Chémia je prvá na ceste k prechodu k cieľom Európskej zelenej dohody
CEFIC – Európska rada pre chemický priemysel, víta uverejnenie cesty prechodu chemického priemyslu EÚ, ktorú 27. januára 2023 zverejnila v Bruseli Európska komisia. Ide o prvú správu svojho druhu, ktorú ponúka európsky priemysel a je plánom na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody. Uvádza sa v stanovisku CEFIC pre média.
,,Európsky chemický priemysel už dlho požaduje osobitný plán na podporu najväčšej transformácie vo svojej histórii; do roku 2050 sa chemické odvetvie EÚ bude musieť stať klimaticky neutrálnym, obehové, digitalizovať svoje procesy a prechod na bezpečné a udržateľné chemikálie. Všetky tieto opatrenia si do roku 2050 vyžadujú ďalšie investície vo výške desiatok miliárd eur . A to všetko sa musí stať vo veľmi napätom geopolitickom prostredí,“ konštatuje stanovisko CEFIC.
Prezident CEFIC Martin Brudermüller: „Dnes sa dosiahol dôležitý míľnik na vzrušujúcej, ale náročnej ceste pre náš sektor k splneniu cieľov Európskej zelenej dohody. Chemický priemysel EÚ už uskutočňuje svoju transformáciu, ale potrebujeme jasnosť, perspektívy a smerovanie, ako sa k nemu dostať. Cesta transformácie poskytuje nášmu odvetviu jasnejšie informácie o tom, „ako“ a „kedy“. Úspešná realizácia pomôže definovať budúcnosť nášho priemyslu v Európe na nadchádzajúce desaťročia. Sme pripravení spolupracovať s Európskou komisiou, vládami členských štátov a Európskym parlamentom, aby prispeli svojím dielom k tomu, aby sa tak stalo.“
200 opatrení, aby sa transformácia uskutočnila
Na ceste transformácie sa stanovuje takmer 200 konkrétnych opatrení, ktoré majú inštitúcie EÚ, členské štáty a priemysel prijať, aby sa transformácia uskutočnila. To by malo pomôcť ubezpečiť priemysel, že Európa je miestom, kde môžu investovať svoje investície.
Chemický priemysel EÚ podporuje Európsku zelenú dohodu a má ambíciu stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnym. Chemický priemysel poskytuje takmer 1,2 milióna priamych pracovných miest v celej Európe a zohráva kľúčovú úlohu pri ponúkaní riešení na dosiahnutie Európskej zelenej dohody. Napríklad chemikálie sú kľúčovými komponentmi pre elektrické batérie na rozšírenie sortimentu elektrických vozidiel, izolačných panelov a náterov, ktoré znižujú spotrebu energie v budovách, a kompozitné materiály pre lopatky veterných turbín, ako aj mnoho ďalších dôležitých funkcií.
Vláda SR prisľúbila podporu
Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR k tomu poznamenal: ,,Nevyhnutnosť transformácie európskeho chemického priemyslu na bezemisné prevádzkovanie bola aj témou rokovania slovenského premiéra Eduarda Hegera a delegácie CEFIC na čele s prezidentom Martinom Brudermüllerom v októbri 2022 v Bratislave. Predchádzal tomu okrúhly stôl slovenského chemického priemyslu s Martinom Brudermüllerom, generálnym riaditeľom CEFICu Marcom Mensinkom, českým, rakúskym a maďarským prezidentom asociácií chemického priemyslu a generálnymi riaditeľmi najvýznamnejších slovenských výrobcov v chemickom priemysle. CEFIC v spolupráci s národnými asociáciami vypracoval podmienky tohto prechodu vo forme dokumentu Chemical Transition Pathway, ktorý bol predložený Európskej komisii s cieľom zabezpečiť jej dlhodobú finančnú a legislatívnu podporu.
Od národných vlád sa teraz očakáva, že vytvoria podmienky pre vypracovanie národných transformačných dokumentov. Takáto dlhodobá podpora je absolútnou podmienkou úspechu tohto procesu. Situáciu navyše komplikuje aj energetická kríza a jej dramatický vplyv na ekonomiku a chemický priemysel v strednej Európe. Premiér E.Heger prisľúbil podporu pri takejto transformácii.“
Cesta transformácie pre chemický priemysel EU
Európska únia (27 štátov) je druhým najväčším výrobcom chemikálií na svete s tržbami v roku 2020 vo výške 499 miliárd EUR a chemický priemysel je štvrtým najväčším výrobcom. Európska produkcia celkovo predstavuje približne 7 % výroby podľa obratu (zdroj: CEFIC, 2022. Európsky chemický priemysel: životne dôležitá súčasť budúcnosti Európy. Fakty a čísla 2022).
Na trhu práce poskytuje 1,2 milióna priamych vysokokvalifikovaných pracovných miest a 3,6 milióna nepriamych pracovných miest, ako aj podporu približne 19 miliónov pracovných miest vo všetkých hodnotových dodávateľských reťazcoch Chemický priemysel EÚ má o 67 % vyššiu produktivitu práce, ako je priemer výroby. Predstavuje viac ako 20 % vývozu tovaru z EÚ a vytvára obchodný prebytok vo výške 36,4 miliardy EUR. Je tiež na svete druhým najväčším investorom do výskumu a inovácií (R&I) v chemickom priemysle s 9, 4 miliardami investovaných EUR ročne. Výroba a preprava chemikálií je energeticky náročná; priemysel však neustále inovuje, aby sa stal energeticky účinnejším a využíval nízkouhlíkové technológie.
Zníženie emisií vo všetkých odvetviach
Chemický priemysel EÚ je tretím najväčším prispievateľom, pokiaľ ide o emisie oxidu uhličitého (CO2) (920 Mt (CO2 v roku 2020), za cementom a oceľou, čo znamená, že palivo v chemickom priemysle sa používa skôr ako surovina než ako zdroj energie. Ako sa zdôrazňuje v príspevku Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), je potrebné okamžité zníženie emisií vo všetkých odvetviach. V scenári nulovej bilancie emisií IEA do roku 2050 sa predpokladá jasné zníženie emisií CO2 z primárnej chemickej výroby.
V tejto súvislosti chemický priemysel EÚ už dosiahol pokrok. Napriek zvýšeniu výroby o viac ako 47 % sa emisie skleníkových plynov z chemickej výroby v EÚ-27 znížili o 54 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, zatiaľ čo spotreba energie v chemickom priemysle EÚ-27 klesla o 21 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Ciele EÚ v oblasti klímy na roky 2030 a 2050 predstavujú ďalší dôležitý krok.
Slovenský chemický priemysel zasiahla energetická kríza
Výrobcovia v chemickom priemysle potrebujú silnú podporu pre transformáciu na nízkouhlíkové hospodárstvo
Slovenský chemický priemysel usporiadal 24.októbra 2022 v Bratislave okrúhly stôl s prezidentom Európskej rady chemického priemyslu (CEFIC – European Chemical Industry Council) Dr. Martinom Brudermüllerom, generálnym riaditeľom CEFICu Marcom Mensinkom, českým, rakúskym a maďarským prezidentom asociácií chemického priemyslu a generálnymi riaditeľmi najvýznamnejších slovenských výrobcov v chemickom priemysle. Hlavným bodom diskusie za okrúhlym stolom bola nevyhnutnosť transformácie európskeho priemyslu na bez emisné prevádzkovanie. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
,,CEFIC v spolupráci s národnými asociáciami vypracoval podmienky tohto prechodu vo forme dokumentu Chemical Transition Pathway, ktorý bol predložený Európskej komisii s cieľom zabezpečiť jej dlhodobú finančnú a legislatívnu podporu. Od národných vlád sa teraz očakáva, že vytvoria podmienky pre vypracovanie národných transformačných dokumentov. Takáto dlhodobá podpora je absolútnou podmienkou úspechu tohto procesu. Druhou dôležitou témou bola energetická kríza a jej dramatický vplyv na ekonomiku a chemický priemysel v strednej Európe. Obe uvedené témy boli následne diskutované na najvyššej úrovni počas prijatia pána Brudermüllera predsedom vlády SR Eduardom Hegerom,“ konštatoval R.Karlubík.
Ťažké časy
Dr. Martin Brudermüller, prezident Ceficu a generálny riaditeľ spoločnosti BASF poďakoval všetkým účastníkom za úzku spoluprácu v týchto ťažkých časoch:
„Celý chemický priemysel teraz prežíva bezprecedentnú energetickú krízu, ktorá ohrozuje konkurencieschopnosť nášho priemyslu a tým celej výroby v EÚ. Zvoní na poplach, pričom varovným signálom je, že EÚ po prvýkrát v histórii dováža viac chemikálií ako vyváža. Situácia v EÚ a na Slovensku je mimoriadne neistá o to viac že malé stredné podniky predstavujú veľkú časť chemického priemyslu. Silná podpora transformácie chemického priemyslu EÚ je absolútnou nevyhnutnosťou. Rovnako dôležité je však mať národné programy, vrátane slovenského transformačného programu, čiže plánu činností a opatrení na podporu konkurencieschopnosti priemyslu pri jeho transformácii smerom k Európskej zelenej dohode (Green deal).“
R. Karlubík k stretnutiu ďalej uviedol: ,,Prudko rastúce ceny energií vážne zasiahli slovenský chemický priemysel, ako veľké tak i malé a stredné podniky (MSP) a investičné prostredie pre tretí najväčší výrobný sektor na Slovensku sa dramaticky zhoršilo. Nutné je celoeurópske riešenie dostatku energií za prijateľných cien pre všetky krajiny EU. Napríklad spoločnými nákupmi energií, dynamickým stropovaním cien a pod. Životne dôležitá je však podpora na národnej úrovni, ktorú od našej vlády už dlhšie požadujeme a netrpezlivo očakávame. Tempo napĺňania ambicióznych cieľov musí byť konfrontované s reálnymi možnosťami a musia byť prijímané podporné opatrenia, reagujúce na vývoj celosvetovej situácie. Cesta transformácie krajín strednej Európy, v súlade s celoeurópskou cestou transformácie pre chemický priemysel, je kľúčom k tomu, aby sa slovenský chemický priemysel stal odolnejším a konkurencieschopnejším, a zároveň umožnil priemyslu postupnú transformáciu, aby splnil ciele Európskej zelenej dohody.“
Dôležitý zamestnávateľ, široké spektrum výroby
V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracovalo v 1.štvrťroku 2022 celkovo 41 373 zamestnancov (s priemernou mzdou) 1570 EUR, čo predstavuje 10,3 % všetkých zamestnancov celého slovenského priemyslu. ŠÚ v prvom štvrťroku 2022 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 284 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. Priemerná veľkosť podnikov podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel.
Dopady vojny Ruska voči Ukrajine a súvisiacich sankcií sa najviac podpísali pod obmedzenie dodávok niektorých esenciálnych komodít, ktoré sa nachádzajú na sankčných zoznamoch. Drasticky nedostatok surovín a energií a ich neúnosné ceny rozkolísali trhy a ich dôsledky tak skoro neodznejú. Vyhliadky do budúcna, v oblasti zdražovania energií naďalej pretrvávajú, pritom chémia je týmto vývojom jedným z najviac ohrozených odvetví.
Cesta transformácie pre chemický priemysel EU
Európska únia (27 štátov) je druhým najväčším výrobcom chemikálií na svete s tržbami v roku 2020 vo výške 499 miliárd EUR a chemický priemysel je štvrtým najväčším výrobcom. Európska produkcia celkovo predstavuje približne 7 % výroby podľa obratu (zdroj: CEFIC, 2022. Európsky chemický priemysel: životne dôležitá súčasť budúcnosti Európy. Fakty a čísla 2022).
Na trhu práce poskytuje 1,2 milióna priamych vysokokvalifikovaných pracovných miest a 3,6 milióna nepriamych pracovných miest, ako aj podporu približne 19 miliónov pracovných miest vo všetkých hodnotových dodávateľských reťazcoch Chemický priemysel EÚ má o 67 % vyššiu produktivitu práce, ako je priemer výroby. Predstavuje viac ako 20 % vývozu tovaru z EÚ a vytvára obchodný prebytok vo výške 36,4 miliardy EUR. Je tiež na svete druhým najväčším investorom do výskumu a inovácií (R&I) v chemickom priemysle s 9, 4 miliardami investovaných EUR ročne. Výroba a preprava chemikálií je energeticky náročná; priemysel však neustále inovuje, aby sa stal energeticky účinnejším a využíval nízkouhlíkové technológie.
Zníženie emisií
Chemický priemysel EÚ je tretím najväčším prispievateľom, pokiaľ ide o emisie oxidu uhličitého (CO2) (920 Mt (CO2 v roku 2020), za cementom a oceľou, čo znamená, že palivo v chemickom priemysle sa používa skôr ako surovina než ako zdroj energie. Ako sa zdôrazňuje v príspevku Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), je potrebné okamžité zníženie emisií vo všetkých odvetviach. V scenári nulovej bilancie emisií IEA do roku 2050 sa predpokladá jasné zníženie emisií CO2 z primárnej chemickej výroby.
V tejto súvislosti chemický priemysel EÚ už dosiahol pokrok. Napriek zvýšeniu výroby o viac ako 47 % sa emisie skleníkových plynov z chemickej výroby v EÚ-27 znížili o 54 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, zatiaľ čo spotreba energie v chemickom priemysle EÚ-27 klesla o 21 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Ciele EÚ v oblasti klímy na roky 2030 a 2050 predstavujú ďalší dôležitý krok.
Žiadajú vládu o zastropovanie cien energií, inak hrozí kolaps
Zástupcovia chemického a farmaceutického priemyslu SR dôrazne žiadajú Vládu SR, aby urýchlene konala a zastropovala ceny energií. Zároveň žiadajú aby uvoľnila podporu z Enviromentálneho fondu spoločnostiam v evidovaným v EU ETS. (EU ETS – Európsky systém obchodovania s emisiami je kľúčovým aspektom politiky EÚ v boji proti klimatickým zmenám.) V opačnom prípade dôjde k výpadkom produkcie a kolapsu viacerých firiem, vrátane tých čo patria do kritickej infraštruktúry. Ohrozené sú tisícky pracovných miest a príjmy do štátneho rozpočtu, miest a obcí a rodinných rozpočtov. Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
,,Súčasné drasticky vysoké ceny energií spôsobujú, že energeticky náročné firmy postupne znižujú svoju výrobu. Takmer všetky chemické výroby sú energeticky náročné a tak sa situácia dotýka nielen veľkých, ale aj stredných a malých chemických podnikov. Duslo Šaľa, ktoré je najväčším odberateľom zemného plynu na Slovensku a spotrebúva približne jedenásť percent celej spotreby v krajine, už bolo nútené odstaviť celú výrobu anorganika. Podobné drastické opatrenia prijímajú urýchlene aj ďalšie veľké firmy ako napríklad Fortischem, a.s. ktorá je okrem iného podnikom kritickej infraštruktúry a jediným slovenským výrobcom chlóru využívaným na čistenie vody a ako dezinfekčný prostriedok proti COV 19.
Paralyzácia celého reťazca
V súčasnej situácii už nehovoríme len o prerušovaní či ukončení výroby veľkého počtu firiem a strate tisícok pracovných miest ale aj o narušení či paralyzovaní celého dodávateľsko-odberateľského reťazca! A to vrátane firiem, kritickej infraštruktúry, čo môže narušiť výrobu základných – nevyhnutných surovín, poľnohospodárstvo, potravinovú bezpečnosť a pod. Hrozí strata príjmu pre ľudí aj pre štát, nedostatok paliva či energií všeobecne, možno i nedostatok základných potravín. Táto výbušná zmes môže odštartovať sociálne nepokoje a občiansku neposlušnosť.
Pri snahe o kompenzácie, niektoré krajiny EÚ znižujú DPH na energie, čím podporujú konkurencieschopnosť svojich podnikov v rámci EÚ. Ale takýto rozdielny prístup jednotlivých krajín EÚ len ďalej znižuje konkurencieschopnosť slovenských výrobcov a podporuje viackoľajnosť Európy. Bohužiaľ na Slovensku nie sú doteraz spustené žiadne kompenzačné programy, či možnosť zastropovania cien energií, ako je v okolitých krajinách. Firmy, ktoré sú na trhu desaťročia a ktoré premyslene a systematicky investovali do ľudí, strojov a budovania vzťahov teraz kvôli externým vplyvom začínajú padať jedna za druhou. Ďalší možný negatívny vplyv bude odliv kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia. Vyzývame preto vládu o maximálnu mieru zodpovednosti a prijatie takých opatrení, ktoré by umožnili väčšine firiem prežiť dopady externých vplyvov, za ktoré nemôžu. Problémy treba riešiť tam kde vznikli, teda na národnej a európskej úrovni! Nie je čas na politické šarvátky. Hrozí kolaps ekonomiky a preto treba konať – rýchlo a zodpovedne,“ vyzýva prezídium ZCHFP SR.
Dôležitý zamestnávateľ, široké spektrum výroby
V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracovalo v 1.štvrťroku 2022 celkovo 41 373 zamestnancov (s priemernou mzdou) 1570 EUR, čo predstavuje 10,3 % všetkých zamestnancov celého slovenského priemyslu. ŠÚ v prvom štvrťroku 2022 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 284 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. Priemerná veľkosť podnikov podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel.
Dopady vojny Ruska voči Ukrajine a súvisiacich sankcií sa najviac podpísali pod obmedzenie dodávok niektorých esenciálnych komodít, ktoré sa nachádzajú na sankčných zoznamoch. Drasticky nedostatok surovín a energií a ich neúnosné ceny rozkolísali trhy a ich dôsledky tak skoro neodznejú. Vyhliadky do budúcna, v oblasti zdražovania energií naďalej pretrvávajú, pritom chémia je týmto vývojom jedným z najviac ohrozených odvetví.
Chémia zápasí s cenami a nedostatkom surovín
Chemický a farmaceutický priemysel SR zaznamenal za prvý štvrťrok 2022 v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2021 nárast tržieb, a to o 41,5%. Celkové tržby tak narástli z 2,354 mld EUR na 3,33 mld EUR. Nárast tržieb je zaznamenaný takmer v každom odvetví, najviac však v odvetví výroby chemikálií a chemických výrobkov o 79,6 % a v odvetví rafinovaných ropných produktov a to o približne 56 %. Pod rast tržieb sa podpísali hlavne vyššie ceny výstupov, do ktorých sa premietli zvýšené vstupné náklady odvetvia. Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
,,Z pododvetvia chemických výrobkov rástli najmä tržby za plasty v primárnej forme 79,6% a odvetvie umelých vlákien 77,5%. Cena ropných produktov aj naďalej neúmerne stúpa a dopyt po plastoch vysvetľuje progres automobilovej výroby po pandémií. Mierny pokles sme podľa dát Štatistického úradu (ŠÚ) zaznamenali v pododvetví náterových látok a to o 3,5%%, čo možno vysvetliť aj poklesom záujmu o práce v domácnosti, ktoré ľudia vykonávali počas lockdownu. V odvetví výrobkov z gumy a plastov zaznamenávame nárast o zhruba 18,4%, čo úzko súvisí s ekonomikou automobilového priemyslu,“ vysvetľuje R.Karlubík.
Neistota súvisiaca s Ukrajinou trvá
Dopady vojny Ruska voči Ukrajine a súvisiacich sankcií sa najviac podpísali pod obmedzenie dodávok niektorých esenciálnych komodít, ktoré sa nachádzajú na sankčných zoznamoch. ,,Drastický nedostatok surovín a energií a ich neúnosné ceny rozkolísali trhy a ich dôsledky tak skoro neodznejú. Vyhliadky do budúcna, v oblasti zdražovania energií naďalej pretrvávajú, pritom chémia je týmto vývojom jedným z najviac ohrozených odvetví. Musíme sa pripraviť na ďalšie obmedzenia, nedostatok surovín a energií a neúnosné ceny. Náročné úlohy vyplývajú aj zo stratégie udržateľnosti, uhlíkového cla a prechodu k zelenším cestám,“ konštatuje R.Karlubík.
Počty zamestnancov a podnikov sa príliš nemenia
ŠÚ v prvom štvrťroku 2022 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 284 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. V odvetví rafinovaných ropných produktov na slovenskom trhu už dlhodobo pôsobia 4 spoločnosti. Vo výrobe chemikálií a chemických výrobkov to bolo v 1. štvrťroku 2022 spolu 49 podnikov, ich počet sa medziročne nemenil. V porovnaní s vlaňajším rokom vznikli 3 podniky v oblasti farmaceutickej výroby a zanikli štyri podniky v oblasti výrobkov z gumy a plastov, celková bilancia v sektore je úbytok jedného podniku. Počet podnikov však dlhodobo klesá, aj vplyvom pandémie koronavírusu.
,,Trh práce ostáva relatívne stabilný, ďalšie vlny pandémie sa dotkli zamestnanosti výrazne menej ako tá prvá. Zamestnanosť sa v chemickom a farmaceutickom priemysle medziročne v prvom kvartáli 2022 znížila a trh práce bol ochudobnený o zhruba 2 % zamestnancov. Medzi jednotlivými pododvetviami bol vývoj počtu zamestnancov relatívne stabilný, najväčší nárast zaznamenalo odvetvie primárnych plastov (16 %) a odvetvie farmaceutických výrobkov (12 %), čo má súvis so vznikom 3 nových firiem a s nárastom výroby v týchto pododvetviach,“ vymenúva R.Karlubík.
V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracuje takmer celkovo 41 373 zamestnancov, čo predstavuje 10,3 % všetkých zamestnancov celého slovenského priemyslu. Priemerná mesačná mzda chemického a farmaceutického priemyslu medziročne stúpla o takmer 4 % na 1570 EUR. Najvýraznejšie v odvetví chemikálií a chemických výrobkov. Zamestnanci tohto odvetvia si polepšili o 9 % oproti roku 2021. V iných odvetviach priemyslu bol zaznamenaný nárast o 3 až 6%. S nárastom priemernej mesačnej mzdy stúpala aj pridaná hodnota, medziročne o takmer 8% v porovnaní s rokom 2021. Vlani sa v priebehu roka výroba v chemických a farmaceutických podnikoch po vypuknutí pandémie ustaľovala, firmy vyvinuli maximálne úsilie a vytrvalosť pri protipandemických opatreniach súvisiacich s ochorením Covid-19.
Dôležitý zamestnávateľ, široké spektrum výroby
Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel.
V súvislosti so zamestnanosťou trápia dlhodobo chemický sektor nedostatkové počty zamestnancov a nedostatok vyškolených pracovníkov. Systém vzdelávania a učňovské školstvo je citeľne odčlenené od podnikateľskej sféry. S tým súvisí skutočnosť, že na stredných školách sa neotvárajú odbory, ktoré prax vyžaduje.
Obnovili ikonickú fotografiu s Mariou Curie a Albertom Einsteinom
V bruselskom hoteli Metropol sa 30. mája 2022 zišlo 34 najlepších európskych profesorov chémie, vrátane dvoch laureátov na Nobelovu cenu a 21 doktorandov z celej EÚ, aby znovu vytvorili ikonickú fotografiu, ktorá vznikla v roku 1927 počas Medzinárodnej konferencie o elektrónoch a fotónoch v Solvay. Táto svetoznáma fotografia predstavuje najlepších vedcov tej doby, vrátane Marie Curie-Skłodowskej a Alberta Einsteina. Zhromaždením si pripomenuli 50. výročie založenia Európskej rady chemického priemyslu (Cefic). Informuje o tom tlačová správa Cefic, ktorú masmédiám poskytla Ing. Silvia Surová, generálna sekretárka Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
K profesorom a nádejným mladým vedcom sa počas podujatia pripojilo aj 25 generálnych riaditeľov a hlavných technických riaditeľov (CTO) popredných európskych výrobcov chemikálií. Usilujú sa o posilnenie spojenectva medzi vedou a podnikmi, s cieľom zabezpečiť aby si vedecký pokrok a inovácie našli cestu na trh a prispeli k agende EÚ v oblasti Zelenej dohody.
Mladá generácia
Dr. Martin Brudermüller, prezident Cefic a generálny riaditeľ spoločnosti BASF uviedol: „Som nadšený, že dnes môžem byť obklopený najlepšími svetovými chemikmi a mimoriadne talentovanými mladými výskumníkmi z celej Európy. Mladá generácia bude definovať budúcnosť chemických inovácií v Európe a tým aj úspešnosť Zelenej dohody EÚ. Inovácie máme v krvi: chemický priemysel EÚ je druhým najväčším svetovým investorom do výskumu a inovácií v oblasti chemických látok s rozpočtom viac ako 9 miliárd EUR, ktoré každoročne idú na výskum. Spolupráca so súčasnou a budúcou generáciou vedcov je pre budúcnosť Európy nesmierne dôležitá.“
Doktorant Branislav Šulgan (Slovenská republika) k tomu povedal: „Chemický priemysel sa v súčasnosti blíži ku kľúčovému míľniku transformácie smerom k rozvoju udržateľnosti a ekologických perspektív. Podujatie Honour Science & Chemistry (Česť vede a chémií) poskytuje skvelú príležitosť predstaviť cestu pre budúce inovácie, založené na synergii entuziazmu a šikovných nápadov mladej generácie vedcov, v kombinácii so skúsenosťami a znalosťami najlepších svetových chemikov a profesorov. Zvládnuť budúce výzvy a vytvoriť ducha poctivej produktívnej práce je možné pomocou rovnováhy medzi odborným prístupom a úzkou spoluprácou, spojenou s diplomatickou trpezlivosťou všetkých zúčastnených vedcov.”
Spolupráca ako riešenie výziev
Profesor Ben L. Feringa, laureát Nobelovej ceny za chémiu za rok 2016, povedal.: „Som rád, že sa môžem podieľať na tejto iniciatíve, pretože je skvelé spojiť priemysel, vedeckú komunitu a študentov. Tieto tri skupiny budú musieť spolupracovať, aby našli najlepšie riešenia pre veľké výzvy. Nadšenie a odhodlanie študentov ma napĺňa hrdosťou a dáva mi dôveru, že sa dosiahne veľký pokrok smerom k udržateľnejšiemu svetu. Tieto mladé hviezdy budú formovať budúcnosť chémie a budú sa tešiť z toho, že pretvárajú vedu na dokonalosť!“
Podujatia sa zúčastnil aj prof. Ing. Viktor Milata, DrSc. z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave a prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu Slovenskej republiky Ing. Roman Karlubík, MBA.
Základné informácie o konferencii Solvay 1927
Solvayovské konferencie, založené belgickým priemyselníkom Ernestom Solvayom v roku 1911, boli považované za zlomový bod vo svete fyziky. Konferencie sa konali v Bruseli a boli venované významným otvoreným problémom vo fyzike aj chémii. Najznámejšou konferenciou bola piata Solvayova medzinárodná konferencia o elektrónoch a fotónoch v októbri 1927. Stretli sa na nej najvýznamnejší fyzici sveta, aby diskutovali o novo formulovanej kvantovej teórii. Vedúcimi osobnosťami boli Albert Einstein a Niels Bohr. 17 z 29 účastníkov bolo alebo sa stalo nositeľmi Nobelovej ceny, vrátane Marie Curie, ktorá jediná z nich získala Nobelovu cenu v dvoch samostatných vedeckých disciplínach.
EK prijala dočasný krízový rámec štátnej pomoci na podporu hospodárstva
Úplné a okamžité odstrihnutie slovenského priemyslu od ruského plynu a ropy by znamenalo ekonomický kolaps. Zatvorili by sa fabriky, skončili by tisíce ich subdodávateľov a z trhu by vypadli dôležité komodity. Slovensko je pri zemnom plyne závislé na Rusku na 85-87% a u ropy na 100%. Firmy preto očakávajú od slovenskej vlády, že bude presadzovať také kroky, ktoré povedú k čo najmenším negatívnym dopadom. Hlavné úsilie je potrebné zamerať na energie a pomoc štátu priemyslu, čo odporúča aj Európska komisia (EK) vo svojom vyhlásení (EC Statemen) ,,Dočasný krízový rámec štátnej pomoci na podporu hospodárstva v kontexte ruskej invázie“. Informuje o tom Ing. Roman Karlubik, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
Dodáva, že v prípade zemného plynu žiadna rýchla alternatíva nie je, pri rope je to čiastočne možné, ak sa nájdu dodávatelia a prepravné kapacity. Postupné znižovanie závislosti od Ruska pri zemnom plyne je reálne, tak ako to naznačil minister hospodárstva Richard Sulík, v horizonte cca 5 rokov.
,,Žiadame preto vládu SR, aby pri politických rozhodnutiach sama, aj na úrovni orgánov Európskej únie, brala do úvahy ekonomickú realitu a možné negatívne dopady. Pri akýchkoľvek strategických rozhodnutiach je potrebné mať dopadové štúdie, ktoré budú zároveň obsahovať náhradné vecné riešenia a predovšetkým ich finančné krytie, vrátane prefinancovania dopadov na podniky a obyvateľstvo. Krajiny ako Slovensko takéto zdroje nemajú, riešenie je možné len na úrovni EU, resp. aj s podporou krajín NATO, predovšetkým USA. V stredu 23.marca 2022 Európska komisia prijala závažný dokument ,,Dočasný krízový rámec štátnej pomoci na podporu hospodárstva v kontexte ruskej invázie“. Ten umožňuje poskytovať jednotlivým spoločnostiam rôzne druhy štátnej pomoci. Je nevyhnutné aby vláda SR využila aj tento rámec na rýchlu pomoc našim firmám, inak hrozí, že ich zahraničná konkurencia ešte viac prehĺbi rozdiely a naše im nebudú môcť konkurovať,“ konštatuje R.Karlubík.
Upozorňuje aj nato, že EU bude zohrávať veľkú úlohu v pomoci štátom, musí však zvoliť iný prístup pre prímorské štáty, ktoré si vedia lacnejšie priviesť plyn a iné komodity z okolitých kontinentov a pre vnútrozemské štáty.
Horšie východiská našich firiem
Ďalej poukazuje nato, že súčasné zvyšovanie cien energií zásadne ovplyvňuje konkurencieschopnosť slovenského priemyslu, ďaleko viacej ako u niektorých krajín, napríklad tých s priaznivejšou geografickou polohou, či prístupom k moru. Premietnutie zvyšovania cien do niekoľkonásobného zvyšovania cien zákazníkom už niekde nie je ani možné. Priame vstupy do výroby v niektorých prípadoch prevyšujú aj zdražené ceny výrobkov a zákazníci to už nie sú schopní akceptovať. K tomu je potrebné prirátať ďalšie náklady na dopravu (ceny pohonných hmôt)
Vznikajú extrémne dopady, keď viacero odvetví spolu súvisí. Napríklad Duslo, a.s., Šaľa uviedlo, že ak situácia bude pokračovať, budú nútení odstaviť výrobu alebo ju zredukovať. Pritom v okolitých krajinách je taktiež odstavená výroba hnojiva (napr. fabriky v Poľsku), farmári nebudú mať dostatok hnojiva, je ohrozené poľnohospodárstvo, je nedostatok aditív do palív ad blue, problémy sú so zásobovaním. Hrozí ďalšiu zvyšovanie cien potravín a vysoká inflácia.
,,Podniky sú významnými platcami daní, ktoré idú do sociálneho systému, pri odstavení prevádzok a výroby hrozia riziká aj štátu a z toho vyplývajúci nedostatok financií v štátnom rozpočte. Pri porovnaní štátnej pomoci u nás a v zahraničí, Slovensko zaostáva. Nemecká vláda sa snaží dávať prioritu priemyslu, slovenská vláda ani netuší, aké sú štruktúry podnikov, aké problémy ich trápia,“ naznačuje R.Karlubík.
Problémom sú aj poplatky
V porovnaní so zahraničím slovenské firmy trápia aj vysoké poplatky stanovované ÚRSO. Duslo, a.s porovnávalo ceny vstupov s ďalšou ich fabrikou v Nemeckua len poplatky pre ÚRSO ich vyšli o 20 miliónov viacej, pričom v Nemecku sa ich tento poplatok netýkal (elektrina a plyn). Poplatky za plyn stúpli na prelome októbra, stav sa na prelome rokov zastabilizoval, potom však ceny stúpli znova. V súčasnosti objemovo tečie dosť plynu, ale problémom je cena. ,,Srbsko, Maďarsko a iné krajiny majú zakontrahované ceny na 6-7 rokov, Amerika má niekoľkonásobne lacnejší plyn, nie sme konkurencieschopní a ani nemôžeme byť,“ upozorňuje R.Karlubík.
Reakcie partnerov v Európe
Prezident Karlubík ďalej konštatuje, že ceny stúpajú všeobecne vyššie aj v iných krajinách. Kým začiatok roka bol prekvapujúco stabilný, na druhý kvartál signalizuje problémy už aj západná Európa a ceny výrobkov stúpajú aj tam. Automobilový priemysel má problém v celej Európe, automobilky postupne odstavujú výrobu pre nedostatok komponentov. V oblasti výroby hnojív prichádza k odstaveniu výrobných podnikov aj v okolitých krajinách, čo poľnohospodárstvo bude ťažko znášať. Je aj nedostatok sadzí, čo hrozí znižovaním objemu výroby pneumatík. Európsky trh bude v najbližšom čase vo veľkom dovážať z Ameriky a Číny.
,,Nielen výška cien ropy ale aj nedostatok dopravných kapacít sa priamo dotýka našich podnikov. Týka sa to exportu aj importu a doprava z Číny je častokrát problematická. Niektoré suroviny sa dovážajú z Bieloruska cez Poľsko, dokedy však kvôli sankciám bude tento trh prístupný?,“ pýta sa R. Karlubík
Štátna pomoc: Komisia prijíma dočasný krízový rámec na podporu ekonomiky v kontexte ruskej invázie na Ukrajinu
Európska Komisia prijala 23. marca dočasný krízový rámec, aby umožnila členským štátom využiť flexibilitu predpokladanú v pravidlách štátnej pomoci na podporu hospodárstva v kontexte ruskej invázie na Ukrajinu.
Výkonná podpredsedníčka Margrethe Vestagerová, zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže, povedala: „V tomto kritickom čase Európska únia bude naďalej stáť pri Ukrajine a jej ľude. Musíme sa tomu postaviť, tejto krutej invázii, pretože v stávke je aj naša sloboda. Sankcie prijaté EÚ a jej medzinárodnými partnermi vážne zasiahli ruské hospodárstvo. Tieto sankcie si vyberajú daň aj pre európske hospodárstvo a budú v tom pokračovať aj v budúcich mesiacoch. Musíme zmierniť ekonomický dopad tejto vojny a podporiť vážne postihnuté spoločnosti a sektory. A musíme konať koordinovane. S ohľadom na túto skutočnosť Komisia umožní členským štátom využívať flexibilitu predpokladanú v tomto dokumente.“
Pravidlá štátnej pomoci na riešenie tejto bezprecedentnej situácie a zároveň na ochranu rovnakých podmienok jednotný trh.
Dočasný krízový rámec dopĺňa existujúci súbor nástrojov štátnej pomoci mnohými ďalšími
možnosťami, ktoré už majú členské štáty k dispozícii, ako sú opatrenia na kompenzáciu spoločnostiam za škody, ktoré priamo utrpeli v dôsledku výnimočných okolností, a opatrenia uvedené v oznámeniach Komisie o vývoji na trhu s energiou.
Nový rámec umožní členským štátom
- poskytovať spoločnostiam, postihnutým súčasnou krízou alebo súvisiacimi sankciami a protisankciami obmedzené sumy pomoci
- zabezpečiť pre podniky dostatočnú likviditu;
- kompenzovať spoločnostiam dodatočné náklady vzniknuté v dôsledku mimoriadne vysokých cien plynu a elektriny.
Tieto typy opatrení budú dostupné aj spoločnostiam, ktoré sa kvalifikujú ako v ťažkostiach, a
môžu čeliť akútnej potrebe likvidity v dôsledku súčasných okolností, ktoré prichádzajú v pätách pandémie koronavírusu. Subjekty kontrolované Ruskom budú z rozsahu pôsobnosti vylúčené tieto opatrenia.
Aby sa zachovali rovnaké podmienky na jednotnom trhu, nový dočasný krízový rámec zahŕňa množstvo záruk. Členské štáty sa tiež vyzývajú, aby zahrnuli udržateľnosť požiadavky na poskytovanie pomoci na dodatočné náklady na energiu.
Dočasný krízový rámec bude v platnosti do 31. decembra 2022. Pomôže zamerať podporu na hospodárstvo a obmedzí negatívne podmienky na jednotnom trhu. Táto podpora môže byť poskytnutá v akejkoľvek forme, vrátane grantov.,,Žiadame vládu SR aby urýchlene predstavila súbor opatrení v tejto súvislosti platných pre slovenské podniky,“ konštatuje R. Karlubík.
Podpora likvidity vo forme štátnych záruk a dotovaných úverov.
Dočasný krízový rámec dopĺňa široké možnosti pre poslancov, aby navrhli opatrenia v súlade s existujúcimi pravidlami EÚ o štátnej pomoci. Napríklad pravidlá EÚ pre štátnu pomoc umožňujú členským štátom pomôcť spoločnostiam vyrovnať sa s nedostatkom likvidity a potrebou naliehavej záchrany. Okrem toho umožňuje členským štátom kompenzovať spoločnostiam škody priamo spôsobené mimoriadnou udalosťou, akou je súčasná kríza. Členské štáty môžu poskytnúť štátne záruky alebo vytvoriť podporné záručné schémy na bankové úvery, ktoré si berú spoločnosti. Tieto by mali dotované poistné. Členské štáty môžu dotovaným spoločnostiam umožniť verejné a súkromné pôžičky a dotované štátne záruky, aby sa zabezpečilo, že banky budú naďalej poskytovať úvery všetkým.
Pomoc na kompenzáciu vysokých cien energie: členské štáty EU budú môcť čiastočne kompenzovať spoločnostiam, najmä intenzívnym užívateľom energie, dodatočné náklady spôsobené mimoriadne zvýšením cien plynu a elektriny. Táto podpora môže byť poskytnutá v akejkoľvek forme,vrátane priamych grantov. Celková pomoc pre príjemcu nemôže presiahnuť 30 % oprávnených nákladov, do maximálnej výšky 2 mil. EUR v akomkoľvek danom časovom okamihu. Na tento účel môžu členské štáty poskytnúť pomoc presahujúcu tieto stropy, a to až do výšky 25 mil. EUR pre energeticky náročných užívateľov a až do výšky 50 mil. EUR pre spoločnosti pôsobiace v špecifických sektoroch, ako napr.výroba hliníka a iných kovov, sklenených vlákien, buničiny, hnojív či vodíka a mnohé základné chemikálie.
Chemický a farmaceutický priemysel vlani premietol rast vstupov do cien
Chemický a farmaceutický priemysel na Slovensku sa počas roku 2021 spamätal z dopadov koronakrízy a zaznamenal medziročný nárast o 2,418mld EUR (28,95%). Celkové tržby odvetvia sa tak zvýšili zo 8,349mld EUR za rok 2020 na 10,767mld EUR za rok 2021. V porovnaní s rokom 2019 sa vlani celkové tržby zvýšili o 9%. Tým síce nominálne presiahli úroveň spred dvoch rokov, ale pod ich rast sa podpísali hlavne vyššie ceny výstupov. Do tých sa premietli zvýšené vstupné náklady odvetvia. Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
,,Nárast tržieb je ale spojený s enormným rastom nákladov, predovšetkým rastom cien surovinových vstupov, rovnako aj elektrickej energie, plynu, ropy a zvýšenie nákladov na zamestnanca počas pandémie COVID-19. Nárast predaja zaznamenali všetky odvetvia chémie a farmácie, okrem odvetvia farmaceutických výrobkov, kde sa dopyt po počiatočnom zvýšení počas pandémie ustálil. Medziročne v minulom roku stúpli najvýraznejšie tržby v odvetví rafinovaných ropných produktov a to o viac ako 50%. Výraznejšie stúpli tržby aj v odvetví plastov v primárnej forme o 39,5%, čo je znakom previazania s automobilovým priemyslom. Umelé vlákna poskočili o 28,03% a výrobky z gumy a plastov poskočili o 12,81%. Kým rafinované ropné produkty rástli spolu s rastom cien ropy, pododvetvie umelých vláken prehodnotilo svoj model a zameralo sa na výrobu ochranných pomôcok a rúšok, “komentuje vývoj R.Karlubík.
Dopady koronakrízy
Ďalej poukazuje nato, že v roku 2021 sa výroba v chemických a farmaceutických podnikoch po vypuknutí pandémie ustaľovala. Firmy vyvinuli maximálne úsilie a vytrvalosť pri protipandemických opatreniach súvisiacich s ochorením Covid-19, ktoré mali aj v priebehu roka 2021 zásadné dopady na výrobu. Popasovali sa aj s nákladným testovaním zamestnancov a s tým spojenou administratívnou záťažou.
Rástla aj pridaná hodnota v slovenskom chemickom a farmaceutickom priemysle, pričom rast produktivity práce sprevádzal celkový mierny pokles stavu zamestnancov v odvetví o 0,49% a priemerný rast miezd na úrovni 4,3%.
Neistý vývoj súvisiaci s Ukrajinou
V druhej polovici minulého roka firmy zasiahla nepriazeň zdražovania energetických vstupov vo výrobe. To súviselo v mnohých prípadoch s obmedzením výrob. ,,Vyhliadky do budúcna v oblasti zdražovania energií sú žiaľ negatívne. Aj v spojení s prepuknutím vojnového konfliktu na Ukrajine, s ktorým prichádza aj obmedzenie dodávok niektorých esenciálnych komodít, ktoré sa nachádzajú na sankčných zoznamoch. Pokiaľ by sa podarilo konflikt na Ukrajine urýchlene ukončiť, vznikol by priestor na revitalizáciu a realizáciu plánu obnovy a odolnosti EÚ. Zatiaľ to však vyzerá nato, že sa musíme pripraviť na ďalšie obmedzenia, nedostatok surovín a energií a ich neúnosné ceny.
Spoločnosti však ešte čakajú náročné úlohy aj pri stratégií udržateľnosti, uhlíkovom cle a prechode k zelenším cestám. Zotavenie z krízy Covid-19, dopadov vojny na Ukrajine a sankcií s ňou spojených, bude ešte chvíľu trvať,“ konštatuje R.Karlubík.
Významným odvetvím priemyslu
Chemický a farmaceutický priemysel je naďalej významným odvetvím slovenského priemyslu, kde tvorí až 11,4 % podiel na jeho celkových tržbách.V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracuje takmer celkovo 42 212 zamestnancov. Čo predstavuje 10,6 % všetkých zamestnancov v celého slovenského priemyslu. Výrazný medziročný pokles zamestnancov sa v roku 2021 v chemickom a farmaceutickom priemysle nekonal. Celkovo bol trh práce ochudobnený len zhruba o 0,5 % zamestnancov. Medzi jednotlivými pododvetviami bol vývoj počtu zamestnancov relatívne stabilný. Najväčší nárast zaznamenalo pododvetvie výrobkov z umelých vlákien, ktoré v roku 2021 zamestnávalo o vyše 15% viac zamestnancov ako to bolo v roku 2020.
Dôležitý zamestnávateľ, široké spektrum výroby
Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel.
V súvislosti so zamestnanosťou trápia dlhodobo chemický sektor nedostatkové počty zamestnancov a nedostatok vyškolených pracovníkov. Systém vzdelávania a učňovské školstvo je citeľne odčlenené od podnikateľskej sféry. S tým súvisí skutočnosť, že na stredných školách sa neotvárajú odbory, ktoré prax vyžaduje.
ZCHFP SR: Testovanie zamestnancov neodhalilo vysokú mieru pozitivity
Od 29.11.2021 sú zamestnávatelia povinní dodržiavať OTP režim, podľa ktorého majú povolený vstup na pracovisko výlučne zamestnanci, ktorí sú očkovaní, prekonali ochorenie COVID-19, alebo sú testovaní. Podiel neočkovaných, alebo tých ktorí ochorenie neprekonali, je v chemickom a farmaceutickom priemysle podľa dostupných dát v priemere okolo 22%. Od tohoto priemeru sa odlišujú niektoré veľké výrobné podniky. Tam, kde požiadavky OP nespĺňa zhruba 36% pracujúcich, v niektorých podnikoch dokonca až 45%. Testovanie však firmy považujú za nadbytočnú byrokratickú záťaž a zvýšenie nákladov a preto by bolo vhodné aby vláda k tomu prijala dodatočné legislatívne, ale aj materiálové (testy zdarma) zabezpečenie a lepšiu distribúciu. Informoval o tom Ing. Roman Karlubik, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
,,Zamestnávateľom vznikla povinnosť pracujúcim zabezpečiť dostatočný počet antigénových samotestov a ich vykonanie pod dohľadom autorizovanej osoby. Testovanie zamestnancov na prítomnosť COVID-19 prvý týždeň od vzniku tejto povinnosti dopadlo v chemickom a farmaceutickom priemysle pomerne priaznivo. Počty pozitívne testovaných v jednotlivých podnikoch Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR boli približne na úrovni 1% z celkového počtu testovaných.Vo väčšine firiem ZCHFP SR nenastal výpadok zamestnancov, alebo len minimálny, bez obmedzenia chodu prevádzok,“ konštatoval R.Karlubík.
Upozornil však nato, že aj keď sú testovania vo firmách dôležité pre ochranu zdravia zamestnancov,pracujúci sú pravidelne kontrolovaní, čo umožňuje zabezpečiť chod výroby bez výrazných obmedzení, na druhej strane predstavujú zbytočne pridanú administratívnu záťaž (zber údajov o statuse zamestnanca, objednávanie na test, riešenie problémových situácií). Mnoho podnikov s väčším počtom zamestnancov prevádzkujú alebo majú zazmluvnené licencované MOMky, kde náklady za jedného zamestnanca prevyšujú vládou garantovanú náhradu 6 EUR, čo je pri súčasnej nepriaznivej situáci pre podnikateľský sektor ďalšou záťažou.
Testovanie sprevádzajú problémy
,,Zamestnávatelia tiež evidujú a jzvýšený záujem o testovanie zo strany očkovaných zamestnancov, ktorí nie sú povinní podrobiť sa testovaniu. Väčšina firiem to bez väčších komplikácií zvláda vďaka skúsenostiam s testovaním v predošlých obdobiach, vzniká ale aj množstvo problémov. Zohnať zdravotníka na testovanie dostupnými testami je takmer nemožné, firmy samotné nemajú oprávnenie vykonávať zdravotnícke výkony. Niektoré firmy tiež nevedia zabezpečiť priestor, kde by sa mohli zamestnanci bezpečne testovať, tak aby testovaním nespôsobili náhodou rozšírenie covidu. Myslia si, že pri takomto internom testovaní je väčšie riziko nákazy ako keď sa zamestnanci testovali v MOMkách,“ upozornil R.Karlubík.
Poukázal aj nato, že absentujú ponuky pre zamestnávateľov na nákup samotestov. Subjektom hospodárskej mobilizácie pre účely dodania samotestov je spoločnosť UNIPHARMA. Prax však ukazuje, že niektoré podniky obdržali prvú ponuku na nákup samotestov tejto spoločnosti len pred niekoľkými dňami . V čase, keď už testovanie zamestnancov malo prebiehať v plnom prúde.
Zamestnávatelia nehodnotia pozitívne ani zrušenie pandemickej PN
„V súčasnosti platnými opatreniami ako sú zrušenie úhrady pandemickej PN sociálnou poisťovňou od prvého dňa, náklady na testovanie, enormný nárast cien energií a surovín – sa firmy postupne dostávajú do červených čísiel a to ešte nevieme čo nás čaká v novom roku. Čo sa týka zrušenia preplácania pandemickej PN sociálnou poisťovňou upozorňujeme, že to nie sú len náklady keď je náš zamestnanec chorý. Máme tu zamestnancov, ktorí sú v karanténe kvôli pozitívne testovaným rodinným príslušníkom alebo po priamom kontakte s pozitívne testovaným,“uvádza spoločnosť VEGUM, a.s.
Medzi chemickými a farmaceutickými podnikmi sa našlo mnoho spoločností, ktoré prešli do režimu práce z domu, vo výrobných podnikoch však takáto možnosť nenastáva. Spoločnosť CHEMOSVIT, a.s. v decembri 2020 začala prevádzkovať MOM pre potreby zamestnancov a tiež pre všetky skupiny obyvateľstva v regióne. Od júna 2021 MOM pracuje bez podpory štátu, pričom jej udržanie je pre nich dôležité práve z titulu ochrany zdravia zamestnancov a udržania výroby. Krízový pandemický tím COVID-19 v skupine CHEMOSVIT a FINCHEM zároveň vydal príkaz nad rámec platnej vyhlášky. Povinnosť preukázať sa pri vstupe do areálu firmy majú aj zamestnanci, ktorí sú očkovaní a prekonaní a to negatívnym výsledkom AG testu platným 14 dní (na náklady zamestnávateľa).
,,Na margo testovania musíme poznamenať, že podniky sú síce pripravené na testovanie svojich zamestnancov z predošlých skúseností, tvorí však pre nich nadbytočnú byrokratickú záťaž a zvýšenie nákladov, ktoré štátom garantovaná suma nepokrýva. Bolo by veľmi vhodné, aby vláda umožnila priebežné testovanie vo firmách aj naďalej, ale prijala k tomu dodatočné legislatívne, ale aj materiálové (testy zdarma) zabezpečenie a lepšiu distribúciu,“ uzatvoril R.Karlubík.
Európska chémia na križovatke zmien
Navrhované nové chemické právne predpisy EÚ postavia štvrtý najväčší výrobný priemyselný sektor v Európe na dôležitú križovatku. Bude nasledovať významný dopad na ďalšie priemyselné a spracovateľské sektory
Vedúci predstavitelia európskeho chemického priemyslu vyzvali 2.decembra 2021 Európsku komisiu, aby bezpodmienečne aktívne spolupracovala na vytvorení chemického Plánu transformácie priemyslu EÚ. Cieľom je finančná podpora zabezpečenia rozsiahlych investícií potrebných na splnenie cieľov Európskej zelenej dohody (Green Deal ). V prípade prijatia týchto predpisov by mohlo byť z trhu vylúčených až do 12000 chemických produktov. Čo predstavuje až 25-40 % z celkového portfólia chemických výrobkov spracovávaných v chemickom a následných priemysloch EÚ. Išlo by o zásadný zásah do priemyselného sektora EÚ. Jeho dopady sú obrovské, keďže náhrady ako produktov tak ani ich nových výrobných technológií nie sú v súčasnosti známe a dostupné. Informoval o tom Ing. Roman Karlubik, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
,,Očakáva sa, že najvýraznejšie budú ovplyvnení následní užívatelia, predovšetkým výrobcovia plastov, lepidiel a tmelov, náterových látok a farieb, pracích a čistiacich prostriedkov a kozmetiky. Na splnenie výziev Európskej zelenej dohody potrebujeme spoľahlivý Plán transformácie chemického priemyslu. V slovenských podmienkach to znamená, že budú zasiahnutí hlavne subdodávatelia automobilového priemyslu. Chemický sektor v SR by preto musel nahradiť veľké množstvo chemických látok, ktoré by spadli do navrhovaných nových kategórií nebezpečnosti, menej nebezpečnými dostupnými alternatívami. Paradoxne zatiaľ nepanuje zhoda na definícii metód, na základe ktorých sú tieto látky označené ako potenciálne nebezpečné, ani medzi samotnou Európskou Chemickou agentúrou a Európskym Parlamentom. Tieto zatiaľ nepodložené návrhy by si vyžiadali obrovské dodatočné náklady a investície a samozrejme veľký negatívny dopad na zamestnanosť v celej EÚ,“ povedal R.Karlubík.
Podkladom je štúdia s údajmi od 100 európskych spoločností
Práve závažnosť zmienených dopadov si vyžiadala formuláciu uvedenej Výzvy / apelu na Európsku komisiu ktorá nasleduje po zverejnení prvej zo série štúdií ekonomických a obchodných vplyvov Stratégie EÚ pre udržateľnosť chemických látok (CSS), ktoré pre Európsku radu pre chemický priemysel (Cefic) vypracovala nezávislá ekonomická poradenská spoločnosť Ricardo Energy & Environment. Údaje, pochádzajúce od viac ako 100 európskych chemických spoločností, sa použili ako vstupné pre hodnotenia vplyvov novo navrhovaných nariadení CLP a REACH, dvoch hlavných predpisov EÚ týkajúcich sa chemických látok, ktoré vykoná Európska komisia.
Dr. Martin Brudermüller, prezident Ceficu k tomu uviedol: „Chemický priemysel EÚ podporuje ciele Stratégie EÚ pre udržateľnosť chemických látok a sme pripravení spolupracovať s Európskou komisiou a členskými štátmi EÚ na dosiahnutí v nej stanovených politických cieľov, tak ako už dlhodobo pracujeme na klimatickej transformácii nášho odvetvia. Výsledky prvej zo série štúdií však ukazujú, že máme pred sebou obrovskú výzvu. Aby sa naše odvetvie mohlo zmeniť, potrebuje nový Plán transformácie chemického priemyslu. Vyzývam preto európskych tvorcov politík a vlády členských štátov EÚ, aby s nami spolupracovali a premenili CSS na skutočnú a reálne dosiahnuteľnú stratégiu rastu a inovácií.“
Zaradených až 12 000 látok
Podľa prvej štúdie by do rozsahu pôsobnosti dvoch pripravovaných legislatívnych návrhov – zmien nariadenia o klasifikácii, balení a označovaní látok a zmesí (CLP) a uplatňovania všeobecného prístupu riadenia rizík (GRA) mohlo byť potenciálne zaradených až 12 000 látok. Zo štúdie tiež vyplýva, že tieto látky by mohli za určitých podmienok pokrývať dokonca až 43% celkového obratu európskeho chemického priemyslu samozrejme so zásadným dopadom na ďalšie priemyselné sektory ktoré chemické produkty spracovávajú čiže v podstate celý priemysel od agrosektoru, stavebníctvo, automobily, až po kozmetiku.
Po aplikácii viacerých váhových faktorov na zohľadnenie neistoty týkajúcej sa definícií a kritérií v CSS dospeli konzultanti k záveru, že najpravdepodobnejšie zasiahnuté portfólio produktov by sa malo rovnať minimálne 28% odhadovaného obratu odvetvia.
Konzultované spoločnosti uviedli, že približne jedna tretina produktov tohto najpravdepodobnejšie zasiahnutého portfólia na úrovni 28% by potenciálne mala byť nahradená alebo preformulovaná. Schopnosť spoločností nahradiť potenciálne ovplyvnené produkty je otázna a v značnej miere závisí od podrobných ustanovení v pripravovaných nariadeniach, od uskutočniteľnosti opatrení z technického a ekonomického hľadiska, od podpory EÚ a predovšetkým od reakcie zákazníkov na nahradené alebo preformulované produkty. Očakáva sa, že najvýraznejšie ovplyvnení následní užívatelia budú výrobcovia plastov, lepidiel a tmelov, náterových látok a farieb, pracích a čistiacich prostriedkov, kozmetiky a agrochemikálií.
Úlohy chemického priemyslu
,,Úlohou chemického priemyslu je dodávať následným užívateľom dôležité materiály, ktoré podporujú plnenie cieľov Európskej zelenej dohody. Chemický priemysel EÚ je hlavným dodávateľom všetkých výrobných odvetví ako aj základných a strategických hodnotových reťazcov vrátane farmaceutických výrobkov, elektroniky, batérií pre elektromobily a stavebných materiálov. Zamýšľané zmeny, ktoré prináša CSS, spôsobia „domino- efekt“ v mnohých hodnotových reťazcoch, ktoré závisia od chemického priemyslu,“ povedal M.Brudermüller.
Z ekonomickej analýzy vyplýva, že aj pri zohľadnení výnimiek bude čistý dopad stále vysoký. Bez ohľadu na vybraný scenár by podľa tejto štúdie do roku 2040 čistá trhová strata mohla dosiahnuť výšku najmenej 12 % portfólia chemického odvetvia.
Vzhľadom na to, že zatiaľ boli hodnotené len dve z opatrení navrhnutých v CSS, je jasné že kumulatívny vplyv všetkých ostatných zmien navrhovaných stratégiou bude väčší. Skúmaný nebol ani účinok, aký by tieto zmeny mohli mať na export chemikálií z EÚ, čo by mohlo celkový dopad výrazne zvýšiť.
„Chemický priemysel bol vždy poháňaný inováciami, vášňou pre nové technológie a podnikateľským duchom. Výsledky tejto štúdie naznačujú, že úsilie v hľadaní náhrad ktoré je prítomné v celom odvetví, môže priniesť ovocie v podobe naplnenia cieľov stanovených v Stratégii pre udržateľnosť chemikálií. Existuje však veľká neistota, pokiaľ ide o spôsob akým podniky ktoré sú súčasťou hodnotového reťazca môžu dosiahnuť tieto ciele v súčasnom právnom rámci. Náš priemysel potrebuje predvídateľný rastový rámec pre ekonomické investície na nasledujúce dve desaťročiach. Aby sme mohli splniť mnohé výzvy Európskej zelenej dohody, potrebujeme spoľahlivý Plán transformácie chemického priemyslu,“ informoval M.Brudermüller.
Slovensko potrebuje plán a harmonogram postupu
,,Navrhovaný Plán transformácie chemického priemyslu by mal predovšetkýmčo najskôr jasne definovať rozsah zmienených látok ktoré majú byť nahradené. Predovšetkým však odpovedať na otázku na základe akých kritérií, tak aby sa novo vyvíjané látky mohli týmto kritériám vyhnúť. Tiež by mal zahŕňať reálny časový harmonogram a opatrenia, ktoré umožnia odvetviu vyvinúť substitúcie, odskúšať ich účinnosť a bezpečnosť u zákazníkov, vypracovať ich technológie výroby a zrealizovať investície, čo je v tak krátkom čase necelých 20 rokov takmer nereálne. Preto sa musí zamerať na tie produkty, v prípade ktorých by tieto náhrady mohli byť dostupné ako prv. Zároveňje absolútne nevyhnutné, aby boli sformulované odpovede na všetky s tým súvisiace otázky zo strany EU a vytvorená adekvátna, masívna finančná podpora. Samozrejme sa dá v negatívnom prípade očakávať dopad na HDP každej krajiny EU, nevynímajúc Slovensko, kde chemický priemysel tvorí každoročne cca 12-15% HDP,“ povedal R. Karlubík
Plán by mal stavať na osvedčených a zaužívaných prístupoch, ako je napríklad hodnotenie rizík podľa nariadenia REACH. Na vytvorenie trhu pre tieto nové formulácie a chemické látky budú potrebné stimuly v kombinácii so zvýšeným presadzovaním nariadenia REACH a právnych predpisov o bezpečnosti výrobkov určených na dovoz. Balík by tiež mal byť doplnený silným inovačným programom zameraným na urýchlenie vývoja bezpečných a udržateľných alternatív. Plán transformácie by sa rovnako mal zaoberať aj ďalšími tromi hľadiskami transformácie, ktorými musí chemický priemysel prejsť. Klimatickou neutralitou, digitalizáciou a prechodom na obehovú ekonomiku.
Závery zasadnutia Prezídia ZCHFP SR k neúnosným cenám energií a konkurencieschopnosti priemyslu
Chemický a farmaceutický priemysel na Slovensku oceňuje snahu ministerstva hospodárstva SR, Vlády SR i ÚRSO o zníženie dopadov dramatického nárastu trhových cien energií. Považuje ich však zatiaľ za pomalé, zdĺhavé, málo účinné a nedostatočné. V situácii, keď celý slovenský priemysel a v rámci neho aj slovenské chemické a farmaceutické firmy čelia neúnosným dramatickým nárastom cien elektriny, zemného plynu a emisných povoleniek, sú nutné nielen čiastkové, ale predovšetkým systémové a dlhodobé opatrenia na všetkých úrovniach. Uvádza sa v tlačovej informácii Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR, ktoré z rokovania prezídia poskytol masmédiám prezident Ing. Roman Karlubík, MBA.
Očakávané zmeny
,,V prvom rade očakávame funkčný dialóg a spoluprácu s podnikateľskou sférou a zapracovanie navrhovaných pripomienok podnikov do operatívnych rozhodovaní i legislatívy. To čo teraz v prípade Slovenska vidíme, je spojenie dvoch negatívnych faktorov- akútny problém cien energií v roku 2022 a dlhodobo vysoké a nekonkurencieschopné ceny energie. Oba sú pre slovenské firmy viac ako nebezpečné. V prípade dlhodobo vysokých cien je potrebné prijať systémové opatrenia, aby sme sa ako Slovensko v rebríčku posunuli z tretieho miesta od konca na tretie miesto od začiatku. Tento stav prekáža nielen slovenským firmám, ale aj novým investorom, ktorí zvažujú prísť na Slovensko. Je potrebné dosiahnuť stav, aby mali slovenské podniky ceny energií rovnaké ako ich európska konkurencia,“ konštatuje prezídium ZCHFP SR.
Ďalej upozorňuje nato, že akútny problém cien energií v roku 2022 je potrebné riešiť jednorazovo a urgentne, s využitím všetkých dostupných nástrojov (zníženia poplatkov, príspevky,…). Táto pomoc by mala byť naviac a platná na rok 2022. Dôležitú úlohu tu môžu zohrať opatrenia ÚRSO pri regulácii cien energií, ktoré môžu nárasty cien zmierniť. Poplatková časť koncovej ceny elektriny by mala poklesnúť aj pozastavením odvodu do Národného jadrového fondu, pomôže aj zníženie príspevkov na OZE. Firmy by uvítali významne vyššiu podporu v rámci rozvoja investícií pre znižovanie energetickej náročnosti a uhlíkovej stopy formou významne vyššieho alokovania výnosov z pohľadu tvorby Environmentálneho fondu.
Straty v miliónoch eur
,,Po dramatickom znížení pridelených emisných povoleniek našich podnikov na nasledujúce obdobia, sú tieto nútené kupovať povolenky na burze v rozsahu miliónov EUR ročne a pritom drvivá väčšina z nich nespadá do žiadneho rámca podpory, na rozdiel od našich konkurentov. Pre zabezpečenie cash-flow môže dôjsť k zníženiu investičného rozvoja s nepriaznivým vplyvom do budúcnosti. V súčasnosti naviac každá veľká spoločnosť v chemickom sektore ráta straty rádovo v miliónoch, dokonca v desiatkach miliónov EUR, čo je pre väčšinu z výrobcov katastrofa. Vzhľadom nato už väčšina pripravuje krízové scenáre obmedzenia, resp. odstavenia svojich výrob.
Okamžitá pomoc
Preto žiadame vládu o okamžitú pomoc celému priemyslu nielen kompenzáciou emisných povoleniek ale aj kompenzačnými opatreniami v rámci TPS. Súčasne je potrebné, aby sa v rámci celej EÚ reálne uviedli do praxe opatrenia, ktoré by hodnotili dovoz a spôsob zdanenia výrobkov z iných krajín z pohľadu celkovej uhlíkovej stopy. Okrem domácich opatrení by mala slovenská vláda intenzívne spolupracovať pri prijímaní širokej škály opatrení zo strany nielen jednotlivých vlád EÚ, ale predovšetkým EÚ ako celku.
Vláda by mala zintenzívniť aj dohľad nad dobudovaním a pripojením ďalších blokov v Mochovciach v čo najskorších možných termínoch,“ navrhuje prezídium ZCHFP SR.
Na záver apeluje nato, že je nevyhnutné dosiahnuť únosné ceny energií, inak hrozí významný pokles výkonnosti chemického a farmaceutického priemyslu so všetkými dôsledkami. Priamo ohrozených je cca 44 000 pracovných miest v tomto odvetví a niekoľko desiatok a stoviek tisíc miest u ich dodávateľov a subdodávateľov a výpadky priamych a nepriamych daní.