Chemical Convention 2023 v Bratislave
Zelené ciele transformácie si vyžiadajú energie predstavujúce 800 blokov jadrových elektrární a 1000 miliárd EUR na transformácie
Prestížne medzinárodné chemické podujatie ,,Chemical Convention 2023“ sa uskutočnilo v Bratislave od 4. do 6.októbra 2023, za účasti cca 200 predstaviteľov a lídrov globálneho chemického priemyslu a odborníkov z Európy ako aj celého sveta. Vystúpili na ňom vedúci predstavitelia európskeho chemického priemyslu k aktuálnym otázkam a nutnosti zmien v súlade s cieľmi EU. Informoval o tom Roman Karlubik, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
Prvý deň bol symbolicky nazvaný Uhlík, elektróny a eurá. Druhý deň mal na programe geopolitický a ekonomický výhľad na rok 2024. Najnovšie informácie o pripravovaných zmenách v nariadení REACH a udržateľnej stratégii chemických látok, napĺňanie cieľov EÚ v oblasti energetiky, príprava na CBAM a jeho dôsledky ako aj mapovaniu prípravy a implementácie národných transformačných plánov chemického priemyslu. Akciu ukončilo podnetné stretnutie s Pieterom Abbeelom, profesorom umelej inteligencie a robotiky na Berkley University.
Uhlík, elektróny a eurá – Kto vyhrá tieto preteky?
Podujatie otvoril Marco Mensink, generálny riaditeľ Európskej rady chemického priemyslu (CEFIC) s témou Uhlík, elektróny a eurá – Kto vyhrá preteky? Poukázal na to, že európsky chemický priemysel sa v reakcii na ciele EÚ usiluje o zníženie emisií uhlíka a dosiahnutie nulovej bilancie emisií. Táto ambiciózna cesta si vyžaduje obrovské investície do energetiky, ktoré zodpovedajú viac ako 800 blokom nových jadrových elektrární a viac ako 1000 miliardám EUR na prevádzkové transformácie. Ambíciou EU je dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. Je to reálne? Uprostred tvrdej konkurencie v oblasti zelenej energie, vodíka, zachytávania uhlíka a financovania existujú aj príležitosti na nárast potreby produktov súvisiacich s udržateľnosťou a spoločné úsilie naprieč odvetviami.
Budúcnosť chemického priemyslu
Poprední svetoví odborníci diskutovali o trendoch v Európe a vo svete, rozobrali meniace sa prostredie geopolitiky, vyvíjajúcu sa ekonomiku, ceny energií a prevádzkové náklady, spolu so súhrou globálnych rozdielov v nákladoch a miestnych vládnej podpore a transformačných trendoch, ktoré budú formovať konkurenčnú výhodu chemického priemyslu.
Najnovším informáciám o nariadení REACH sa venovala panelová diskusia s poslancom EP Martinom Hojsíkom a Stevenom Van de Broeckom z Cefic. Revízia európskeho systému chemického manažmentu REACH je v príprave. Znamená to zmenu samotných základov popredného svetového systému riadenia chemických látok v Európe.
Téma Energetické ciele EÚ – cesta do roku 2040 a neskôr sa venovala tomu, ako môže Európa pokračovať na ceste nízkouhlíkovej ekonomiky a zároveň zachovať konkurenčnú výhodu pre jej priemysel. Energetické potreby Európy po roku 2030 sú obrovské . Bilancovali sa všetky úskalia a prekážky; energetická kríza, ktorá vedie k poklesu výroby, neistý hospodársky výhľad, vplyvy amerického zákona o znížení inflácie.
Príprava na uhlíkové clo na hraniciach EU CBAM a jeho dôsledky. Od 1. októbra 2023 vstúpi mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM) do transformačnej fázy. CBAM poveruje dovozcov, aby nakupovali emisné povolenky zo zdrojov Európskej komisie.
Cesta do budúcnosti s umelou inteligenciou
Na záver odzneli informácie o budúcnosti umelej inteligencie. Prednášajúci Pieter Abbeel je profesorom AI a robotiky a riaditeľom laboratória Robot Learning Lab na UC Berkeley. Jeho práca sa zameriava na to, aby sa roboty dokázali učiť od ľudí systémom pokus- omyl. Pracuje na urýchlení ich získavania zručností pomocou meta-learningu. Cez sofistikovanú akrobaciu vrtuľníkov , základov montáže, viazania uzlov a organizačných návykov sa Pieterove roboty naučili technike robotickej manipulácie založenej na pohybe a videní.
Úspešný galavečer
Okrem odborného programu mohli predstavitelia a lídri chemického priemyslu spoznať Bratislavu a sprostredkovane aj krásy Slovenska. Na spoločenskom Gala večere, ktorý sa konal v Zimnej jazdiarni Bratislavského hradu sa účastníkom prihovoril minister hospodárstva Peter Dovhun, za prítomnosti ministra životného prostredia Milana Chrenka a cez video hovor ich privítal predseda Vlády SR Ľudovít Odor a viceprezident Európskej komisie Maroš Šefčovič. Hlavný príhovor mal súčasný prezident CEFIC Martin Brudermüller, ktorý vyzdvihol nutnosť transpozície európskeho chemického priemyslu, ktorá si bude vyžadovať hlavne prístup k zeleným energiám, veľké investície, legislatívne zmeny a nové zručnosti. Európsky chemický priemysel, s cieľom zostať konkurencieschopný, potrebuje podporu vlád, stabilitu, predvídateľnosť, transparentnosť a udržateľnosť. Inak globálne firmy budú postupne opúšťať európsky priestor a budovať nové kapacity mimo EU, čím sa môže EU stať výrazne závislá od dovozu chemických látok a v kritických situáciách bude mať problémy zásobovať svoje hodnotové reťazce naprieč celým priemyslom.
Prezident ZCHFP SR Roman Karlubík vo svojom príhovore poďakoval predstaviteľom Vlády SR a CEFICu za podporu pri tvorbe Národnej transformácie chemického priemyslu SR, rovnako aj účastníkom a organizátorom podujatia.
,,Príprava tohto významného svetového podujatia začala pred rokom a ZCHFP SR úzko spolupracoval aj so slovenskými agentúrami a aj ich profesionálna práca priniesla želaný úspech. Okrem toho, že sme predstavili chemický a farmaceutický priemysel na Slovensku, predstavili sme Slovensko aj ako krajinu zanietených ľudí, profesionálov v každej sfére, ktorí urobili dobré meno našej krajine,“ na záver skonštatovala generálna sekretárka ZCHFP SR Silvia Surová.
Chemický a farmaceutický priemysel zaznamenal za 1.polrok 9% pokles
Dvojciferná inflácia v prvom polroku 2023, sa spolu s rastom cien vstupov a nižšou pridanou hodnotou, podpísali pod slabší dopyt a tým aj pokles chemického a farmaceutického priemyslu SR. Tržby v odvetví sa znížili zo 7,093 mld. EUR za 1.polrok 2022 na 6,475 mld. EUR za 1.polrok 2023. Predstavuje to 9% pokles. Nepriaznivý vývoj postihol takmer všetky odvetvia. Výnimkou je len 37% nárast tržieb v odvetví farmaceutických výrobkov a 3% v odvetví výrobkov z gumy a plastov. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
,,Aj keď inflácia v júli 2023 konečne klesla pod 10%, na úroveň 9,7 %, predtým sa dlhé mesiace držala na dvojciferných hodnotách. Odrazilo sa to na tom, že v 1.polroku 2023 v chemickom a farmaceutickom priemysle klesol počet podnikov, klesol počet zamestnancov pracujúcich v tomto odvetví, tržby nedosiahli hodnoty ako v roku 2022 a náklady na mzdy stúpli. Slabšou náplasťou je nárast tržieb v odvetví farmaceutické výrobky o 139,3 mil. EUR (+37%) a 3% prírastok výrobkov z gumy a plastov. Z pododvetvia chemických výrobkov, len pododvetvie mydlá, pracie a čistiace prostriedky dosiahli tržby o 28 % vyššie v porovnaní s rovnakým obdobím.
V ostatných odvetviach je zaznamenaný pokles tržieb, najviac však v odvetví chemikálií a chemických výrobkov a to až o 33 %. Z pododvetvia chemických výrobkov to boli najmä plasty v primárnej forme a odvetvie umelých vlákien, u oboch tržby poklesli o viac ako 59 % za uvedené obdobie. Rafinované ropné produkty klesli o 15%, čo je však vo finančnom vyjadrení pokles o 403 mil. EUR,“ ilustroval vývoj R.Karlubík.
Počty podnikov dlhodobo klesajú
ŠÚ v 1.polroku 2023 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 276 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. V porovnaní s minulým rokom je pokles o takmer 1 %. V odvetví rafinovaných ropných produktov na slovenskom trhu už dlhodobo pôsobia 4 spoločnosti a vo výrobe chemikálií a chemických výrobkov to bolo v 2. kvartáli 2023 spolu 47 podnikov, ich počet medziročne klesol o 4 %. V porovnaní s vlaňajším rokom nevznikol žiadny nový podnik. Počet podnikov však dlhodobo klesá.
Zamestnanosť sa v chemickom a farmaceutickom priemysle medziročne v 1.polroku 2023 znížila, a trh práce bol ochudobnený o približne 4 % zamestnancov. Vo všetkých odvetviach, je zaznamenaný pokles počtu zamestnancov. V chemickom a farmaceutickom priemysle SR pracuje celkovo 39 087 zamestnancov, čo predstavuje približne 10 % všetkých zamestnancov celého slovenského priemyslu.
Mzdy rástli,napriek poklesu pridanej hodnoty
Vysoká miera inflácie sa premietla do zvyšovania miezd aj v chemickom a farmaceutickom priemysle. Priemerná mesačná mzda v chemickom a farmaceutickom priemysle medziročne stúpla o takmer 9 % na 2 207 eur. Najvýraznejšie v odvetví chemikálií a chemických výrobkov. Zamestnanci tohto odvetvia si polepšili o 13 % oproti roku 2022. Najvyššiu priemernú mzdu dlhodobo vykazuje rafinérsky priemysel. V iných odvetviach priemyslu bol zaznamenaný nárast od 7 až do 18 %.
,,Zároveň za prvých 6 mesiacov klesla pridaná hodnota, medziročne o 34 % v porovnaní s rokom 2022. Z hľadiska konkurencieschopnosti z dlhodobého hľadiska je nezdravý vysoký nárast miezd a vysoký pokles pridanej hodnoty. Spotreba materiálu, energie a ostatných neskladových dodávok poklesla o takmer 16 % v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2022. Nárast bol zaznamenaný len vo farmaceutickom odvetví a to o 43 %.
Vysoké ceny energií budú pravdepodobne brániť poklesu inflácie v ďalšom období a Národná banka predpokladá, že sa dotiahnu na trhové ceny až o dva roky. Tretí kvartál 2023 bude pre chemický a farmaceutický priemysel náročný. Musí sa vysporiadať s cenami energií, infláciou a nízkym dopytom. A v nasledujúcich rokoch čaká priemysel výzva – jeho transformácia,“ uzavrel R.Karlubík.
Chémia je prvá na ceste k prechodu k cieľom Európskej zelenej dohody
CEFIC – Európska rada pre chemický priemysel, víta uverejnenie cesty prechodu chemického priemyslu EÚ, ktorú 27. januára 2023 zverejnila v Bruseli Európska komisia. Ide o prvú správu svojho druhu, ktorú ponúka európsky priemysel a je plánom na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody. Uvádza sa v stanovisku CEFIC pre média.
,,Európsky chemický priemysel už dlho požaduje osobitný plán na podporu najväčšej transformácie vo svojej histórii; do roku 2050 sa chemické odvetvie EÚ bude musieť stať klimaticky neutrálnym, obehové, digitalizovať svoje procesy a prechod na bezpečné a udržateľné chemikálie. Všetky tieto opatrenia si do roku 2050 vyžadujú ďalšie investície vo výške desiatok miliárd eur . A to všetko sa musí stať vo veľmi napätom geopolitickom prostredí,“ konštatuje stanovisko CEFIC.
Prezident CEFIC Martin Brudermüller: „Dnes sa dosiahol dôležitý míľnik na vzrušujúcej, ale náročnej ceste pre náš sektor k splneniu cieľov Európskej zelenej dohody. Chemický priemysel EÚ už uskutočňuje svoju transformáciu, ale potrebujeme jasnosť, perspektívy a smerovanie, ako sa k nemu dostať. Cesta transformácie poskytuje nášmu odvetviu jasnejšie informácie o tom, „ako“ a „kedy“. Úspešná realizácia pomôže definovať budúcnosť nášho priemyslu v Európe na nadchádzajúce desaťročia. Sme pripravení spolupracovať s Európskou komisiou, vládami členských štátov a Európskym parlamentom, aby prispeli svojím dielom k tomu, aby sa tak stalo.“
200 opatrení, aby sa transformácia uskutočnila
Na ceste transformácie sa stanovuje takmer 200 konkrétnych opatrení, ktoré majú inštitúcie EÚ, členské štáty a priemysel prijať, aby sa transformácia uskutočnila. To by malo pomôcť ubezpečiť priemysel, že Európa je miestom, kde môžu investovať svoje investície.
Chemický priemysel EÚ podporuje Európsku zelenú dohodu a má ambíciu stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnym. Chemický priemysel poskytuje takmer 1,2 milióna priamych pracovných miest v celej Európe a zohráva kľúčovú úlohu pri ponúkaní riešení na dosiahnutie Európskej zelenej dohody. Napríklad chemikálie sú kľúčovými komponentmi pre elektrické batérie na rozšírenie sortimentu elektrických vozidiel, izolačných panelov a náterov, ktoré znižujú spotrebu energie v budovách, a kompozitné materiály pre lopatky veterných turbín, ako aj mnoho ďalších dôležitých funkcií.
Vláda SR prisľúbila podporu
Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR k tomu poznamenal: ,,Nevyhnutnosť transformácie európskeho chemického priemyslu na bezemisné prevádzkovanie bola aj témou rokovania slovenského premiéra Eduarda Hegera a delegácie CEFIC na čele s prezidentom Martinom Brudermüllerom v októbri 2022 v Bratislave. Predchádzal tomu okrúhly stôl slovenského chemického priemyslu s Martinom Brudermüllerom, generálnym riaditeľom CEFICu Marcom Mensinkom, českým, rakúskym a maďarským prezidentom asociácií chemického priemyslu a generálnymi riaditeľmi najvýznamnejších slovenských výrobcov v chemickom priemysle. CEFIC v spolupráci s národnými asociáciami vypracoval podmienky tohto prechodu vo forme dokumentu Chemical Transition Pathway, ktorý bol predložený Európskej komisii s cieľom zabezpečiť jej dlhodobú finančnú a legislatívnu podporu.
Od národných vlád sa teraz očakáva, že vytvoria podmienky pre vypracovanie národných transformačných dokumentov. Takáto dlhodobá podpora je absolútnou podmienkou úspechu tohto procesu. Situáciu navyše komplikuje aj energetická kríza a jej dramatický vplyv na ekonomiku a chemický priemysel v strednej Európe. Premiér E.Heger prisľúbil podporu pri takejto transformácii.“
Cesta transformácie pre chemický priemysel EU
Európska únia (27 štátov) je druhým najväčším výrobcom chemikálií na svete s tržbami v roku 2020 vo výške 499 miliárd EUR a chemický priemysel je štvrtým najväčším výrobcom. Európska produkcia celkovo predstavuje približne 7 % výroby podľa obratu (zdroj: CEFIC, 2022. Európsky chemický priemysel: životne dôležitá súčasť budúcnosti Európy. Fakty a čísla 2022).
Na trhu práce poskytuje 1,2 milióna priamych vysokokvalifikovaných pracovných miest a 3,6 milióna nepriamych pracovných miest, ako aj podporu približne 19 miliónov pracovných miest vo všetkých hodnotových dodávateľských reťazcoch Chemický priemysel EÚ má o 67 % vyššiu produktivitu práce, ako je priemer výroby. Predstavuje viac ako 20 % vývozu tovaru z EÚ a vytvára obchodný prebytok vo výške 36,4 miliardy EUR. Je tiež na svete druhým najväčším investorom do výskumu a inovácií (R&I) v chemickom priemysle s 9, 4 miliardami investovaných EUR ročne. Výroba a preprava chemikálií je energeticky náročná; priemysel však neustále inovuje, aby sa stal energeticky účinnejším a využíval nízkouhlíkové technológie.
Zníženie emisií vo všetkých odvetviach
Chemický priemysel EÚ je tretím najväčším prispievateľom, pokiaľ ide o emisie oxidu uhličitého (CO2) (920 Mt (CO2 v roku 2020), za cementom a oceľou, čo znamená, že palivo v chemickom priemysle sa používa skôr ako surovina než ako zdroj energie. Ako sa zdôrazňuje v príspevku Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), je potrebné okamžité zníženie emisií vo všetkých odvetviach. V scenári nulovej bilancie emisií IEA do roku 2050 sa predpokladá jasné zníženie emisií CO2 z primárnej chemickej výroby.
V tejto súvislosti chemický priemysel EÚ už dosiahol pokrok. Napriek zvýšeniu výroby o viac ako 47 % sa emisie skleníkových plynov z chemickej výroby v EÚ-27 znížili o 54 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, zatiaľ čo spotreba energie v chemickom priemysle EÚ-27 klesla o 21 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Ciele EÚ v oblasti klímy na roky 2030 a 2050 predstavujú ďalší dôležitý krok.
Obnovili ikonickú fotografiu s Mariou Curie a Albertom Einsteinom
V bruselskom hoteli Metropol sa 30. mája 2022 zišlo 34 najlepších európskych profesorov chémie, vrátane dvoch laureátov na Nobelovu cenu a 21 doktorandov z celej EÚ, aby znovu vytvorili ikonickú fotografiu, ktorá vznikla v roku 1927 počas Medzinárodnej konferencie o elektrónoch a fotónoch v Solvay. Táto svetoznáma fotografia predstavuje najlepších vedcov tej doby, vrátane Marie Curie-Skłodowskej a Alberta Einsteina. Zhromaždením si pripomenuli 50. výročie založenia Európskej rady chemického priemyslu (Cefic). Informuje o tom tlačová správa Cefic, ktorú masmédiám poskytla Ing. Silvia Surová, generálna sekretárka Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
K profesorom a nádejným mladým vedcom sa počas podujatia pripojilo aj 25 generálnych riaditeľov a hlavných technických riaditeľov (CTO) popredných európskych výrobcov chemikálií. Usilujú sa o posilnenie spojenectva medzi vedou a podnikmi, s cieľom zabezpečiť aby si vedecký pokrok a inovácie našli cestu na trh a prispeli k agende EÚ v oblasti Zelenej dohody.
Mladá generácia
Dr. Martin Brudermüller, prezident Cefic a generálny riaditeľ spoločnosti BASF uviedol: „Som nadšený, že dnes môžem byť obklopený najlepšími svetovými chemikmi a mimoriadne talentovanými mladými výskumníkmi z celej Európy. Mladá generácia bude definovať budúcnosť chemických inovácií v Európe a tým aj úspešnosť Zelenej dohody EÚ. Inovácie máme v krvi: chemický priemysel EÚ je druhým najväčším svetovým investorom do výskumu a inovácií v oblasti chemických látok s rozpočtom viac ako 9 miliárd EUR, ktoré každoročne idú na výskum. Spolupráca so súčasnou a budúcou generáciou vedcov je pre budúcnosť Európy nesmierne dôležitá.“
Doktorant Branislav Šulgan (Slovenská republika) k tomu povedal: „Chemický priemysel sa v súčasnosti blíži ku kľúčovému míľniku transformácie smerom k rozvoju udržateľnosti a ekologických perspektív. Podujatie Honour Science & Chemistry (Česť vede a chémií) poskytuje skvelú príležitosť predstaviť cestu pre budúce inovácie, založené na synergii entuziazmu a šikovných nápadov mladej generácie vedcov, v kombinácii so skúsenosťami a znalosťami najlepších svetových chemikov a profesorov. Zvládnuť budúce výzvy a vytvoriť ducha poctivej produktívnej práce je možné pomocou rovnováhy medzi odborným prístupom a úzkou spoluprácou, spojenou s diplomatickou trpezlivosťou všetkých zúčastnených vedcov.”
Spolupráca ako riešenie výziev
Profesor Ben L. Feringa, laureát Nobelovej ceny za chémiu za rok 2016, povedal.: „Som rád, že sa môžem podieľať na tejto iniciatíve, pretože je skvelé spojiť priemysel, vedeckú komunitu a študentov. Tieto tri skupiny budú musieť spolupracovať, aby našli najlepšie riešenia pre veľké výzvy. Nadšenie a odhodlanie študentov ma napĺňa hrdosťou a dáva mi dôveru, že sa dosiahne veľký pokrok smerom k udržateľnejšiemu svetu. Tieto mladé hviezdy budú formovať budúcnosť chémie a budú sa tešiť z toho, že pretvárajú vedu na dokonalosť!“
Podujatia sa zúčastnil aj prof. Ing. Viktor Milata, DrSc. z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave a prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu Slovenskej republiky Ing. Roman Karlubík, MBA.
Základné informácie o konferencii Solvay 1927
Solvayovské konferencie, založené belgickým priemyselníkom Ernestom Solvayom v roku 1911, boli považované za zlomový bod vo svete fyziky. Konferencie sa konali v Bruseli a boli venované významným otvoreným problémom vo fyzike aj chémii. Najznámejšou konferenciou bola piata Solvayova medzinárodná konferencia o elektrónoch a fotónoch v októbri 1927. Stretli sa na nej najvýznamnejší fyzici sveta, aby diskutovali o novo formulovanej kvantovej teórii. Vedúcimi osobnosťami boli Albert Einstein a Niels Bohr. 17 z 29 účastníkov bolo alebo sa stalo nositeľmi Nobelovej ceny, vrátane Marie Curie, ktorá jediná z nich získala Nobelovu cenu v dvoch samostatných vedeckých disciplínach.
Európska chémia na križovatke zmien
Navrhované nové chemické právne predpisy EÚ postavia štvrtý najväčší výrobný priemyselný sektor v Európe na dôležitú križovatku. Bude nasledovať významný dopad na ďalšie priemyselné a spracovateľské sektory
Vedúci predstavitelia európskeho chemického priemyslu vyzvali 2.decembra 2021 Európsku komisiu, aby bezpodmienečne aktívne spolupracovala na vytvorení chemického Plánu transformácie priemyslu EÚ. Cieľom je finančná podpora zabezpečenia rozsiahlych investícií potrebných na splnenie cieľov Európskej zelenej dohody (Green Deal ). V prípade prijatia týchto predpisov by mohlo byť z trhu vylúčených až do 12000 chemických produktov. Čo predstavuje až 25-40 % z celkového portfólia chemických výrobkov spracovávaných v chemickom a následných priemysloch EÚ. Išlo by o zásadný zásah do priemyselného sektora EÚ. Jeho dopady sú obrovské, keďže náhrady ako produktov tak ani ich nových výrobných technológií nie sú v súčasnosti známe a dostupné. Informoval o tom Ing. Roman Karlubik, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
,,Očakáva sa, že najvýraznejšie budú ovplyvnení následní užívatelia, predovšetkým výrobcovia plastov, lepidiel a tmelov, náterových látok a farieb, pracích a čistiacich prostriedkov a kozmetiky. Na splnenie výziev Európskej zelenej dohody potrebujeme spoľahlivý Plán transformácie chemického priemyslu. V slovenských podmienkach to znamená, že budú zasiahnutí hlavne subdodávatelia automobilového priemyslu. Chemický sektor v SR by preto musel nahradiť veľké množstvo chemických látok, ktoré by spadli do navrhovaných nových kategórií nebezpečnosti, menej nebezpečnými dostupnými alternatívami. Paradoxne zatiaľ nepanuje zhoda na definícii metód, na základe ktorých sú tieto látky označené ako potenciálne nebezpečné, ani medzi samotnou Európskou Chemickou agentúrou a Európskym Parlamentom. Tieto zatiaľ nepodložené návrhy by si vyžiadali obrovské dodatočné náklady a investície a samozrejme veľký negatívny dopad na zamestnanosť v celej EÚ,“ povedal R.Karlubík.
Podkladom je štúdia s údajmi od 100 európskych spoločností
Práve závažnosť zmienených dopadov si vyžiadala formuláciu uvedenej Výzvy / apelu na Európsku komisiu ktorá nasleduje po zverejnení prvej zo série štúdií ekonomických a obchodných vplyvov Stratégie EÚ pre udržateľnosť chemických látok (CSS), ktoré pre Európsku radu pre chemický priemysel (Cefic) vypracovala nezávislá ekonomická poradenská spoločnosť Ricardo Energy & Environment. Údaje, pochádzajúce od viac ako 100 európskych chemických spoločností, sa použili ako vstupné pre hodnotenia vplyvov novo navrhovaných nariadení CLP a REACH, dvoch hlavných predpisov EÚ týkajúcich sa chemických látok, ktoré vykoná Európska komisia.
Dr. Martin Brudermüller, prezident Ceficu k tomu uviedol: „Chemický priemysel EÚ podporuje ciele Stratégie EÚ pre udržateľnosť chemických látok a sme pripravení spolupracovať s Európskou komisiou a členskými štátmi EÚ na dosiahnutí v nej stanovených politických cieľov, tak ako už dlhodobo pracujeme na klimatickej transformácii nášho odvetvia. Výsledky prvej zo série štúdií však ukazujú, že máme pred sebou obrovskú výzvu. Aby sa naše odvetvie mohlo zmeniť, potrebuje nový Plán transformácie chemického priemyslu. Vyzývam preto európskych tvorcov politík a vlády členských štátov EÚ, aby s nami spolupracovali a premenili CSS na skutočnú a reálne dosiahnuteľnú stratégiu rastu a inovácií.“
Zaradených až 12 000 látok
Podľa prvej štúdie by do rozsahu pôsobnosti dvoch pripravovaných legislatívnych návrhov – zmien nariadenia o klasifikácii, balení a označovaní látok a zmesí (CLP) a uplatňovania všeobecného prístupu riadenia rizík (GRA) mohlo byť potenciálne zaradených až 12 000 látok. Zo štúdie tiež vyplýva, že tieto látky by mohli za určitých podmienok pokrývať dokonca až 43% celkového obratu európskeho chemického priemyslu samozrejme so zásadným dopadom na ďalšie priemyselné sektory ktoré chemické produkty spracovávajú čiže v podstate celý priemysel od agrosektoru, stavebníctvo, automobily, až po kozmetiku.
Po aplikácii viacerých váhových faktorov na zohľadnenie neistoty týkajúcej sa definícií a kritérií v CSS dospeli konzultanti k záveru, že najpravdepodobnejšie zasiahnuté portfólio produktov by sa malo rovnať minimálne 28% odhadovaného obratu odvetvia.
Konzultované spoločnosti uviedli, že približne jedna tretina produktov tohto najpravdepodobnejšie zasiahnutého portfólia na úrovni 28% by potenciálne mala byť nahradená alebo preformulovaná. Schopnosť spoločností nahradiť potenciálne ovplyvnené produkty je otázna a v značnej miere závisí od podrobných ustanovení v pripravovaných nariadeniach, od uskutočniteľnosti opatrení z technického a ekonomického hľadiska, od podpory EÚ a predovšetkým od reakcie zákazníkov na nahradené alebo preformulované produkty. Očakáva sa, že najvýraznejšie ovplyvnení následní užívatelia budú výrobcovia plastov, lepidiel a tmelov, náterových látok a farieb, pracích a čistiacich prostriedkov, kozmetiky a agrochemikálií.
Úlohy chemického priemyslu
,,Úlohou chemického priemyslu je dodávať následným užívateľom dôležité materiály, ktoré podporujú plnenie cieľov Európskej zelenej dohody. Chemický priemysel EÚ je hlavným dodávateľom všetkých výrobných odvetví ako aj základných a strategických hodnotových reťazcov vrátane farmaceutických výrobkov, elektroniky, batérií pre elektromobily a stavebných materiálov. Zamýšľané zmeny, ktoré prináša CSS, spôsobia „domino- efekt“ v mnohých hodnotových reťazcoch, ktoré závisia od chemického priemyslu,“ povedal M.Brudermüller.
Z ekonomickej analýzy vyplýva, že aj pri zohľadnení výnimiek bude čistý dopad stále vysoký. Bez ohľadu na vybraný scenár by podľa tejto štúdie do roku 2040 čistá trhová strata mohla dosiahnuť výšku najmenej 12 % portfólia chemického odvetvia.
Vzhľadom na to, že zatiaľ boli hodnotené len dve z opatrení navrhnutých v CSS, je jasné že kumulatívny vplyv všetkých ostatných zmien navrhovaných stratégiou bude väčší. Skúmaný nebol ani účinok, aký by tieto zmeny mohli mať na export chemikálií z EÚ, čo by mohlo celkový dopad výrazne zvýšiť.
„Chemický priemysel bol vždy poháňaný inováciami, vášňou pre nové technológie a podnikateľským duchom. Výsledky tejto štúdie naznačujú, že úsilie v hľadaní náhrad ktoré je prítomné v celom odvetví, môže priniesť ovocie v podobe naplnenia cieľov stanovených v Stratégii pre udržateľnosť chemikálií. Existuje však veľká neistota, pokiaľ ide o spôsob akým podniky ktoré sú súčasťou hodnotového reťazca môžu dosiahnuť tieto ciele v súčasnom právnom rámci. Náš priemysel potrebuje predvídateľný rastový rámec pre ekonomické investície na nasledujúce dve desaťročiach. Aby sme mohli splniť mnohé výzvy Európskej zelenej dohody, potrebujeme spoľahlivý Plán transformácie chemického priemyslu,“ informoval M.Brudermüller.
Slovensko potrebuje plán a harmonogram postupu
,,Navrhovaný Plán transformácie chemického priemyslu by mal predovšetkýmčo najskôr jasne definovať rozsah zmienených látok ktoré majú byť nahradené. Predovšetkým však odpovedať na otázku na základe akých kritérií, tak aby sa novo vyvíjané látky mohli týmto kritériám vyhnúť. Tiež by mal zahŕňať reálny časový harmonogram a opatrenia, ktoré umožnia odvetviu vyvinúť substitúcie, odskúšať ich účinnosť a bezpečnosť u zákazníkov, vypracovať ich technológie výroby a zrealizovať investície, čo je v tak krátkom čase necelých 20 rokov takmer nereálne. Preto sa musí zamerať na tie produkty, v prípade ktorých by tieto náhrady mohli byť dostupné ako prv. Zároveňje absolútne nevyhnutné, aby boli sformulované odpovede na všetky s tým súvisiace otázky zo strany EU a vytvorená adekvátna, masívna finančná podpora. Samozrejme sa dá v negatívnom prípade očakávať dopad na HDP každej krajiny EU, nevynímajúc Slovensko, kde chemický priemysel tvorí každoročne cca 12-15% HDP,“ povedal R. Karlubík
Plán by mal stavať na osvedčených a zaužívaných prístupoch, ako je napríklad hodnotenie rizík podľa nariadenia REACH. Na vytvorenie trhu pre tieto nové formulácie a chemické látky budú potrebné stimuly v kombinácii so zvýšeným presadzovaním nariadenia REACH a právnych predpisov o bezpečnosti výrobkov určených na dovoz. Balík by tiež mal byť doplnený silným inovačným programom zameraným na urýchlenie vývoja bezpečných a udržateľných alternatív. Plán transformácie by sa rovnako mal zaoberať aj ďalšími tromi hľadiskami transformácie, ktorými musí chemický priemysel prejsť. Klimatickou neutralitou, digitalizáciou a prechodom na obehovú ekonomiku.
Chemický a farmaceutický priemysel ovplyvnila vo veľkom pandémia, niektorých aj pozitívne
Protipandemické opatrenia súvisiace s ochorením Covid-19 mali počas roka 2020 zásadné dopady na mnohé podniky chemického a farmaceutického priemyslu v SR. Odrazilo sa to v nerovnomernom vývoji rôznych segmentov tohto odvetvia, niektoré klesli, iné narástli. Celkovo slovenské chemické a farmaceutické podniky zaznamenali za celý minulý rok významné zníženie tržieb. Kým za rok 2019 zaznamenali celkové tržby 9,921 mld EUR, v roku 2020 to bolo už iba 8,349 mld EUR. Medziročný pokles predstavuje zníženie o 15,84%. Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
,,Pandémia bola impulzom na preladenie výrob a zameranie sa na výrobu produktov potrebných pre zvládnutie šírenia nového koronavírusu. Naše spoločnosti prešli tento rok obrovským záťažovým testom. Hraničné obmedzenia, zákazy cestovania a zatváranie výrobných závodov odhalili slabé miesta priemyslu. Dopad na výrobu sme pocítili už v druhom štvrťroku 2020, keď došlo k výrazným pandemickým opatreniam zo strany vlády a od prepuknutia choroby na Slovensku sa zastavila výroba a s ňou aj niektoré chemické závody. Celkovo v chemickom a farmaceutickom priemysle zaznamenal ŠÚ SR prepad tržieb v druhom štvrťroku, v porovnaní s prvým štvrťrokom o 27,4%, v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 bol prepad tržieb až o 30,1%,“ konštatuje R.Karlubík.
Úzka previazanosť s automobilovým priemyslom
Dodáva, že celoročne utrpel výraznejším poklesom tržieb sektor výroby plastov v primárnej forme (-21,69%) a sektor výrobkov z plastov a gumy (-12,84%), čo je znakom úzkeho previazania týchto odvetví s automobilovým priemyslom. Výrazný pokles celoročných tržieb zaznamenal ŠÚ SR aj v odvetví rafinovaných ropných produktov (-25,37%). Tento sektor sa v druhom štvrťroku 2020 prepadol o 32,5% z hľadiska tržieb a do konca roka nastala jeho revitalizácia len pozvoľna.
,,Ak bol tento rok jeden víťaz, bol to trh s dezinfekčnými prostriedkami. Najväčší nárast zaznamenalo odvetvie výroby mydiel, pracích, čistiacich a parfumovaných prostriedkov oproti minulému roku o 30,1%. Dopyt po dezinfekčných prostriedkoch na ruky a ďalších dezinfekčných výrobkoch viedol mnoho spoločností k presmerovaniu zdrojov na uspokojenie dopytu. Mierne sa zvýšili tržby v odvetví farmaceutických výrobkov a prípravkov (+2,64), v rámci roka najmä v druhom kvartáli. Dopyt zrejme súvisel s výraznejším odbytom voľnopredajných liekov a výživových doplnkov a snahou populácie o podporu imunity počas nástupu pandémie. V celosvetovom meradle je možné do budúcna očakávať, že úlohu v tržbách vo farmaceutickom sektore zohrajú aj vakcíny proti Covid-19,“ vyzdvihuje R.Karlubík.
Upozornil aj na to, že výraznejšie stúpol aj dopyt v odvetví umelých vlákien. V druhom štvrťroku 2020 sa dopyt odzrkadlil v tržbách, ktoré stúpli o 52,6% oproti prvému štvrťroku. Priemysel prehodnotil svoj model a rýchlo sa preorientoval a zameral na výrobu ochranných pomôcok a rúšok. Napriek tomu vlani celoročne skončilo celé odvetvie umelých vláken so znížením tržieb oproti roku 2019 o 8,13%.
Rok 2020 poznamenali straty, znižovanie počtu pracovných miest, platy sa neznížili
Znižovanie počtu zamestnancov oproti 2019 sa dotklo aj chemického priemyslu. Najvýraznejšie v odvetví plastov (12,8%) a prekvapivo aj v odvetví umelých vlákien (14%) a to napriek výraznejšiemu dopytu po ich produktoch v 2.štvrťroku 2020 a nie tak výraznému prepadu tržieb oproti roku 2019. Celkovo bol trh práce ochudobnený o 4,2% zamestnancov v oblasti chemického priemyslu.
Priemerná mesačná mzda chemického a farmaceutického priemyslu v SR medziročne v roku 2020 stúpla o 1,46%, na 1607 EUR. Najvýraznejšie a zároveň očakávane v odvetví s dezinfekčnými prostriedkami. Zamestnanci si polepšili o 11,5% oproti roku 2019. V iných odvetviach priemyslu bol zaznamenaný nárast o 1-2%, čo kopíruje mieru inflácie.
Šanca byť odolnejší a udržateľnejší
,,Rok 2021 otvára bránu novým možnostiam, revitalizácia podporuje potrebu rýchleho schválenia a vykonania plánu hospodárskej obnovy EÚ, čo bude hlavnou témou. Spoločnosti tiež čaká otázka o stratégií udržateľnosti a uhlíkové clo. Budúcnosť si bude vyžadovať prechod k zelenším cestám. Zotavenie sa z krízy Covid-19 však bude ešte chvíľu trvať. Druhá vlna Covid-19 je vážna a bude mať v nasledujúcich mesiacoch vplyv aj na chemický priemysel,“ uzatvára R.Karlubík.
V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracuje viac ako 10 % všetkých zamestnancov v priemysle. Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel, ktorého význam je pre SR tak dôležitý. Odvetvie zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.
Koronakríza sa podpísala pod takmer 20% prepad tržieb chémie za 1.polrok 2020
Chemický a farmaceutický priemysel v SR zaznamenal za prvý polrok 2020 pokles tržieb v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019 o cca 967 mil. €, čo predstavuje medziročný pokles o 19,4%. Celkové tržby za sledované obdobie dosiahli 4,019 miliardy EUR oproti 4,986 miliardy EUR za rovnaké obdobie minulého roka. Najvýraznejšie klesli tržby v odvetví výroby plastov v primárnej forme (26,2%) a výrobkov z plastov a gumy (23,7 %), čo je znakom úzkeho previazania týchto odvetví s automobilovým priemyslom, ktorý bol krízou postihnutý najviac. V rafinérskom odvetví klesli tržby medziročne o 384 miliónov eur (22%). Naopak najväčší nárast tržieb zaznamenalo odvetvie výroby mydiel, pracích, čistiacich, parfumovaných prostriedkov o 23,8%, čo má súvis s vysokým dopytom po týchto produktoch v čase pandémie koronavírusu. Okrem toho narástli tržby aj vo farmaceutickej výrobe (9,4%) a sektore výroby náterových látok (4,9%). Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
Zmena výroby
,,Koronakríza priniesla drastický tlak na zabezpečenie základných funkcií podnikov, pri súbežnom poklese objednávok a všeobecných dopadov recesie. Napriek negatívam pandémie, preukázal slovenský chemický a farmaceutický priemysel v čase koronakrízy dostatočnú silu, rýchlosť a solidaritu pri zabezpečovaní nevyhnutných ochranných prostriedkov pre obyvateľov. Dôkazom toho je prispôsobenie výrob mnohých spoločností na výrobu ochranných rúšok, ochranných odevov a dezinfekcie. Boli však aj odvetia, ktoré si to odniesli výraznými poklesmi zamestnanosti, napriek snahe zachovať si vysoko špecializovanú pracovnú silu. Najväčší pokles zamestnancov zaznamenalo odvetvie výroby výrobkov z gumy a plastov, až o 18%. Celková zamestnanosť sa v prvom polroku 2020 znížila o takmer 13,8% v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019. Aktuálne chemický a farmaceutický priemysel zamestnáva 38 148 osôb,“ vysvetlil R.Karlubík.
Dodal, že podľa údajov ŠÚ SR v prvom polroku 2020 evidujú v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 294 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac (zanikli 3 podniky). Percentuálny pokles oproti prvému polroku 2019 predstavuje približne 1 percentuálny bod. Priemerná mesačná mzda zamestnancov v chemickom a farmaceutickom odvetví v 2.štvrťroku 2020 bola 1676 EUR, pritom dlhodobo najlepšie zarábajú zamestnanci v odvetví výroby rafinovaných ropných produktov.
Chémia je stále významným zamestnávateľom
V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracuje viac ako 10 % všetkých zamestnancov v priemysle. Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel, ktorého význam je pre SR tak dôležitý. Odvetvie zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.
Ako sa slovenská chémia dostala do súčasnej situácie
Slovenské podniky od začiatku tohto roka nepriaznivo ovplyvnil pokles počtu objednávok, a s tým spojené náznaky začínajúcej recesie slovenskej ekonomiky. Neistota bola najprv spôsobená odchodom Veľkej Británie z Európskej únie a obchodným konfliktom USA a Číny. To prinieslo spomalenie globálneho cezhraničného obchodu, čo tlmilo dopyt v proexportne orientovaných európskych ekonomikách, predovšetkým v Nemecku. Do toho prišla koronakríza a dôsledky bude svetová i slovenská ekonomika pociťovať ešte dlho. K recesii na Slovensku významne prispeli aj populistické rozhodnutia predchádzajúcej vlády a parlamentu, predovšetkým v oblasti minimálnej mzdy, mzdových príplatkov a sociálnych balíčkov.
Hrozba pandémie koronavírusu mala za následok pokles spotreby, výroby a dodávok materiálu predovšetkým z ázijských trhov. V súvislosti s hrozbou šírenia koronavírusu a zavádzaním preventívnych opatrení proti nákaze, sa stali aj na Slovensku viaceré tovary na ochranu zdravia nedostatkové. Nato reagovali mnohé slovenské spoločnosti zmenou zamerania alebo množstva svojej výroby. Chemický a farmaceutický priemysel v SR sa rýchlo zapojil sa do boja proti koronavírusu. Zvýšil výrobu, resp. sa preorientoval na výrobu dezinfekčných prostriedkov, aby tak zabezpečil zvýšenú potrebu dezinfekcie, alebo na výrobu ochranných rúšok a ochranných odevov.
K najvýznamnejším z nich patria Tatrasvit Svit Socks, a. s., Svit, Chemosvit a. s., Svit, Brenntag Slovakia, s.r.o., Pezinok, Duslo a.s., Šaľa, VUP a. s., Prievidza, FORTISCHEM a. s., Nováky, Chemolak a. s., Smolenice, Banchem s r.o., Dunajská streda, Mikrochem spol. s r.o., Pezinok, VUCHT a.s., Bratislava.
Podniky, zamestnávateľov i zamestnancov, čaká ešte náročné pokrízové obdobie, ktoré bude pre všetkých obrovskou výzvou. ,,Bude nevyhnutné, aby všetci postupovali jednotne pri tvorbe novej legislatívy a čerpaní podporných finančných prostriedkov EÚ, tak aby sme zvládli očakávanú prestavbu priemyslu EÚ. V rámci tejto očakávanej prestavby sa skloňujú predovšetkým dve výzvy a to „digitalizácia“ a ,,Green Deal“ – Zelená dohoda, ktorá zaväzuje Európu stať sa uhlíkovo neutrálnou do roku 2050,“ uzavrel R.Karlubík.
Chemický priemysel mal za 1.štvrťrok pokles tržieb o 6,5%
Chemický a farmaceutický priemysel na Slovensku si aj v kríze viedol celkom dobre, keď vyrábal a prispieval k tvorbe HDP, zatiaľ čo napríklad automobilový priemysel načas úplne zastavil výrobu. Preto aj medziročný pokles tržieb za 1.štvrťrok 2020 o 6,5% možno s ohľadom na krízu okolo koronavírusu, začínajúcu recesiu a zníženie objednávok, považovať za pomerne priaznivý výsledok. Celkové tržby chemického a farmaceutického priemyslu v SR sa znížili z 2,531 mld EUR v 1.štvrťroku 2019 na 2,366 mld EUR v 1.štvrťroku 2020. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
Prispôsobenie jednotlivých výrob
,,Napriek náročným časom, ktoré pandémia priniesla, preukázal slovenský chemický a farmaceutický priemysel v čase koronakrízy dostatočnú silu, rýchlosť a solidaritu pri zabezpečovaní nevyhnutných ochranných prostriedkov pre obyvateľov SR. Dôkazom toho je prispôsobenie jednotlivých výrob našich členských spoločností na výrobu ochranných rúšok, ochranných odevov a dezinfekcie. Výsledkom bolo, že v odvetví výroby mydiel, pracích, čistiacich, parfumových prostriedkov sme zaznamenali výrazný nárast tržieb, až o približne 20%, čo má súvis s vysokým dopytom po týchto produktoch v čase pandémie koronavírusu. Narástol aj predaj vo farmaceutickom odvetví o 6,6% a aj v odvetví náterových látok o 5,8%. Naopak, rapídne klesla výroba umelých vlákien (-37,5%). Pokles nastal aj v odvetví výroby výrobkov z gumy a plastov (-7%), keďže tento sektor je úzko naviazaný na automobilový priemysel,“ vymenoval R.Karlubík.
Dodal, že ŠÚ SR v prvom štvrťroku 2019 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 293 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. Celkovo medziročne zanikli 4 podniky, čo predstavuje pokles o 1,3%, v porovnaní s predchádzajúcim rokom za rovnaké obdobie.
,,V odvetví rafinovaných ropných produktov na slovenskom trhu už dlhodobo pôsobia 4 spoločnosti. Vo výrobe chemikálií a chemických výrobkov to bolo v 1. kvartáli 2020 spolu 51 podnikov, výrobe farmaceutických výrobkov a prípravkov sa venuje 15 firiem a výrobe výrobkov z gumy a plastov až 223 spoločností. Zamestnanosť sa v prvom štvrťroku 2020 znížila o 1,6 percentuálneho bodu v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019. Celkovo pracuje v chemickom a farmaceutickom priemysle 43 710 zamestnancov. Prepúšťalo sa najmä vo výrobe umelých vlákien, kde sa počet pracovníkov znížil takmer na polovicu, z približne 800 na 400,“ konštatoval R.Karlubík.
Ako sa chémia dostala do súčasnej situácie
Slovenské podniky od začiatku tohto roka nepriaznivo ovplyvnil pokles počtu objednávok, a s tým spojené náznaky začínajúcej recesie slovenskej ekonomiky. ,,Neistota bola najprv spôsobená odchodom Veľkej Británie z Európskej únie a obchodným konfliktom USA a Číny. To prinieslo spomalenie globálneho cezhraničného obchodu, čo tlmilo dopyt v proexportne orientovaných európskych ekonomikách, predovšetkým v Nemecku. Do toho prišla koronakríza a dôsledky bude svetová i naša ekonomika pociťovať ešte dlho. K recesii na Slovensku významne prispeli aj populistické rozhodnutia predchádzajúcej vlády a parlamentu, predovšetkým v oblasti minimálnej mzdy, mzdových príplatkov a sociálnych balíčkov. Súčasný stav je poznačený dôsledkami pandémie koronavírusu COVID-19, ktorá mala za následok pokles spotreby, výroby a dodávok materiálu predovšetkým z ázijských trhov,“ okomentoval vývoj situácie R.Karlubík.
Ďalej poukázal nato, že podniky, zamestnávateľov i zamestnancov, čaká ešte náročné pokrízové obdobie, ktoré bude pre všetkých obrovskou výzvou.
,,Bude absolútne nevyhnutné, aby sme všetci spolu jednotne postupovali pri tvorbe ako novej legislatívy, tak i čerpaní podporných finančných prostriedkov EÚ, tak aby sme zvládli očakávanú prestavbu priemyslu EÚ. V rámci tejto očakávanej prestavby sa skloňujú predovšetkým dve výzvy a to „digitalizácia“ a ,,Green Deal“ – Zelená dohoda, ktorá zaväzuje Európu stať sa uhlíkovo neutrálnou do roku 2050,“ uzavrel R.Karlubík.
Chémia je významným zamestnávateľom
V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracuje cca 10,5 % všetkých zamestnancov v priemysle. Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel, ktorého význam je pre SR tak dôležitý. Odvetvie zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.
Zmeny výrob chemických firiem v súvislosti s pandémiou COVID-19
Chemický a farmaceutický priemysel v SR rýchlo zareagoval na vývoj situácie okolo koronavírusu a zapojil sa do boja proti nemu. Týka sa to predovšetkým výroby ochranných prostriedkov a výroby dezinfekcie. Slovensko sa tak pripojilo k iniciatívam ostatných krajín združených v organizácii Európskej rady pre chemický priemysel CEFIC (European Chemical Industry Council). Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
,,Chemický priemysel v týchto ťažkých časoch nielenže nezastavil svoje výroby, ale zároveň zvýšil výrobu, resp. sa preorientoval na výrobu dezinfekčných prostriedkov, aby tak zabezpečil zvýšenú potrebu dezinfekcie. Marco Mensink, generálny riaditeľ CEFICu, mobilizoval aktivity riaditeľov národných zväzov, a generálnych riaditeľov členských nadnárodných spoločností, ktorí koordinovali spoločné postupy, vymieňali si informácie, mapovali situáciu, organizovali online zasadnutia AFEM a BOARD a prihováral sa aj cez médiá. CEFIC v spoluprácu so svojimi členmi pripravil interaktívnu mapu s prezentáciou, ako reagovali jednotlivé národné asociácie a členské nadnárodné spoločnosti počas pandémie a ako pomohli v boji proti COVIDU-19 (https://cefic.org/our-industry/our-industrys-response-to-covid-19/),“ zdôraznil R.Karlubík.
Pokles
Dodal, že hrozba pandémie koronavírusu mala za následok pokles spotreby, výroby a dodávok materiálu predovšetkým z ázijských trhov. V súvislosti s hrozbou šírenia koronavírusu a zavádzaním preventívnych opatrení proti nákaze, sa stali aj na Slovensku viaceré tovary na ochranu zdravia nedostatkové. Nato reagovali mnohé slovenské spoločnosti zmenou zamerania alebo množstva svojej výroby.
,,Napriek náročným časom, ktoré táto pandémia priniesla, preukázal slovenský chemický a farmaceutický priemysel v čase koronakrízy dostatočnú silu, rýchlosť a solidaritu pri zabezpečovaní nevyhnutných ochranných prostriedkov pre obyvateľov Slovenskej republiky, čoho dôkazom je prispôsobenie jednotlivých výrob našich členských spoločností na výrobu či už ochranných rúšok, ochranných odevov alebo dezinfekcie. Za takéto konanie patrí všetkým spoločnostiam veľká vďaka,“ vyzdvihol R.Karlubík.
K najvýznamnejším z nich patria Tatrasvit Svit Socks, a. s., Svit, Chemosvit a. s., Svit, Brenntag Slovakia, s.r.o., Pezinok, Duslo a.s., Šaľa, VUP a. s., Prievidza, FORTISCHEM a. s., Nováky, Chemolak a. s., Smolenice, Banchem s r.o., Dunajská streda, Mikrochem spol. s r.o., Pezinok, VUCHT a.s., Bratislava.
Zmeny výrob v súvislosti s bojom proti šíreniu vírusu a ochorenia COVID-19
Výroba ochranných prostriedkov:
Tatrasvit Svit Socks a. s., Svit – ochranné rúška – kooperácia s Výskumným ústavom chemických vlákien (VÚCHV a.s., Svit) – striž so strieborným vláknom
Chemosvit a. s., Svit – ochranné rúška – polypropylénové vlákno obohatené o striebro v spolupráci s Chemosvit Fibrochem, s.r.o.
Výroba dezinfekcie:
Brenntag Slovakia, s.r.o., Pezinok – výroba dezinfekčných prostriedkov na báze chlórnanu
Duslo a.s., Šaľa – výroba dezinfekčných prostriedkov na podlahy a pracovné povrchy a na ruky s pridaním glycerolu
VUP a. s., Prievidza – výroba dezinfekčných prostriedkov
FORTISCHEM a. s., Nováky – zvýšená výroba chlórnanu sodného
Chemolak a. s., Smolenice – výroba dezinfekčných prostriedkov na plochy
Banchem s r.o., Dunajská streda
Mikrochem spol. s r.o., Pezinok – výroba dezinfekčných prostriedkov
VUCHT a.s., Bratislava – výroba dezinfekčných prostriedkov
Interaktívna mapa CEFIC s prezentáciou, ako reagovali jednotlivé národné asociácie a členské nadnárodné spoločnosti počas pandémie a ako pomohli v boji proti COVID-19:
https://cefic.org/our-industry/our-industrys-response-to-covid-19/
Projekt ChemTube skvalitňuje vzdelávanie na základe videodokumentácie
Nadnárodný projekt ChemTube, realizovaný v rámci európskeho programu ERASMUS+, je zameraný na zlepšenie kvality vzdelávania v chemickom a farmaceutickom priemysle. Realizuje sa s pomocou využitia odbornej videodokumentácie a aktívnej spolupráce vzdelávacích inštitúcií s podnikateľským prostredím. V apríli 2020 sa mali projektoví partneri stretnúť vo Viedni, ich plány však narušila pandémia koronavírusu. Keďže sa nemohli stretnúť fyzicky, vyriešili to v dňoch 28.-29.4. 2020 online formou. Informovala o tom Silvia Surová, generálna sekretárka Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR, ktorý je partnerom projektu.
„Napriek tomu, že sa nemôžeme stretnúť fyzicky, naša aktívna spolupráca neutícha. Práve naopak, stretnutie sa uskutočnilo online formou a prinieslo mnoho pozitívnych správ. Pandémia koronavírusu a zatvorenie škôl nám ponúkli novú a nečakanú príležitosť – využiť a vyskúšať v praxi našu doposiaľ odvedenú prácu už dnes. V rámci nadnárodného európskeho projektu zameraného na odborné vzdelávanie a prípravu v chémii a farmácii ChemTube bolo doteraz slovenskými partnermi za necelé dva roky vytvorených a otitulkovaných spolu 24 videí z chemických prevádzok, laboratórií a výrob,“ konštatovala S.Surová.
Podrobnosti o ChemTube
ChemTube – Videodokumentácia výkonu študentov v kritických úlohách a demonštrácia skrytých vedomostí v laboratórnych a procesných operáciách v chémii a farmácii previazaná na ECVET definície základných výstupov učenia v Skillsbank.
Projekt ChemTube je zameraný na odborné vzdelávanie v chémii a farmácii a je nasledovateľom projektu ChemPharm VET, ktorý bol úspešne ukončený ku koncu roka 2017. Ten sa zameral na vytvorenie novej európskej modelovej učebnej osnovy a obsahovej náplne odborného vzdelávania SKR/EKR 4 (úplné stredné odborné vzdelanie) pre výcvik operátorov v chemickom a farmaceutickom priemysle. V Slovenskej republike bol na základe výsledkov projektu ChemPharmVET vytvorený nový študijný odbor, vyššieho odborného vzdelávania pre stredné školy – „procesný špecialista pre chemický a farmaceutický priemysel“, ktorý sa momentálne vyučuje na viacerých stredných odborných školách zameraných na chémiu.
Projekt ChemTube, ktorý začal 1. septembra 2018 a potrvá 30 mesiacov, do konca februára 2021, je realizovaný v rámci európskeho programu ERASMUS+. Vedie ho nórsky partner NTI-MMM AS, s ktorým spolupracuje ďalších deväť projektových partnerov z Nemecka, Talianska, Nórska, Francúzska, Českej republiky, Rakúska a Slovenskej republiky (reprezentovanej ZCHFP SR).
Hlavným cieľom projektu ChemTube je zlepšenie kvality vzdelávania. Myšlienka vzdelávania založeného na práci vedie k snahe aktualizovať a rozvíjať praktický výcvik na školách. Očakáva sa, že úzka spolupráca medzi poskytovateľmi odbornej prípravy a samotným priemyselným odvetvím posilní inovatívne aspekty prístupu ku vzdelávaniu, a bude tak spĺňať aj základné kvalitatívne požiadavky ukazovateľov EQAVET (Európsky referenčný rámec zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy). Inovatívnymi aspektmi projektu ChemTube je využitie potenciálu viacjazyčných videozáznamov, ktoré odprezentujú individuálne osobné skúsenosti v laboratóriách a v chemických prevádzkach.
Aj pre študentov v zahraničí
Partneri doposiaľ vytvorili niekoľko desiatok videí z chemických prevádzok, laboratórií a výrob. Za Slovenskú republiku natočila takéto videá Stredná odborná škola v Novákoch, ktoré následne ZCHFP SR doplnil o anglické titulky, aby videá mohli vzdelávať aj študentov v zahraničí. Zároveň si slovenskí študenti môžu vylepšiť svoju odbornú slovnú zásobu v anglickom jazyku. Video o obsluhe rotačnej vákuovej odparky vytvorila spoločnosť Axxence Slovakia s.r.o. Spolu bolo takto so slovenskými partnermi vytvorených a otitulkovaných 24 videí.
Videá, ktoré v rámci projektu doposiaľ vznikli, poskytol ZCHFP SR Štátnemu inštitútu odborného vzdelávania (24 videí od slovenských, 10 od nemeckých, 5 od českých a 5 od talianskych partnerov) a ten tieto videá ďalej distribuoval školám a učiteľom chémie stredných odborných škôl a tiež zverejnil na svojej stránke https://siov.sk/ucme-sa-doma/vzdelavaci-obsah/technicka-a-aplikovana-chemia/.
„V časoch, keď žiaci nemajú možnosť trénovať svoje zručnosti v laboratóriách, sa tieto videá stali užitočnou pomôckou a náhradou pri praktickom vyučovaní,“ komentovala Ing. Viera Žatkovičová, odborná garantka pre skupinu odborov 28 Technická a aplikovaná chémia, ŠIOV. Ďalej poďakovala Ing. Silvii Surovej, generálnej sekretárke ZCHFP SR ako aj všetkým partnerom, že poskytli vzdelávací obsah učiteľom SOŠ s chemickým zameraním, a tak veľmi rýchlo pomohli pri dištančnej forme vzdelávania žiakov.