruky alebo vytvoriť podporné záručné schémy na bankové úvery, ktoré si berú spoločnosti. Tieto by mali dotované poistné. Členské štáty môžu dotovaným spoločnostiam umožniť verejné a súkromné pôžičky a dotované štátne záruky, aby sa zabezpečilo, že banky budú naďalej poskytovať úvery všetkým.
Pomoc na kompenzáciu vysokých cien energie: členské štáty EU budú môcť čiastočne kompenzovať spoločnostiam, najmä intenzívnym užívateľom energie, dodatočné náklady spôsobené mimoriadne zvýšením cien plynu a elektriny. Táto podpora môže byť poskytnutá v akejkoľvek forme,vrátane priamych grantov. Celková pomoc pre príjemcu nemôže presiahnuť 30 % oprávnených nákladov, do maximálnej výšky 2 mil. EUR v akomkoľvek danom časovom okamihu. Na tento účel môžu členské štáty poskytnúť pomoc presahujúcu tieto stropy, a to až do výšky 25 mil. EUR pre energeticky náročných užívateľov a až do výšky 50 mil. EUR pre spoločnosti pôsobiace v špecifických sektoroch, ako napr.výroba hliníka a iných kovov, sklenených vlákien, buničiny, hnojív či vodíka a mnohé základné chemikálie.
ZCHFP SR: Testovanie zamestnancov neodhalilo vysokú mieru pozitivity
Od 29.11.2021 sú zamestnávatelia povinní dodržiavať OTP režim, podľa ktorého majú povolený vstup na pracovisko výlučne zamestnanci, ktorí sú očkovaní, prekonali ochorenie COVID-19, alebo sú testovaní. Podiel neočkovaných, alebo tých ktorí ochorenie neprekonali, je v chemickom a farmaceutickom priemysle podľa dostupných dát v priemere okolo 22%. Od tohoto priemeru sa odlišujú niektoré veľké výrobné podniky. Tam, kde požiadavky OP nespĺňa zhruba 36% pracujúcich, v niektorých podnikoch dokonca až 45%. Testovanie však firmy považujú za nadbytočnú byrokratickú záťaž a zvýšenie nákladov a preto by bolo vhodné aby vláda k tomu prijala dodatočné legislatívne, ale aj materiálové (testy zdarma) zabezpečenie a lepšiu distribúciu. Informoval o tom Ing. Roman Karlubik, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
,,Zamestnávateľom vznikla povinnosť pracujúcim zabezpečiť dostatočný počet antigénových samotestov a ich vykonanie pod dohľadom autorizovanej osoby. Testovanie zamestnancov na prítomnosť COVID-19 prvý týždeň od vzniku tejto povinnosti dopadlo v chemickom a farmaceutickom priemysle pomerne priaznivo. Počty pozitívne testovaných v jednotlivých podnikoch Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR boli približne na úrovni 1% z celkového počtu testovaných.Vo väčšine firiem ZCHFP SR nenastal výpadok zamestnancov, alebo len minimálny, bez obmedzenia chodu prevádzok,“ konštatoval R.Karlubík.
Upozornil však nato, že aj keď sú testovania vo firmách dôležité pre ochranu zdravia zamestnancov,pracujúci sú pravidelne kontrolovaní, čo umožňuje zabezpečiť chod výroby bez výrazných obmedzení, na druhej strane predstavujú zbytočne pridanú administratívnu záťaž (zber údajov o statuse zamestnanca, objednávanie na test, riešenie problémových situácií). Mnoho podnikov s väčším počtom zamestnancov prevádzkujú alebo majú zazmluvnené licencované MOMky, kde náklady za jedného zamestnanca prevyšujú vládou garantovanú náhradu 6 EUR, čo je pri súčasnej nepriaznivej situáci pre podnikateľský sektor ďalšou záťažou.
Testovanie sprevádzajú problémy
,,Zamestnávatelia tiež evidujú a jzvýšený záujem o testovanie zo strany očkovaných zamestnancov, ktorí nie sú povinní podrobiť sa testovaniu. Väčšina firiem to bez väčších komplikácií zvláda vďaka skúsenostiam s testovaním v predošlých obdobiach, vzniká ale aj množstvo problémov. Zohnať zdravotníka na testovanie dostupnými testami je takmer nemožné, firmy samotné nemajú oprávnenie vykonávať zdravotnícke výkony. Niektoré firmy tiež nevedia zabezpečiť priestor, kde by sa mohli zamestnanci bezpečne testovať, tak aby testovaním nespôsobili náhodou rozšírenie covidu. Myslia si, že pri takomto internom testovaní je väčšie riziko nákazy ako keď sa zamestnanci testovali v MOMkách,“ upozornil R.Karlubík.
Poukázal aj nato, že absentujú ponuky pre zamestnávateľov na nákup samotestov. Subjektom hospodárskej mobilizácie pre účely dodania samotestov je spoločnosť UNIPHARMA. Prax však ukazuje, že niektoré podniky obdržali prvú ponuku na nákup samotestov tejto spoločnosti len pred niekoľkými dňami . V čase, keď už testovanie zamestnancov malo prebiehať v plnom prúde.
Zamestnávatelia nehodnotia pozitívne ani zrušenie pandemickej PN
„V súčasnosti platnými opatreniami ako sú zrušenie úhrady pandemickej PN sociálnou poisťovňou od prvého dňa, náklady na testovanie, enormný nárast cien energií a surovín – sa firmy postupne dostávajú do červených čísiel a to ešte nevieme čo nás čaká v novom roku. Čo sa týka zrušenia preplácania pandemickej PN sociálnou poisťovňou upozorňujeme, že to nie sú len náklady keď je náš zamestnanec chorý. Máme tu zamestnancov, ktorí sú v karanténe kvôli pozitívne testovaným rodinným príslušníkom alebo po priamom kontakte s pozitívne testovaným,“uvádza spoločnosť VEGUM, a.s.
Medzi chemickými a farmaceutickými podnikmi sa našlo mnoho spoločností, ktoré prešli do režimu práce z domu, vo výrobných podnikoch však takáto možnosť nenastáva. Spoločnosť CHEMOSVIT, a.s. v decembri 2020 začala prevádzkovať MOM pre potreby zamestnancov a tiež pre všetky skupiny obyvateľstva v regióne. Od júna 2021 MOM pracuje bez podpory štátu, pričom jej udržanie je pre nich dôležité práve z titulu ochrany zdravia zamestnancov a udržania výroby. Krízový pandemický tím COVID-19 v skupine CHEMOSVIT a FINCHEM zároveň vydal príkaz nad rámec platnej vyhlášky. Povinnosť preukázať sa pri vstupe do areálu firmy majú aj zamestnanci, ktorí sú očkovaní a prekonaní a to negatívnym výsledkom AG testu platným 14 dní (na náklady zamestnávateľa).
,,Na margo testovania musíme poznamenať, že podniky sú síce pripravené na testovanie svojich zamestnancov z predošlých skúseností, tvorí však pre nich nadbytočnú byrokratickú záťaž a zvýšenie nákladov, ktoré štátom garantovaná suma nepokrýva. Bolo by veľmi vhodné, aby vláda umožnila priebežné testovanie vo firmách aj naďalej, ale prijala k tomu dodatočné legislatívne, ale aj materiálové (testy zdarma) zabezpečenie a lepšiu distribúciu,“ uzatvoril R.Karlubík.
Závery zasadnutia Prezídia ZCHFP SR k neúnosným cenám energií a konkurencieschopnosti priemyslu
Chemický a farmaceutický priemysel na Slovensku oceňuje snahu ministerstva hospodárstva SR, Vlády SR i ÚRSO o zníženie dopadov dramatického nárastu trhových cien energií. Považuje ich však zatiaľ za pomalé, zdĺhavé, málo účinné a nedostatočné. V situácii, keď celý slovenský priemysel a v rámci neho aj slovenské chemické a farmaceutické firmy čelia neúnosným dramatickým nárastom cien elektriny, zemného plynu a emisných povoleniek, sú nutné nielen čiastkové, ale predovšetkým systémové a dlhodobé opatrenia na všetkých úrovniach. Uvádza sa v tlačovej informácii Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR, ktoré z rokovania prezídia poskytol masmédiám prezident Ing. Roman Karlubík, MBA.
Očakávané zmeny
,,V prvom rade očakávame funkčný dialóg a spoluprácu s podnikateľskou sférou a zapracovanie navrhovaných pripomienok podnikov do operatívnych rozhodovaní i legislatívy. To čo teraz v prípade Slovenska vidíme, je spojenie dvoch negatívnych faktorov- akútny problém cien energií v roku 2022 a dlhodobo vysoké a nekonkurencieschopné ceny energie. Oba sú pre slovenské firmy viac ako nebezpečné. V prípade dlhodobo vysokých cien je potrebné prijať systémové opatrenia, aby sme sa ako Slovensko v rebríčku posunuli z tretieho miesta od konca na tretie miesto od začiatku. Tento stav prekáža nielen slovenským firmám, ale aj novým investorom, ktorí zvažujú prísť na Slovensko. Je potrebné dosiahnuť stav, aby mali slovenské podniky ceny energií rovnaké ako ich európska konkurencia,“ konštatuje prezídium ZCHFP SR.
Ďalej upozorňuje nato, že akútny problém cien energií v roku 2022 je potrebné riešiť jednorazovo a urgentne, s využitím všetkých dostupných nástrojov (zníženia poplatkov, príspevky,…). Táto pomoc by mala byť naviac a platná na rok 2022. Dôležitú úlohu tu môžu zohrať opatrenia ÚRSO pri regulácii cien energií, ktoré môžu nárasty cien zmierniť. Poplatková časť koncovej ceny elektriny by mala poklesnúť aj pozastavením odvodu do Národného jadrového fondu, pomôže aj zníženie príspevkov na OZE. Firmy by uvítali významne vyššiu podporu v rámci rozvoja investícií pre znižovanie energetickej náročnosti a uhlíkovej stopy formou významne vyššieho alokovania výnosov z pohľadu tvorby Environmentálneho fondu.
Straty v miliónoch eur
,,Po dramatickom znížení pridelených emisných povoleniek našich podnikov na nasledujúce obdobia, sú tieto nútené kupovať povolenky na burze v rozsahu miliónov EUR ročne a pritom drvivá väčšina z nich nespadá do žiadneho rámca podpory, na rozdiel od našich konkurentov. Pre zabezpečenie cash-flow môže dôjsť k zníženiu investičného rozvoja s nepriaznivým vplyvom do budúcnosti. V súčasnosti naviac každá veľká spoločnosť v chemickom sektore ráta straty rádovo v miliónoch, dokonca v desiatkach miliónov EUR, čo je pre väčšinu z výrobcov katastrofa. Vzhľadom nato už väčšina pripravuje krízové scenáre obmedzenia, resp. odstavenia svojich výrob.
Okamžitá pomoc
Preto žiadame vládu o okamžitú pomoc celému priemyslu nielen kompenzáciou emisných povoleniek ale aj kompenzačnými opatreniami v rámci TPS. Súčasne je potrebné, aby sa v rámci celej EÚ reálne uviedli do praxe opatrenia, ktoré by hodnotili dovoz a spôsob zdanenia výrobkov z iných krajín z pohľadu celkovej uhlíkovej stopy. Okrem domácich opatrení by mala slovenská vláda intenzívne spolupracovať pri prijímaní širokej škály opatrení zo strany nielen jednotlivých vlád EÚ, ale predovšetkým EÚ ako celku.
Vláda by mala zintenzívniť aj dohľad nad dobudovaním a pripojením ďalších blokov v Mochovciach v čo najskorších možných termínoch,“ navrhuje prezídium ZCHFP SR.
Na záver apeluje nato, že je nevyhnutné dosiahnuť únosné ceny energií, inak hrozí významný pokles výkonnosti chemického a farmaceutického priemyslu so všetkými dôsledkami. Priamo ohrozených je cca 44 000 pracovných miest v tomto odvetví a niekoľko desiatok a stoviek tisíc miest u ich dodávateľov a subdodávateľov a výpadky priamych a nepriamych daní.
Medziročný pokles tržieb chémie pokračoval aj v 3.štvrťroku
Chemický a farmaceutický priemysel v SR zaznamenal za 3.štvrťroky roku 2020 zníženie tržieb, v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019. Medziročný pokles o 1,274 mld. EUR predstavuje zníženie o 17,1%. Najvýraznejšie klesli tržby v odvetví plastov v primárnej forme (o 26,4 %), čo je znakom previazania s krízou značne postihnutým automobilovým priemyslom. Podobne dopadlo odvetvie rafinovaných ropných produktov, kde je pokles tržieb 22,3%. Naproti tomu priaznivý vývoj a nárast tržieb o 29,2 zaznamenalo odvetvie výroby mydiel, pracích, čistiacich, parfumovaných prostriedkov, čo súvisí s vysokým dopytom po týchto produktoch v čase pandémie koronavírusu. Z rovnakého dôvodu narástli tržby aj vo farmaceutickej výrobe a prípravkoch o 5,8 %. Pozitívne dopadol aj sektor výroby náterových látok, rástol o 3,2%. Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
Dopady krízy
,,Nerovnomerný vývoj rôznych segmentov chémie ilustruje mieru dopadu koronakrízy, ktorá bola rôzna. Za tri štvrťroky tohto roka sme zaznamenali pokles v tržbách vo výrobe umelých vlákieno 15,4%. Toto odvetvie síce v 2.štvrťroku zaznamenalo nárast, ktorý súvisel so zvýšeným dopytom po ochranných pomôckach, ale momentálne sa po započítaní 3.štvrťroka prepadlo pod priemernú medziročnú úroveň. Nárast tržieb pozorujeme v oblastiach farmaceutickej výroby, výroby mydiel, pracích, čistiacich a parfumovaných prostriedkov, čo odzrkadľuje dopyt v dôsledku pandémie. V takmer všetkých ostatných odvetviach kopírujú tržby vývoj HDP. Kým však chemikáliám a chemickým výrobkom klesli tržby o 6,4%, výrobky z gumy a plastov stratili medziročne až 17,7% z tržieb,“ vysvetlil R. Karlubík.
Dodal, že počas 3.štvrťrtoka pribudol v chemickom priemysle jeden podnik v odvetví výrobkov z gumy. Turbulentnejší nebol ani vývoj počtu zamestnancov oproti 2.štvrťroku 2020, výraznejší prírastok zamestnancov (3200) však ŠÚ SR zaznamenal v odvetví výrobkov z plastu. Zamestnanosť 41 362 osôb je v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 stále nižšia, konkrétne o 6,3%. Priemerná mesačná mzda za prvých 9 mesiacov tohto roka bola 1538 EUR, medziročne vzrástla o takmer 40 EUR.
Podniky sa musia prispôsobiť novej situácii
Napriek negatívam pandémie, preukázal slovenský chemický a farmaceutický priemysel v čase koronakrízy dostatočnú silu, rýchlosť a solidaritu pri zabezpečovaní nevyhnutných ochranných prostriedkov pre obyvateľov. Pritom kríza priniesla drastický tlak na zabezpečenie základných funkcií podnikov, pri súbežnom poklese objednávok a všeobecných dopadoch. Boli však aj odvetia, ktoré si to odniesli výraznými poklesmi zamestnanosti, napriek snahe zachovať si vysoko špecializovanú pracovnú silu. Na druhej strane výroba mnohých spoločností sa prispôsobila na výrobu ochranných rúšok, ochranných odevov a dezinfekcie. K najvýznamnejším z nich patria Tatrasvit Svit Socks, a. s., Svit, Chemosvit a. s., Svit, Brenntag Slovakia, s.r.o., Pezinok, Duslo a.s., Šaľa, VUP a. s., Prievidza, FORTISCHEM a. s., Nováky, Chemolak a. s., Smolenice, Banchem s r.o., Dunajská streda, Mikrochem spol. s r.o., Pezinok, VUCHT a.s., Bratislava. Podniky, zamestnávateľov i zamestnancov, čaká ešte náročné krízové i pokrízové obdobie, ktoré bude pre všetkých obrovskou výzvou.
V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracuje viac ako 10 % všetkých zamestnancov v priemysle. Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel, ktorého význam je pre SR tak dôležitý. Odvetvie zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.
ZCHFP: Po testovaní našťastie nenastal väčší výpadok zamestnancov
Celoplošné víkendové testovania obyvateľstva SR na prítomnosť COVID-19 dopadlo v chemickom a farmaceutickom priemysle pomerne priaznivo. Počty pozitívne testovaných v jednotlivých podnikoch Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR približne kopírovali výsledky celoslovenského testovania. Vo väčšine firiem ZCHFP SR nenastal výpadok zamestnancov, alebo len minimálny, bez obmedzenia chodu prevádzky. Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident ZCHFP SR.
,,Firmy sa vopred pripravili na výraznejšie výpadky a aktivovali sa tak, aby dokázali predpokladané komplikácie zvládnuť bez prerušenia výrob. Väčšie výpadky zamestnancov, či už z dôvodu pozitívnych výsledkov zamestnancov, alebo z dôvodu karantény pre pozitívny výsledok člena rodiny, nastali iba v niekoľkých firmách so zvýšeným priemerom pozitívne testovaných. Takéto prípady máme evidované medzi malými aj veľkými firmami. V týchto spoločnostiach boli nútení od dnes 2.11.2020 uzatvoriť aj niektoré výrobné linky, resp. obmedziť ich výrobné kapacity. Testovania, ktoré prebehli vo firmách, hodnotia zamestnávatelia i zamestnanci väčšinou veľmi kladne. Firmy testovali priamo vo svojich areáloch všetkých prihlásených zamestnancov spolu s ich rodinnými príslušníkmi. Väčšina firiem to bez väčších komplikácií zvládla v rámci jedného dňa, výkon hodnotia na vysokej úrovni, čas čakania bol minimálny, celkovo bol veľmi pozitívny ohlas v kolektíve,“ konštatuje R.Karlubík.
Dodáva, že niekde sa vyskytli aj zamestnanci s negatívnymi výsledkami, ale so zvýšenými teplotami a príznakmi akútneho prechladnutia a tí potom zostali doma.
Spokojnosť pri testovaní
K priebehu testovania dodáva: ,,V sobotu všetci stáli v radoch a daždi na testovaní. Spokojnosť bola predovšetkým v spoločnostiach, ktoré zabezpečovali testovanie zamestnancov a ich rodinných príslušníkov priamo v areáli podniku. Takmer všetkých prihlásených s rodinnými príslušníkmi sa podarilo otestovať za sobotu, organizácia a výkon boli na vysokej úrovni, čas čakania minimálny a v kolektívoch to malo silno pozitívny ohlas. Celkovo podniky očakávali väčší počet infikovaných, našťastie tieto prognózy sa nenaplnili. Dúfame, že druhé kolo testovania už vo väčšine lokalít nebude nutné. Bolo by však veľmi vhodné, aby vláda umožnila priebežné testovanie vo firmách aj naďalej, a prijala k tomu legislatívne ale aj materiálové (testy zdarma) zabezpečenie.“
Ako príklad zvýšenej zbytočnej nákladovosti môže poslúžiť Duslo, a.s., Šaľa. ,,Museli sme hradiť všetky ostatné náklady na 4 odberové tímy s minimálne 8 ľuďmi, ich osobné náklady, OOPP, celodennú stravu, epidemiologické gély a následnú likvidáciu všetkých OOPP a antigénových testov. Vyžiadalo si to náklady ďalších cca 15.000 EUR. Vykonali pritom celkom 2.961 testov vlastných zamestnancov, zamestnancov dodávateľských spoločností sídliacich v areáli a občanov regiónu. Pozitívnych prípadov za oba dva dni bolo menej ako 0,8% z celkového počtu vykonaných testov, prevažná väčšina z pozitívnych testov nepatrila medzi zamestnancov spoločnosti. Tým pádom nezaznamenali pri dnešnom nástupe na rannú smenu žiadne zásadné problémy – to sa ale môže zmeniť pri potenciálnom druhom testovaní,“ vraví Petr Bláha, generálny riaditeľ Dusla.
Podobne dopadli aj ostatné firmy
,,Podobne aj v skupine firiem Chemosvit vo Svite sme otestovali viac ako 3000 ľudí, s celkovými nákladmi cca 15 000 EUR. Išlo o zamestnancov, ich rodinných príslušníkov a firmy pôsobiace v areáli Chemosvit. Mali sme 3 odberné miesta, na ktoré bola najväčšia záťaž v piatok, kedy urobili cca 1560 odberov, čo je 520 odberov na jedno miesto. To bolo možné kvôli dobrej SW podpore, a tiež kvôli odbornému personálu z Vojenskej nemocnice Ružomberok. Komentáre ľudí sa týkali práve toho, že tu nie sú dobrovoľne, ale chápu že ako firma, tak aj oni sú v rovnakej pozícii, a na testy prišli v snahe podporiť firmu, ktorá im vyšla v ústrety. Boli dotlačení do pozície, že keď to nechajú „len tak“ tak riskujú oveľa viac, ohrozenie výroby, a oveľa väčšie straty, a to nielen finančné, ale aj pozíciu na trhu,“ konštatuje Jaroslav Mervart, generálny riaditeľ skupiny firiem Chemosvit.
Upresnil, že vo Svite bolo spolu testovaných 3039 osôb, z toho pozitívnych bolo 47 (1,55 %). Počet testovaných zo spoločností skupiny CHEMOSVIT – 1207 osôb, z toho pozitívnych 23 (1,91%). K určitému výpadku zamestnancov došlo jednak tým, že niektorí zamestnanci boli pozitívne testovaní, zamestnávateľ očakával. Ďalší zamestnanci ostali v karanténe z dôvodu pozitívne testovaných členov rodiny. To znamená, že pri počte pozitívne testovaných zamestnancov na úrovni 1,9 % je počet zamestnancov, ktorí nenastúpili do práce cca 3,8 %.Tento výpadok významne neovplyvnil chod jednotlivých firiem, nemusel byť prijatý krízový scenár. Vo firmách Chemosvitu prebieha výrobný proces bez výrazných obmedzení.
Prognózy sa nenaplnili
,,Ani u nás nenastal výpadok pracovných síl a nemuseli sme riešiť krízový scenár. Celkovo sme očakávali väčší počet infikovaných, našťastie tieto prognózy sa nenaplnili. Testovali sme priamo v areáli podniku, všetkých prihlásených kolegov s rodinnými príslušníkmi sme stihli za sobotu. Organizácia a výkon boli na vysokej úrovni, čas čakania minimálny a akcia mala veľmi silno pozitívny ohlas v kolektíve. Snáď druhy-krát to už nebudeme musieť absolvovať,“ komentuje testovanie Matúš Kutný, riaditeľ Saneca Pharmaceuticals, Hlohovec.
Chémia – významný zamestnávateľ
Podľa údajov ŠÚ SR v prvom polroku 2020 evidujú v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 294 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. Aktuálne zamestnáva cca 38 000 osôb. Pracuje tu viac ako 10 % všetkých zamestnancov v priemysle.
ZCHFP: Lockdown pri chemickom priemysle a farmaceutickom priemysle neprichádza do úvahy
Zväz chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR, združujúci výrobcov chemických a farmaceutických produktov, iba s veľkou nevôľou pozoruje úvahy o možnom plošnom zastavení slovenského hospodárstva, v súvislosti so šíriacou sa pandémiou COVID 19. Chemické a farmaceutické podniky sú v prevažnej miere súčasťou kritickej infraštruktúry a sú takej povahy, že odstávka z jedného dňa na druhý jednoducho nie je možná vzhľadom na obrovské prípadne hroziace bezpečnostné riziká. Tieto úvahy pravdepodobne nepočítajú s tým, že chemický priemysel (ale aj niektoré ďalšie kritické odvetvia priemyslu) je príliš zložitý a zaoberá sa tak náročnými výrobami, že potrebuje 7 až 10 dní na ich bezpečné odstavenie. Inak by mohlo dôjsť nielen k veľkým ekonomickým škodám, ale aj k potenciálnemu ohrozeniu zdravia a životov. Preto podporujú prípadné plošné testovanie obyvateľstva, ale zásadne namietajú úvahy o tzv. lockdowne ekonomiky SR. Všetky prípadne nariadené procesy v tejto súvislosti musia byť plánované a vopred dohodnuté so zástupcami konkrétnych, prípadne dotknutých priemyselných odvetví, inak hrozia škody neprimerané dosiahnutému efektu. Zástupcovia ZCHFP SR preto vyzývajú premiéra a vládu SR na úzku koordináciu a prípadné prípravné jednania, inak sa nedá s lockdownom pri chemickom priemysle a farmaceutickom priemysle ani uvažovať.
ZCHFP nesúhlasí s dnešným návrhom premiéra, že kto nebude disponovať potvrdením o negatívnom teste, či už z plošného testovania alebo zo súkromného zariadenia, bude musieť byť 10 dní v karanténe. Prípadný náhly masívny výpadok pracovných síl v odvetví chémie a farmácie by mal v tomto prípade za následok odstavenie výrob s dramatickými ekonomickými i bezpečnostnými následkami.
Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident ZCHFP SR.
Chémia je významným zamestnávateľom
Podľa údajov ŠÚ SR v prvom polroku 2020 evidujú v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 294 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. Aktuálne zamestnáva cca 38 000 osôb. Pracuje tu viac ako 10 % všetkých zamestnancov v priemysle. Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel, ktorého význam je pre SR tak dôležitý. Odvetvie zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.
Firmy doplácajú na spomalenie v EU a domácich populistov
Nepriaznivý vývoj v chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pokračoval po treťom aj v štvrtom štvrťroku 2019. Tržby podnikov klesali medziročne i v porovnaní s predchádzajúcimi štvrťrokmi. Chemický a farmaceutický priemysel v SR tak za minulý rok zaznamenal tržby nižšie o 4,12% ako rok predtým. Spolu celkové tržby poklesli z 10,347 mld. EUR v roku 2018 na 9,921 mld. EUR v roku 2019. Pokles je výsledkom spomalenia ekonomiky EU ako celku a hlavne nemeckej ekonomiky, ale aj súbehu ďalších externých faktorov a zhoršovania podnikateľského prostredia na Slovensku prijímaním nesystémových populistických rozhodnutí. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
,,Pokles predaja zaznamenali vlani všetky odvetvia slovenskej chémie a farmácie okrem výroby náterových látok, mydiel, pracích, čistiacich, parfumových prostriedkov a výrobkov z plastov. Medziročne najvýraznejšie poklesli tržby v pododvetví výroby umelých vlákien, a to až o viac ako 23%. Rafinované ropné produkty klesli o 5,35%, plasty v primárnej podobe takmer o 10% a výrobky z gumy o 5%. Farmaceutické výrobky klesli s tržbami o 2,34% ,“ vymenoval R. Karlubík.
Ďalej poukázal na to, že je povážlivé, že aj v roku 2019 pridaná hodnota medziročne poklesla o 3,3%, v porovnaní s rokom 2018. Oproti tomu sa zvýšila priemerná mesačná mzda zamestnanca o 5% a to z 1509 EUR (v roku 2018) na 1584 EUR (v roku 2019).
Cesta do pekla
,,Rast miezd pri súbežnom poklese produktivity práce, je z dlhodobého hľadiska cestou do pekla. A to všetko navyše pri zastaranosti niektorých chemických kapacít a dlhodobom nedostatku zdrojov na investície. Rozpory so základnou logikou ekonomického rozvoja padajú na vrub bezbrehému populizmu, ktorý vrcholil pred tohtoročnými parlamentnými voľbami. Dúfame, že nová vláda a parlament sa budú správať zodpovedne a prestanú prejedať budúcnosť a odstránia najväčšie deformácie prekážajúce konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Pri črtajúcej sa celosvetovej recesii sa slovenský priemysel, vrátane chemického, bez legislatívnej podpory a zníženia daňového a odvodového zaťaženia nezaobíde. Súčasná celosvetová kríza v rôznych odvetviach, odštartovaná korona vírusom a dramatickým poklesom cien ropy a akcií, je varovaním. Času na správnu a rýchlu reakciu je málo, ak majú byť opatrenia účinné,“ vyzval R.Karlubík.
Dodal, že v chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracuje takmer 10,5 % všetkých zamestnancov v priemysle. Na konci minulého roka zamestnával 44 281 pracovníkov, čo bolo o 1 314 zamestnancov (-2,88%) menej ako rok predtým. ŠÚ SR v roku 2019 evidoval v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 307 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac.
Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel, ktorého význam je pre SR tak dôležitý. Odvetvie zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.
Prezídium ZCHFP SR už pred rokom predvídalo takýto vývoj
Už pred viac ako rokom – v novembri 2018 Prezídium ZCHFP SR upozornilo na mimoriadne zhoršovanie podnikateľského prostredia v Slovenskej republike, dramatický rast cien energií, enormný nárast minimálnej mzdy a ďalších mzdových príplatkov a nárokov, ktoré v konečnom dôsledku vedú k znižovaniu konkurencieschopnosti výrobných spoločností na Slovensku. Napriek týmto varovaniam pokračovali nezodpovedné populistické predvolebné politické rozhodnutia. Tie sa spolu so zahraničnými dopadmi podpísali pod pokles odvetvia a ekonomické škody i v ďalších odvetviach ekonomiky.
,,Účet za pokračovanie v politike pretekov v predvolebnom nadbiehaní voličom zaplatia v konečnom dôsledku obyvatelia tejto krajiny stratou pracovných miest a rastom nezamestnanosti. Chemický priemysel už na to dopláca, o čom svedčia varovné signály v podobe dramaticky rastúcich mzdových nákladov, pri súčasnom poklese produktivity práce. Považujeme to za nezodpovedné a populistické predvolebné kupovanie si voličov na úkor budúcnosti. Kríza v chemickom odvetví nie je za dverami, ale už začala. V tejto situácii apelujeme na zdravý rozum a zodpovednosť,“ argumentovalo vtedy Prezídium ZCHFP SR.
Ďalej upozornilo nato, že väčšina slovenských chemických podnikov patrí k tým, ktoré nemajú finančné rezervy. Už vývoj v roku 2018 a vtedajší rast tržieb odvetvia sprevádzal pokles ziskov a pokles pridanej hodnoty, ako dôsledok rastu cien vstupov (energií) a v predchádzajúcich rokoch niekoľko rokov za sebou klesali odvetviu aj tržby.