• +421 905 555 140
  • paperlife.sro@gmail.com

Tag Archives: ZCHFP vyhlásenie

zchfp-energeticka-kriza

Slovenský chemický priemysel zasiahla energetická kríza

Výrobcovia v chemickom priemysle potrebujú silnú podporu pre transformáciu na nízkouhlíkové hospodárstvo

Slovenský chemický priemysel usporiadal 24.októbra 2022 v Bratislave okrúhly stôl s prezidentom Európskej rady chemického priemyslu (CEFIC – European Chemical Industry CouncilDr. Martinom Brudermüllerom, generálnym riaditeľom CEFICu Marcom Mensinkom,  českým, rakúskym a maďarským prezidentom  asociácií chemického priemyslu a generálnymi riaditeľmi najvýznamnejších slovenských výrobcov v chemickom priemysle. Hlavným bodom diskusie za okrúhlym stolom bola nevyhnutnosť transformácie európskeho priemyslu na bez emisné prevádzkovanie. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

,,CEFIC v spolupráci s národnými asociáciami vypracoval podmienky tohto prechodu vo forme dokumentu Chemical Transition Pathway, ktorý bol predložený Európskej komisii s cieľom zabezpečiť jej dlhodobú finančnú a legislatívnu podporu. Od národných vlád sa teraz očakáva, že vytvoria podmienky pre vypracovanie národných transformačných dokumentov. Takáto dlhodobá podpora je absolútnou podmienkou úspechu tohto procesu. Druhou dôležitou témou bola  energetická kríza a jej dramatický vplyv na  ekonomiku a chemický priemysel v strednej Európe.  Obe uvedené témy boli následne diskutované na najvyššej úrovni počas prijatia pána Brudermüllera predsedom vlády SR Eduardom Hegerom,“ konštatoval R.Karlubík.

 Ťažké časy

Dr. Martin Brudermüller, prezident Ceficu a generálny riaditeľ spoločnosti BASF poďakoval všetkým účastníkom za úzku spoluprácu v týchto ťažkých časoch:

 „Celý chemický priemysel teraz prežíva  bezprecedentnú energetickú krízu, ktorá ohrozuje konkurencieschopnosť nášho priemyslu a tým celej výroby v EÚ. Zvoní na poplach, pričom varovným signálom je, že  EÚ po prvýkrát v histórii  dováža viac chemikálií ako vyváža.   Situácia v EÚ a na Slovensku je mimoriadne neistá o to viac že  malé  stredné podniky predstavujú veľkú časť chemického priemyslu.  Silná podpora transformácie chemického priemyslu  EÚ  je absolútnou  nevyhnutnosťou. Rovnako dôležité je však mať národné programy, vrátane slovenského  transformačného programu, čiže plánu činností a opatrení na podporu konkurencieschopnosti priemyslu pri jeho  transformácii smerom k Európskej zelenej dohode (Green deal).“

R. Karlubík k stretnutiu ďalej uviedol: ,,Prudko rastúce ceny energií vážne zasiahli slovenský chemický priemysel, ako veľké tak i  malé a stredné podniky (MSP) a investičné prostredie pre tretí najväčší výrobný sektor na Slovensku sa dramaticky zhoršilo. Nutné je celoeurópske riešenie dostatku energií za prijateľných cien pre všetky krajiny EU. Napríklad spoločnými nákupmi energií, dynamickým stropovaním cien a pod.  Životne dôležitá je však podpora na národnej úrovni, ktorú od našej vlády už dlhšie požadujeme a netrpezlivo očakávame. Tempo napĺňania ambicióznych cieľov musí byť konfrontované s reálnymi možnosťami a musia byť prijímané podporné opatrenia, reagujúce na vývoj celosvetovej situácie. Cesta transformácie krajín strednej Európy, v súlade s celoeurópskou cestou transformácie pre chemický priemysel, je kľúčom k tomu, aby sa slovenský chemický priemysel stal odolnejším a konkurencieschopnejším, a zároveň umožnil priemyslu postupnú transformáciu, aby splnil ciele Európskej zelenej dohody.“

Dôležitý zamestnávateľ, široké spektrum výroby                                       

V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracovalo v 1.štvrťroku 2022 celkovo 41 373 zamestnancov (s priemernou mzdou) 1570 EUR, čo predstavuje 10,3 % všetkých zamestnancov celého slovenského priemyslu. ŠÚ v prvom štvrťroku 2022 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 284 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. Priemerná veľkosť podnikov podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel.

Dopady vojny Ruska voči Ukrajine a súvisiacich sankcií sa najviac podpísali pod obmedzenie dodávok niektorých esenciálnych komodít, ktoré sa nachádzajú na sankčných zoznamoch. Drasticky nedostatok surovín a energií a ich neúnosné ceny rozkolísali trhy a ich dôsledky tak skoro neodznejú. Vyhliadky do budúcna, v oblasti zdražovania energií naďalej pretrvávajú, pritom chémia je týmto vývojom jedným z najviac ohrozených odvetví.

 

Cesta transformácie pre chemický priemysel EU

Európska únia (27 štátov) je druhým najväčším výrobcom chemikálií na svete s tržbami v roku 2020 vo výške 499 miliárd EUR a chemický priemysel je štvrtým najväčším výrobcom. Európska produkcia celkovo predstavuje približne 7 % výroby podľa obratu (zdroj: CEFIC, 2022. Európsky chemický priemysel: životne dôležitá súčasť budúcnosti Európy. Fakty a čísla 2022).

Na trhu práce poskytuje 1,2 milióna priamych vysokokvalifikovaných pracovných miest a 3,6 milióna nepriamych pracovných miest, ako aj podporu približne 19 miliónov pracovných miest vo všetkých hodnotových dodávateľských reťazcoch Chemický priemysel EÚ má o 67 % vyššiu produktivitu práce, ako je priemer výroby. Predstavuje viac ako 20 % vývozu tovaru z EÚ a vytvára obchodný prebytok vo výške 36,4 miliardy EUR. Je tiež na svete druhým najväčším investorom do výskumu a inovácií (R&I) v chemickom priemysle s 9, 4 miliardami investovaných EUR ročne. Výroba a preprava chemikálií je energeticky náročná; priemysel však neustále inovuje, aby sa stal energeticky účinnejším a využíval nízkouhlíkové technológie.

Zníženie emisií

Chemický priemysel EÚ je tretím najväčším prispievateľom, pokiaľ ide o emisie oxidu uhličitého (CO2) (920 Mt (COv roku 2020), za cementom a  oceľou, čo znamená, že palivo v chemickom priemysle  sa používa skôr ako surovina než ako zdroj energie. Ako sa zdôrazňuje v príspevku Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC),  je potrebné okamžité zníženie emisií vo všetkých odvetviach.  V scenári nulovej bilancie emisií IEA do roku 2050 sa predpokladá jasné zníženie emisií CO2 z primárnej chemickej výroby.

V tejto súvislosti chemický priemysel EÚ už dosiahol pokrok. Napriek zvýšeniu výroby o viac ako 47 % sa emisie skleníkových plynov z chemickej výroby v EÚ-27 znížili o 54 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, zatiaľ čo spotreba energie v chemickom priemysle EÚ-27 klesla o 21 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Ciele EÚ v oblasti klímy na roky 2030 a 2050 predstavujú ďalší dôležitý krok.

paperlife

Žiadajú vládu o zastropovanie cien energií, inak hrozí kolaps

Zástupcovia chemického a farmaceutického priemyslu SR dôrazne žiadajú Vládu SR, aby urýchlene konala a zastropovala ceny energií. Zároveň žiadajú aby uvoľnila podporu z Enviromentálneho fondu spoločnostiam v evidovaným v EU ETS. (EU ETS – Európsky systém obchodovania s emisiami je kľúčovým aspektom politiky EÚ v boji proti klimatickým zmenám.) V opačnom prípade dôjde k výpadkom produkcie a kolapsu viacerých firiem, vrátane tých čo patria do kritickej infraštruktúry. Ohrozené sú tisícky pracovných miest a príjmy do štátneho rozpočtu, miest a obcí a rodinných rozpočtov. Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

,,Súčasné drasticky vysoké ceny energií spôsobujú, že energeticky náročné firmy postupne znižujú svoju výrobu. Takmer všetky chemické výroby sú energeticky náročné a tak sa situácia dotýka nielen veľkých, ale aj stredných a malých chemických podnikov. Duslo Šaľa, ktoré je najväčším odberateľom zemného plynu na Slovensku a spotrebúva približne jedenásť percent celej spotreby v krajine, už bolo nútené odstaviť celú výrobu anorganika. Podobné drastické opatrenia prijímajú urýchlene aj ďalšie veľké firmy ako napríklad Fortischem, a.s. ktorá je okrem iného podnikom kritickej infraštruktúry a jediným slovenským výrobcom chlóru využívaným na čistenie vody a ako dezinfekčný prostriedok proti COV 19.

 Paralyzácia celého reťazca

V súčasnej situácii už nehovoríme len o prerušovaní či ukončení výroby veľkého počtu firiem a strate tisícok pracovných miest ale aj o narušení či paralyzovaní celého dodávateľsko-odberateľského reťazca! A to vrátane firiem, kritickej infraštruktúry, čo môže narušiť výrobu základných – nevyhnutných surovín, poľnohospodárstvo, potravinovú bezpečnosť a pod. Hrozí strata príjmu pre ľudí aj pre štát, nedostatok paliva či energií všeobecne, možno i nedostatok základných potravín. Táto výbušná zmes môže odštartovať sociálne nepokoje a občiansku neposlušnosť.

Pri snahe o kompenzácie, niektoré krajiny EÚ znižujú DPH na energie, čím podporujú konkurencieschopnosť svojich podnikov v rámci EÚ. Ale takýto rozdielny prístup jednotlivých krajín EÚ len ďalej znižuje konkurencieschopnosť slovenských výrobcov a podporuje viackoľajnosť Európy. Bohužiaľ na Slovensku nie sú doteraz spustené žiadne kompenzačné programy, či možnosť zastropovania cien energií, ako je v okolitých krajinách. Firmy, ktoré sú na trhu desaťročia a ktoré premyslene a systematicky investovali do ľudí, strojov a budovania vzťahov teraz kvôli externým vplyvom začínajú padať jedna za druhou. Ďalší možný negatívny vplyv bude odliv kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia. Vyzývame preto vládu o maximálnu mieru zodpovednosti a prijatie takých opatrení, ktoré by umožnili väčšine firiem prežiť dopady externých vplyvov, za ktoré nemôžu. Problémy treba riešiť tam kde vznikli, teda na národnej a európskej úrovni! Nie je čas na politické šarvátky. Hrozí kolaps ekonomiky a preto treba konať – rýchlo a zodpovedne,“ vyzýva prezídium ZCHFP SR.

Dôležitý zamestnávateľ, široké spektrum výroby                                       

V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracovalo v 1.štvrťroku 2022 celkovo 41 373 zamestnancov (s priemernou mzdou) 1570 EUR, čo predstavuje 10,3 % všetkých zamestnancov celého slovenského priemyslu. ŠÚ v prvom štvrťroku 2022 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 284 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. Priemerná veľkosť podnikov podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel.

Dopady vojny Ruska voči Ukrajine a súvisiacich sankcií sa najviac podpísali pod obmedzenie dodávok niektorých esenciálnych komodít, ktoré sa nachádzajú na sankčných zoznamoch. Drasticky nedostatok surovín a energií a ich neúnosné ceny rozkolísali trhy a ich dôsledky tak skoro neodznejú. Vyhliadky do budúcna, v oblasti zdražovania energií naďalej pretrvávajú, pritom chémia je týmto vývojom jedným z najviac ohrozených odvetví.

paperlife
logo- ZCHFP

EK prijala dočasný krízový rámec štátnej pomoci na podporu hospodárstva

Úplné a okamžité odstrihnutie slovenského priemyslu od ruského plynu a ropy by znamenalo ekonomický kolaps. Zatvorili by sa fabriky, skončili by tisíce ich subdodávateľov a z trhu by vypadli dôležité komodity. Slovensko je pri zemnom plyne závislé na Rusku na 85-87% a u ropy na 100%. Firmy preto očakávajú od slovenskej vlády, že bude presadzovať také kroky, ktoré povedú k čo najmenším negatívnym dopadom. Hlavné úsilie je potrebné zamerať na energie pomoc štátu priemyslu, čo odporúča aj Európska komisia (EK) vo svojom vyhlásení  (EC Statemen) ,,Dočasný krízový rámec štátnej pomoci na podporu hospodárstva v kontexte ruskej invázie“. Informuje o tom Ing. Roman Karlubik, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

Dodáva, že v prípade zemného plynu žiadna rýchla alternatíva nie je, pri rope je to čiastočne možné, ak sa nájdu dodávatelia a prepravné kapacity. Postupné znižovanie závislosti od Ruska pri zemnom plyne je reálne, tak ako to naznačil minister hospodárstva Richard Sulík, v horizonte cca 5 rokov.

,,Žiadame preto vládu SR, aby pri politických rozhodnutiach sama, aj na úrovni orgánov Európskej únie, brala do úvahy ekonomickú realitu a možné negatívne dopady. Pri akýchkoľvek strategických rozhodnutiach je potrebné mať dopadové štúdie, ktoré budú zároveň obsahovať náhradné vecné riešenia  a predovšetkým ich finančné krytie, vrátane prefinancovania dopadov na podniky a obyvateľstvo. Krajiny ako Slovensko takéto zdroje nemajú, riešenie je možné len na úrovni EU, resp. aj s podporou krajín NATO, predovšetkým USA. V stredu 23.marca 2022 Európska komisia prijala závažný dokument ,,Dočasný krízový rámec štátnej pomoci na podporu hospodárstva v kontexte ruskej invázie“. Ten umožňuje poskytovať jednotlivým spoločnostiam rôzne druhy štátnej pomoci. Je nevyhnutné aby vláda SR využila aj tento rámec na rýchlu pomoc našim firmám, inak hrozí, že ich zahraničná konkurencia ešte viac prehĺbi rozdiely a naše im nebudú môcť konkurovať,“ konštatuje R.Karlubík.

Upozorňuje aj nato, že EU bude zohrávať veľkú úlohu v pomoci štátom, musí však zvoliť iný prístup pre prímorské štáty, ktoré si vedia lacnejšie priviesť plyn a iné komodity z okolitých kontinentov a pre vnútrozemské štáty.

logo- ZCHFP

Horšie východiská našich firiem

Ďalej poukazuje nato, že súčasné zvyšovanie cien energií zásadne ovplyvňuje konkurencieschopnosť slovenského priemyslu, ďaleko viacej ako u niektorých krajín, napríklad tých s priaznivejšou geografickou polohou, či prístupom k moru. Premietnutie zvyšovania cien do niekoľkonásobného zvyšovania cien zákazníkom už niekde nie je ani možné. Priame vstupy do výroby v niektorých prípadoch prevyšujú aj zdražené ceny výrobkov a zákazníci to už nie sú schopní akceptovať. K tomu je potrebné prirátať ďalšie náklady na dopravu (ceny pohonných hmôt)

Vznikajú extrémne dopady, keď viacero odvetví spolu súvisí. Napríklad Duslo, a.s., Šaľa uviedlo, že ak situácia bude pokračovať, budú nútení odstaviť výrobu alebo ju zredukovať. Pritom v okolitých krajinách je taktiež odstavená výroba hnojiva (napr. fabriky v Poľsku), farmári nebudú mať dostatok hnojiva, je ohrozené poľnohospodárstvo, je nedostatok aditív do palív ad blue, problémy sú so zásobovaním. Hrozí ďalšiu zvyšovanie cien potravín a vysoká inflácia.

,,Podniky sú významnými platcami daní, ktoré idú do sociálneho systému, pri odstavení prevádzok a výroby hrozia riziká aj štátu a z toho vyplývajúci nedostatok financií v štátnom rozpočte. Pri porovnaní štátnej pomoci u nás a  v zahraničí, Slovensko zaostáva. Nemecká vláda sa snaží dávať prioritu priemyslu, slovenská vláda ani netuší, aké sú štruktúry podnikov, aké problémy ich trápia,“ naznačuje R.Karlubík.

Problémom sú aj poplatky

V porovnaní so zahraničím slovenské firmy trápia aj vysoké poplatky stanovované ÚRSO. Duslo, a.s porovnávalo ceny vstupov s ďalšou ich fabrikou v Nemeckua len poplatky pre ÚRSO ich vyšli o 20 miliónov viacej, pričom v Nemecku sa ich tento poplatok netýkal (elektrina a plyn). Poplatky za plyn stúpli na prelome októbra, stav sa na prelome rokov zastabilizoval, potom však ceny stúpli znova. V súčasnosti objemovo tečie dosť plynu, ale problémom je cena. ,,Srbsko, Maďarsko a iné krajiny majú zakontrahované ceny na 6-7 rokov, Amerika má niekoľkonásobne lacnejší plyn, nie sme konkurencieschopní a ani nemôžeme byť,“ upozorňuje R.Karlubík.

Reakcie partnerov v Európe

Prezident Karlubík ďalej konštatuje, že ceny stúpajú všeobecne vyššie aj v iných krajinách. Kým začiatok roka bol prekvapujúco stabilný, na druhý kvartál signalizuje problémy už aj západná Európa a ceny výrobkov stúpajú aj tam. Automobilový priemysel má problém v celej Európe, automobilky postupne odstavujú výrobu pre nedostatok komponentov. V oblasti výroby hnojív prichádza k odstaveniu výrobných podnikov aj v okolitých krajinách, čo poľnohospodárstvo bude ťažko znášať. Je aj nedostatok sadzí, čo hrozí znižovaním objemu výroby pneumatík. Európsky trh bude v najbližšom čase vo veľkom  dovážať z Ameriky a Číny.

,,Nielen výška cien ropy ale aj nedostatok dopravných kapacít sa priamo dotýka našich podnikov. Týka sa to exportu aj  importu a doprava z Číny je častokrát problematická. Niektoré suroviny sa dovážajú z Bieloruska cez Poľsko, dokedy však kvôli sankciám bude tento trh prístupný?,“ pýta sa R. Karlubík

Štátna pomoc: Komisia prijíma dočasný krízový rámec na podporu ekonomiky v kontexte ruskej invázie na Ukrajinu

Európska Komisia prijala 23. marca dočasný krízový rámec, aby umožnila členským štátom využiť flexibilitu predpokladanú v pravidlách štátnej pomoci na podporu hospodárstva v kontexte ruskej invázie na Ukrajinu.

Výkonná podpredsedníčka Margrethe Vestagerová, zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže, povedala: „V tomto kritickom čase Európska únia bude naďalej stáť pri Ukrajine a jej ľude. Musíme sa tomu postaviť, tejto krutej invázii, pretože v stávke je aj naša sloboda. Sankcie prijaté EÚ a jej medzinárodnými partnermi vážne zasiahli ruské hospodárstvo. Tieto sankcie si vyberajú daň aj pre európske hospodárstvo a budú v tom pokračovať aj v budúcich mesiacoch. Musíme zmierniť ekonomický dopad tejto vojny a podporiť vážne postihnuté spoločnosti a sektory. A musíme konať koordinovane. S ohľadom na túto skutočnosť Komisia umožní členským štátom využívať flexibilitu predpokladanú v tomto dokumente.“

Pravidlá štátnej pomoci na riešenie tejto bezprecedentnej situácie a zároveň na ochranu rovnakých podmienok jednotný trh.

Dočasný krízový rámec dopĺňa existujúci súbor nástrojov štátnej pomoci mnohými ďalšími

možnosťami, ktoré už majú členské štáty k dispozícii, ako sú opatrenia na kompenzáciu spoločnostiam za škody, ktoré priamo utrpeli v dôsledku výnimočných okolností, a opatrenia uvedené v oznámeniach Komisie o vývoji na trhu s energiou.

Nový rámec umožní členským štátom

  • poskytovať spoločnostiam, postihnutým súčasnou krízou alebo súvisiacimi sankciami a protisankciami obmedzené sumy pomoci
  • zabezpečiť pre podniky dostatočnú likviditu;
  • kompenzovať spoločnostiam dodatočné náklady vzniknuté v dôsledku mimoriadne vysokých cien plynu a elektriny.

Tieto typy opatrení budú dostupné aj spoločnostiam, ktoré sa kvalifikujú ako v ťažkostiach, a

môžu čeliť akútnej potrebe likvidity v dôsledku súčasných okolností, ktoré prichádzajú v pätách pandémie koronavírusu. Subjekty kontrolované Ruskom budú z rozsahu pôsobnosti vylúčené tieto opatrenia.

Aby sa zachovali rovnaké podmienky na jednotnom trhu, nový dočasný krízový rámec zahŕňa množstvo záruk. Členské štáty sa tiež vyzývajú, aby zahrnuli udržateľnosť požiadavky na poskytovanie pomoci na dodatočné náklady na energiu.

Dočasný krízový rámec bude v platnosti do 31. decembra 2022. Pomôže zamerať podporu na hospodárstvo a obmedzí negatívne podmienky na jednotnom trhu. Táto podpora môže byť poskytnutá v akejkoľvek forme, vrátane grantov.,,Žiadame vládu SR aby urýchlene predstavila súbor opatrení v tejto súvislosti platných pre slovenské podniky,“ konštatuje R. Karlubík.

Podpora likvidity vo forme štátnych záruk a dotovaných úverov.

Dočasný krízový rámec dopĺňa široké možnosti pre poslancov, aby navrhli opatrenia v súlade s existujúcimi pravidlami EÚ o štátnej pomoci. Napríklad pravidlá EÚ pre štátnu pomoc umožňujú členským štátom pomôcť spoločnostiam vyrovnať sa s nedostatkom likvidity a potrebou naliehavej záchrany. Okrem toho umožňuje členským štátom kompenzovať spoločnostiam škody priamo spôsobené mimoriadnou udalosťou, akou je súčasná kríza. Členské štáty môžu poskytnúť štátne záruky alebo vytvoriť podporné záručné schémy na bankové úvery, ktoré si berú spoločnosti. Tieto by mali dotované poistné. Členské štáty môžu dotovaným spoločnostiam umožniť verejné a súkromné pôžičky a dotované štátne záruky, aby sa zabezpečilo, že banky budú naďalej poskytovať úvery všetkým.

Pomoc na kompenzáciu vysokých cien energie: členské štáty EU budú môcť čiastočne kompenzovať spoločnostiam, najmä intenzívnym užívateľom energie, dodatočné náklady spôsobené mimoriadne zvýšením cien plynu a elektriny. Táto podpora môže byť poskytnutá v akejkoľvek forme,vrátane priamych grantov. Celková pomoc pre príjemcu nemôže presiahnuť 30 % oprávnených nákladov, do maximálnej výšky 2 mil. EUR v akomkoľvek danom časovom okamihu. Na tento účel môžu členské štáty poskytnúť pomoc presahujúcu tieto stropy, a to až do výšky 25 mil. EUR pre energeticky náročných užívateľov a až do výšky 50 mil. EUR pre spoločnosti pôsobiace v špecifických sektoroch, ako napr.výroba hliníka a iných kovov, sklenených vlákien, buničiny, hnojív či vodíka a mnohé základné chemikálie.

paperlife
stiahnuť

Závery zasadnutia Prezídia ZCHFP SR k neúnosným cenám energií a konkurencieschopnosti priemyslu

Chemický a farmaceutický priemysel na Slovensku oceňuje snahu ministerstva hospodárstva SR, Vlády SR i ÚRSO o zníženie dopadov dramatického nárastu trhových cien energií. Považuje ich však zatiaľ za pomalé, zdĺhavé, málo účinné a nedostatočné. V situácii, keď celý slovenský priemysel a v rámci neho aj slovenské chemické a farmaceutické firmy čelia neúnosným dramatickým nárastom cien elektriny, zemného plynu a emisných povoleniek, sú nutné nielen čiastkové, ale predovšetkým systémové a dlhodobé opatrenia na všetkých úrovniach. Uvádza sa v tlačovej informácii Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR, ktoré z rokovania prezídia poskytol masmédiám prezident Ing. Roman Karlubík, MBA.

Očakávané zmeny

,,V prvom rade očakávame funkčný dialóg a spoluprácu s podnikateľskou sférou a zapracovanie navrhovaných pripomienok podnikov do operatívnych rozhodovaní i legislatívy. To čo teraz v prípade Slovenska vidíme, je spojenie  dvoch negatívnych faktorov- akútny problém cien energií v roku 2022 a dlhodobo vysoké a nekonkurencieschopné ceny energie. Oba sú pre slovenské firmy viac ako nebezpečné. V prípade dlhodobo vysokých cien je potrebné prijať systémové opatrenia, aby sme sa ako Slovensko v rebríčku posunuli z tretieho miesta od konca na tretie miesto od začiatku. Tento stav prekáža nielen slovenským firmám, ale aj novým investorom, ktorí zvažujú prísť na Slovensko. Je potrebné dosiahnuť stav, aby mali slovenské podniky ceny energií rovnaké ako ich európska konkurencia,“ konštatuje prezídium ZCHFP SR.

Ďalej upozorňuje nato, že akútny problém cien energií v roku 2022 je potrebné riešiť jednorazovo a urgentne, s využitím všetkých dostupných nástrojov (zníženia poplatkov, príspevky,…). Táto pomoc by mala byť naviac a platná na rok 2022. Dôležitú úlohu tu môžu zohrať opatrenia ÚRSO pri regulácii cien energií, ktoré  môžu nárasty cien zmierniť. Poplatková časť koncovej ceny elektriny by mala poklesnúť aj pozastavením odvodu do Národného jadrového fondu, pomôže aj zníženie príspevkov na OZE. Firmy by uvítali významne vyššiu podporu v rámci rozvoja investícií pre znižovanie energetickej náročnosti a uhlíkovej stopy  formou významne vyššieho alokovania výnosov z pohľadu tvorby Environmentálneho fondu.

Straty v miliónoch eur

,,Po dramatickom znížení pridelených emisných povoleniek našich podnikov na nasledujúce obdobia, sú tieto nútené kupovať  povolenky na burze v rozsahu miliónov EUR ročne  a  pritom drvivá väčšina  z nich nespadá  do žiadneho rámca podpory, na rozdiel od našich konkurentov. Pre zabezpečenie cash-flow môže dôjsť k zníženiu investičného rozvoja s nepriaznivým vplyvom do budúcnosti. V súčasnosti naviac  každá veľká spoločnosť  v chemickom sektore ráta straty  rádovo v miliónoch, dokonca v desiatkach miliónov EUR, čo je pre väčšinu z výrobcov katastrofa. Vzhľadom nato už väčšina pripravuje krízové scenáre obmedzenia, resp.  odstavenia svojich výrob.

Okamžitá pomoc

Preto žiadame vládu o okamžitú pomoc  celému priemyslu nielen kompenzáciou emisných povoleniek ale aj kompenzačnými opatreniami v rámci TPS. Súčasne je  potrebné, aby sa v rámci celej EÚ reálne uviedli do praxe opatrenia, ktoré by hodnotili dovoz a spôsob zdanenia výrobkov z iných krajín z pohľadu celkovej uhlíkovej stopy. Okrem domácich opatrení  by mala slovenská vláda intenzívne spolupracovať pri prijímaní širokej škály opatrení zo strany nielen jednotlivých vlád EÚ, ale predovšetkým EÚ ako celku.

Vláda by mala zintenzívniť aj dohľad nad dobudovaním a pripojením ďalších blokov v Mochovciach v čo najskorších možných termínoch,“ navrhuje prezídium ZCHFP SR.

Na záver apeluje nato, že je nevyhnutné dosiahnuť únosné ceny energií, inak hrozí významný pokles výkonnosti chemického a farmaceutického priemyslu so všetkými dôsledkami. Priamo ohrozených je cca 44 000 pracovných miest v tomto odvetví a niekoľko desiatok a stoviek tisíc miest u ich dodávateľov a subdodávateľov a výpadky priamych a nepriamych daní.

paperlife