Krásne počasie babieho leta a výnimočne chutné jedlá našich predkov čakajú na Zemplínskej šírave v piatok a sobotu 2. a 3 .októbra na všetkých gurmánov. Nenechajte si ujsť druhý ročník festivalu Zemplínskych lakociniek sprevádzaný bohatým hudobným a zábavným programom. Pečené tokajské rebrá a bravčové kolená, holúbky i pečené pirohy sa budú zapíjať pravým tokajským vínom i burčiakom. Presvedčte sa ako chutí pogača, pasuľa, zameška, holubky, strasanka, nalešniky a ďalšie dobroty východu kde by nemalo byť nič, ale je tam všetko.

Nenechajte si ujsť sviatok všetkých gurmánov a spoznajte najautentickejšie chute Dolného Zemplína – jednoduché, sýte, z poctivých surovín a dodnes veľmi populárne. Jedlá, ktoré sa kedysi varili v každej chalúpke, dnes nájdete aj v reštauráciách, penziónoch a na tradičných festivaloch pri Zemplínskej Šírave. A dobrá správa je, že sa za nich neplatí viac, než by ste dali za „bežné menu“ v mestách na západe Slovenska.
,,Zemplín je región s bohatou kulinárskou tradíciou, kde sa jednoduché, ale poctivé jedlá pripravovali pre celé rodiny a často zasýtili robotníkov či gazdov. V tejto regionálnej kuchyni badať miešanie rusínskej, židovskej, maďarskej a slovenskej kuchyne. Dnes sú tieto jedlá skvelou príležitosťou ochutnať miestnu kultúru na tanieri. Kým si vychutnáte lakocinky na festivale, alebo v reštauráciách a salašoch, prinášame vám prehľad na čom si na východe môžete pochutiť,“ hovorí Tibor Tabak, riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Dolný Zemplín.

Rekreačné stredisko Kaluža na Zemplínskej šírave privíta 2. a 3. októbra 2026 druhý ročník gastronomického festivalu Zemplínske lakocinky. Podujatie organizované ZOOCR Dolný Zemplín je zadarmo (aj parkovanie) a jeho cieľom je oživenie tradičnej regionálnej kuchyne a prezentácia lokálneho vinárstva oblasti Tokaj.
,,Po minuloročnej úspešnej premiére sme stavili opäť na osvedčenú lokalitu, kde ponúkneme nielen ukážky prípravy lokálnych špecialít ako pirohy, nalečniky, holubky, pogače, strasanka, lokše či halušky, ale aj ochutnávku jesenného burčiaku a dolnozemplínskych vín. Gastro program vyvrcholí v sobotu populárnou súťažou vo varení Zemplínskeho guľášu, ktorej víťaza spozná verejnosť o 13.00 h.
Dvojdňový program na pódiu bude patriť bohatému kultúrnemu vyžitiu pre všetky generácie. Predstavia sa spevácke skupiny Tarnavčan, Ostroški, Parobčáci, ľudová hudba Beťarky, folklórne súbory Porubjan a Raslavičan. Deti potešia predstavenia divadla BABADLO a pripravená je aj detská zóna s maľovaním na tvár či skákacími hradmi. O záver festivalu sa postarajú hudobné vystúpenia Martinky Stripaiovej, Laury Čižmárovej a formácie Rollandovci & 3jo. Atmosféru dotvoria remeselné trhy a organizátori veľkokapacitných stanov pre prípad nepriaznivého počasia.

Holubky – tradícia v kapustnom liste
Tradičné plnené kapustné listy patria k najväčším kulinárskym klenotom Zemplína. Základ tvorí zmes mletého bravčového mäsa a ryže zabalená do listov blanšírovanej kapusty, ktorá sa následne pomaly dusí v poctivej paradajkovej omáčke. Holubky sú sýte jedlo, ktoré najlepšie chutí s čerstvým chlebom. Na Tokaji ich podávajú ako špecialitu k vínu.
Zameška – skromná, no sýta kaša
„Zameška“ je jednoduchá krupičná alebo kukuričná kaša, kedysi varené jedlo chudobných rodín počas pôstov. Ide o výbornú alternatívu pre milovníkov tradičných kaší.
Zemplínska pogača – nadýchaný kráľ zemplínskych stolov
Tradičný kysnutý koláč. V mnohých rodinách a dedinách Dolného Zemplína sa pogača pripravuje práve na sladko. Plnia sa sezónnymi surovinami, ktoré mala každá gazdiná doma: tvaroh, lekvár, mak, orechy. Na Zemplíne sa pripravuje aj ako koláč – na slano s lesklým tmavohnedým povrchom ako príloha k sviatočnej šovdre a iným jedlám.
Strasanka s oškvarkami – poctivé jedlo starých mám
Jednoduchý, no sýty pokrm chudobných gazdov, ktorého základ tvoria uvarené zemiaky a podusená kyslá kapusta. Kúzlo tohto jedla spočíva v jeho dokončení – všetko sa spolu zmieša v hrnci, zasype chrumkavými vypraženými oškvarkami (alebo slaninkou) a hrniec sa pod pokrievkou poriadne pretrepe a „zatrasie“, podľa čoho dostalo jedlo svoj názov.
Halászlé – poctivá rybacia polievka
Halászlé z kapra alebo sumca, silno ochutená červenou paprikou, je najtypickejšou „vodnou“ špecialitou. Podáva sa s čerstvým chlebom. Polievka je sýta a chutná, vhodná pre milovníkov rýb. Ryby pochádzajú väčšinou z východoslovenských rybníkov (napr.zo Senného), tie zo Šíravy sa nekonzumujú, majú systém chyť a pusť.

Lokše mastené maslom (alebo husacím tukom) sú pochúťkou samé osebe. Nasladko i naslano, alebo sú prílohou husaciny a kačaciny, či plnené husacou pečienkou ako klasika jesenných hodov. Lokše sú neodmysliteľnou súčasťou sviatočných stolov.
Pasuľa na husto s hrubou lokšou
Hustý fazuľový prívarok podávaný s hrubou lokšou mastenou kačacím alebo husacím tukom. Jednoduché a veľmi sýte dedinské jedlo.
Pečené pirohy
Pirohy rôzne plnené (napr. zemiakovo-tvarohovou zmesou alebo kyslou kapustou), ktoré sa namiesto varenia pečú v rúre dozlatista. Chutia za teplá aj za studena.
Pečené ryby a rybie špeciality
Pečene kapry, alebo kúsky kaprov či iných rýb s paprikou, alebo koreniami. Ryby pochádzajú z východoslovenských rybníkov, napríklad zo Senného.
Pivový guľáš
Hustý mäsový guľáš, kde sa do základu počas pomalého dusenia pridáva pivo. To dodáva omáčke výraznejšiu chuť a hnedastú farbu.
Tokajské rebrá
Pečené bravčové rebrá marinované v omáčke s pridaním lokálneho sladkého vína z oblasti Tokaj, vďaka čomu má mäso jemne karamelový povrch.
Podpecníki
Tradičné posúchy z kysnutého cesta pečené v peci. Na vrchu sú potreté smotanou a posypané slaninou, cibuľou alebo kôprom.
Naľešniky (alebo niekde nalečníky)
Tradičné zemplínske zemiakové placky zo surových nastrúhaných zemiakov, cesnaku, cibule a majoránu. Vyprážajú sa na panvici dozlatista a podávajú sa chrumkavé.

Šťavnaté bravčové koleno pomaly pečené na pive a cibuli, ktoré sa na záver prelieva redukciou zo sladkého tokajského vína pre chrumkavú kôrku.
„Zemplín chutí poctivo a sýto. Či už si dáte skromnú zamešku, alebo sviatočné holubky, vždy vás jedlo uspokojí a vychutnáte si ho. Preto ak chcete zažiť skutočný Zemplín, musíte ho v prvom rade ochutnať. Najlepšie na festivale Zemplínske lakocinky,“ uzatvára T. Tabak.
Viac informácií nájdete na www.dolnyzemplin.eu
Projekty a aktivity sú realizované s finančnou podporou Ministerstva cestovného ruchu a športu SR.
Najznámejšia česká minerálna voda Vincentka, vyvierajúca v Luhačoviciach, v sebe ukrýva tekuté dedičstvo pravekého oceánu staré desiatky miliónov rokov. Unikátne geologické podmienky a masívne vrásnenie Zeme spôsobili, že sa v hlbokých vrstvách podzemného magurského flyšu zakonzervovala čistá morská voda z obdobia treťohôr. Táto prehistorická panva, nad ktorou dnes pulzuje kúpeľný život, bola kedysi domovom fascinujúcich gigantických aj mikroskopických tvorov, ktorých ekosystém po milióny rokov formoval jedinečné zloženie prameňa. Informuje o tom riaditeľ spoločnosti VINCENTKA a.s. Jan Šumšal.

V období stredného eocénu, pred približne 45 miliónmi rokov, pokrývali územie dnešných Luhačovíc hlboké šelfové vody oceánu Tethys. Kráľom tohto ekosystému bol Basilosaurus – gigantický prehistorický dravec a priamy predok dnešných veľrýb. S dĺžkou sedemnásť až dvadsať metrov a hmotnosťou pätnásť ton disponoval hadovitým, predĺženým telom, ktoré sa ladne vlnilo v morských prúdoch. Jeho masívna, poldruhametrová lebka bola osadená ostrými očnými zubami a čepelovitými stoličkami s pílovitým vrúbkovaním. Vďaka enormnému stisku čeľustí dokázal tento dravec drviť kosti menších cicavcov aj panciere korytnačiek.
Zatiaľ čo tieto obrie tvory vládli vodnému stĺpcu, na samotnom dne oceánu prebiehali iné dôležité biologické procesy. Nekonečné generácie morských rias, chalúh a planktónu tu po milióny rokov akumulovali jód a ukladali sa do organických sedimentov. Práve rozklad týchto na jód bohatých vrstiev vtlačil neskôr podzemným vodám ich nezameniteľný liečivý charakter a mimoriadne vysoký podiel jódu, z ktorého Vincentka čerpá svoju silu dodnes.

Na dne tohto pravekého mora žili v masívnych kolóniách aj mikroskopické jednobunkové organizmy – numulity. Tieto živočíchy, patriace medzi dierkavce, si zo schránok čistého uhličitanu vápenatého stavali komplexné, šošovicovité disky, ktoré veľkosťou pripomínali mince. Ich vnútorná architektúra bola tvorená dokonalou tesnou špirálou drobných komôrok, cez ktoré prúdila cytoplazma a filtrovala morskú vodu.
Keď numulity odumreli, ich vápenaté schránky sa usádzali na dne, kde vytvorili pórovité horninové vrstvy hrubé až 120 metrov. „Zdraviu prospešné účinky Vincentky pripisujú odborníci jej zloženiu – predovšetkým prítomnosti rôznych solí, obsahu minerálov a stopových prvkov,“ pripomína Jan Šumšal. Práve filtrácia cez tieto starodávne vápencové vrstvy dodáva Vincentke jej charakteristické alkalicko-salinické vlastnosti a schopnosť prirodzene rozpúšťať hlieny v dýchacích cestách.

Zásadný zlom nastal počas neskoršieho treťohorného vrásnenia Západných Karpát a sprievodnej vulkanickej činnosti. Mohutné tektonické pohyby uzavreli zvyškovú morskú vodu hlboko v zemi pod nepriepustnými vrstvami sivých ílovcov a pieskovcov luhačovických vrstiev.
Voda zostala dokonale izolovaná od vonkajšieho sveta, vďaka čomu nebola nikdy kontaminovaná modernými vplyvmi, mikroplastami či chémiou. Hydraulický tlak z hlbín ju neustále vytláča k zemskému povrchu. Počas tejto cesty sa stretáva s prírodným oxidom uhličitým, nasycuje sa a z prehistorických hornín vymýva usadené minerálne soli. Na povrch vyviera prirodzene zriedená pramenitými vodami, vďaka čomu má ideálny osmotický tlak blízky ľudskej krvi.

Prepojenie prehistorického mora s modernou geografiou nie je iba teóriou. Návštevníci Luhačovíc môžu pozostatky tohto strateného sveta vidieť na vlastné oči. Najvýznamnejšie náleziská skamenených numulitov, známych ako „kamenné peniaze“, sa nachádzajú priamo v zárezoch lesných ciest okolo vrchu Malá Kamenná a v okolí luhačovickej priehrady v Pozloviciach. Zo zvetraných skál tu voľne vypadávajú zachované kamenné disky, ktoré sú priamym dôkazom, že vo vašom pohári Vincentky pijete čistú esenciu desiatky miliónov rokov starého mora.
Viac informácií je na www.vincentka.cz .
Tokajské vinobranie 2026 prinesie osvedčené tradície aj lákavé novinky s cenovo dostupnejším vstupným. Najväčšia vinohradnícka slávnosť regiónu pretvorí v sobotu 26. septembra 2026 obce Čerhov, Malá Tŕňa a Veľká Tŕňa na živé centrum folklóru, remesiel a tradičnej zemplínskej kuchyne. O týždeň neskôr poteší gurmánov na Zemplínskej šírave 2.ročník Zemplínskych lakociniek. Informuje o tom výkonný riaditeľ ZOOCR Dolný Zemplín Tibor Tabak.
,,Tokajské slávnosti ponúknu bohatý program plný zážitkov. Návštevníci sa môžu tešiť na otvorené tufové pivnice, ktoré sú bežne verejnosti uzavreté, a spoznávanie vinárskych tradícií regiónu, ktoré siahajú až k francúzskym kráľom či rakúskym cisárom. Už v piatok odštartuje XIII. Beh Tokajskými vinicami v Čerhove a v sobotu bude pokračovať športový zážitok na Tokaj Wine Run 2026 v Malej Tŕni. Atmosféru dotvorí pravidelná kyvadlová doprava medzi obcami a obľúbený nostalgický vlak s historickými vagónmi z Košíc,“ pozýva T.Tabak.

Kým centrum obce Čerhov ožije veľkým kultúrnym programom na pódiu, kde vystúpi Dychová hudba Selčianka, Hnojňane, FSk Strapec, Valaski Hudaci, Ľudová hudba Hudaci a FSk Tarnavčan, obce Veľká a Malá Tŕňa pozývajú najmä na autentickú atmosféru otvorených vinárskych dvorov a tajuplných tufových pivníc. Podujatie je už tradične známe aj vďaka ukážkam starých remesiel či bohatej ponuke zemplínskych špecialít, akými sú kapustové holúbky, škvarkové pagáče či sladké lokše.
Návštevníci budú môcť nahliadnuť do tajuplných chodieb vytesaných do sopečného tufu. Základom úspechu Tokajskej vínnej oblasti sú tri odrody: Furmint, Lipovina a Muškát žltý, ktoré vďaka dlhej slnečnej jeseni a ranným hmlám vytvárajú vzácne cibéby. Tieto scvrknuté bobule napadnuté ušľachtilou plesňou Botrytis cinerea sa kedysi zbierali do putní po 25 – 30 kg a podľa ich počtu zaliateho v maďarskom gönczkom sude sa dodnes určuje slávna „putňovitosť“ tokajského výberu.

Do srdca Tokaja v sobotu 26. septembra 2026, vyrazí z Košíc mimoriadny retro vlak Tokajský expres. Cestujúcich čaká autentická retro jazda historickou elektrickou súpravou radu 460, známou ako „Pantograf“, v ktorej o náladu nebude núdza vďaka živej ľudovej hudbe Hudaci a prvej ochutnávke vína priamo počas jazdy.
Smer tam: Odchod z Košíc (hlavná stanica) o 8:30 -> Príchod do Čerhova o 9:35.
Smer späť: Odchod z Čerhova o 19:15 / 19:30 -> Príchod do Košíc o 20:35.
Pre plynulý presun medzi festivalovými obcami je navyše zabezpečená bezplatná kyvadlová autobusová doprava v pravidelnom 30-minútovom intervale na trase Čerhov – Veľká Tŕňa – Malá Tŕňa a späť.

Návštevníci sa môžu tešiť o týždeň neskôr na ,,Zemplínske lakocinky“- druhý ročník jesenného festivalu chutí a tradícií na brehu Šíravy v rekreačnom areáli strediska Kaluža v dňoch 2. a 3.októbra 2026, zamerané na zachovanie miestnych kulinárskych receptúr. Aj tu sa stretnú s tokajskými vínami a celým sortimentom vín z Dolného Zemplína.
Po minuloročnej úspešnej premiére, ktorá prilákala tisícky ľudí, organizátori rozhodli podujatie opäť situovať do obľúbeného strediska Kaluža. Hlavný cieľ festivalu – prezentácia kulinárskeho dedičstva Dolného Zemplína a vinohradníckej oblasti Tokaj. Návštevníkov čakajú dva dni plné autentických regionálnych chutí, hudby a programu pre celé rodiny. Vstup na podujatie je pre verejnosť bezplatný.

Počas oboch dní členovia OOCR Dolný Zemplín predvádzať ukážky prípravy tradičných zemplínskych lakociniek, ako domáce pirohy, lokše, halušky či lokálne koláče. Gastronomickým klincom programu bude sobotňajšia súťaž Zemplínsky guľáš, ktorej vyhodnotenie je naplánované na 13:00 hod. Chýbať nebude ani ochutnávka čerstvého jesenného burčiaku a lokálnych vín.
Pódium bude počas dvoch dní patriť regionálnym umelcom, folklórnym súborom a divadlu. Program vystúpenia speváckych skupín Tarnavčan z Trnavy pri Laborci, Ostroški, Parobčáci a ľudovej hudby Beťarky. V sobotu detské predstavenia divadla BABADLO, Martinka Stripaiová a Laura Čižmárová, Folklórny súbor Porubjan z Poruby pod Vihorlatom, Folklórny súbor Raslavičan z Raslavíc a záverečný koncert skupiny Rollandovci & 3jo.

Pre najmenších návštevníkov je pripravená detská zóna so skákacími hradmi, maľovaním na tvár a tvorivými dielňami. Atmosféru dotvorí remeselný jarmok s ukážkami prác lokálnych majstrov. Bezplatné záchytné parkoviská k dispozícii priamo v stredisku Kaluža v tesnej blízkosti areálu. V prípade nepriaznivého počasia budú gastro stánky a sedenie pre návštevníkov zabezpečené vo veľkokapacitných stanoch.
Viac informácií nájdete na www.dolnyzemplin.eu
Projekty a aktivity sú realizované s finančnou podporou Ministerstva cestovného ruchu a športu SR
Jesenné mesiace premieňajú Dolný Zemplín na pulzujúce srdce slovenského vinárstva, kde sa spája dávna história, unikátne geologické podložie a pohostinnosť miestnych ľudí. Práve v tomto období, kedy vzduch vonia sladkým burčiakom a dozrievajúcim hroznom, štartuje hlavná sezóna zážitkového turizmu. Príďte sa aj vy presvedčiť o kvalite poctivého tekutého dedičstva. Na vlastné oči a chuťové poháriky prebádajte svetoznámu oblasť Tokaj, ale aj vinohrady rozprestierajúce sa pod úpätím Vihorlatských vrchov. Pozýva vás výkonný riaditeľ ZOOCR Dolný Zemplín Tibor Tabak.

Južné svahy Zemplínskych vrchov ukrývajú poklad, ktorý už po stáročia fascinuje panovníkov i moderných znalcov. Slovenská časť Tokajskej vinohradníckej oblasti patrí k svetovým unikátom. Práve špecifická sopečná pôda bohatá na tufy, dlhé a teplé jesene spojené s rannými hmlami od riek Bodrog a Roňava vytvárajú ideálne podmienky pre vznik takzvaných cibéb. Tieto scvrknuté bobule hrozna napadnuté ušľachtilou plesňou Botrytis cinerea sú základným tajomstvom slávnych tokajských výberov.
Návšteva Tokaja na jeseň ponúka komplexný zmyslový zážitok. Dominantou medzi vinohradmi obcí Malá Tŕňa a Černochov je jedinečná 12-metrová vyhliadková veža v tvare dreveného suda. Táto stavba z ocele a drevených lamiel poskytuje panoramatický výhľad na jeseňou sfarbené vinice. V noci je navyše kompletne osvetlená.
Skutočné kúzlo regiónu sa však nachádza pod zemou. V hlbokých tufových pivniciach, vysekaných do sopečných skál pred stovkami rokov, vína dlhodobo zrejú v dubových sudoch pod vplyvom ušľachtilej pivničnej plesne Cladosporium cellare. Práve tu, v stabilnej teplote okolo 10 až 12 °C, získava tokajské víno svoju nezameniteľnú chlebovú príchuť a tmavú jantárovú farbu.

,,Pre tých, ktorí chcú nasať autentickú atmosféru a ochutnať ponuku viacerých vinárov na jednom mieste, je jeseň na Dolnom Zemplíne ideálnym obdobím. Kalendár kultúrnych a vinárskych akcií ponúka masívne podujatia, ktoré spájajú tradície s modernou gastronómiou a folklórom,“ odporúča T.Tabak.
Od tradičných pivníc po modernú architektúruDolný Zemplín dnes citlivo spája stáročnú históriu s modernými trendmi v oblasti enoturistiky. Návštevníci môžu v rámci jednej cesty spoznať dva úplne odlišné, no rovnako úchvatné prístupy k výrobe vína:
| Vinárstvo / Lokalita | Typ pivnice / Charakteristika | Hlavné lákadlá pre turistov |
| Gazdovské pivnice (Veľká a Malá Tŕňa) |
Historické tufové podzemie, malé rodinné hospodárstva. | Autentické remeselné postupy, osobné stretnutia s vinármi, komorná rodinná atmosféra. |
| Chateau GRAND BARI (Veľká Bara) |
Moderný architektonický skvost citlivo zakomponovaný priamo do terénneho svahu. | Exkluzívna vyhliadková terasa s výhľadom na vinice, prémiové ubytovanie, moderná taliansko-tokajská architektúra. |
| Ostrožovič (Veľká Tŕňa) |
Tradičné etablované rodinné vinárstvo s hlbokou tufovou pivnicou. | Legendárne a oceňované tokajské výbery, dlhoročná rodinná tradícia, riadené degustácie s bohatým odborným výkladom. |
| Víno Tibava & Orechová (Podvihorlatská oblasť) |
Moderné spracovanie postavené na jedinečnom sopečnom podloží Vihorlatu. | Špecifické minerálne odrodové vína, najvýchodnejšie situované vinohrady Slovenska s vysokým počtom slnečných dní. |

Hoci je Tokaj celosvetovým fenoménom, vinársky turizmus na Dolnom Zemplíne ponúka aj ďalšiu nemenej atraktívnu trasu. Na severovýchod od Zemplínskej šíravy, priamo pod úpätím vyhasnutej sopky Vihorlat, sa rozprestiera vinohradnícka oblasť s úplne iným charakterom. Sopečné podložie v kombinácii s extrémnym počtom slnečných dní dáva tunajším vínam výraznú mineralitu, pevné telo a sviežosť.
Centrom tejto oblasti sú obce Tibava a Orechová, pričom Orechová patrí k vôbec najvýchodnejšie situovaným vinárskym obciam na celom Slovensku. Tunajšie vinárstva sa orientujú najmä na špičkové odrodové a prívlastkové vína, ktoré pravidelne získavajú popredné ocenenia na domácich aj medzinárodných fórach.
Cestou späť k brehom Zemplínskej šíravy nemožno obísť malebnú obec Vinné. Tá sa pýši viac než 700-ročnou vinohradníckou tradíciou. Miestni vinári tu stále hrdo udržiavajú staré tradície svojich predkov a každoročne organizujú lokálne výstavy a koštovky vín, ktoré priťahujú komunitu nadšencov hľadajúcich poctivé, autentické lokálne chute bez priemyselných aditív.
Viac informácií: www.dolnyzemplin.eu
Zemplínska šírava a širší región Dolného Zemplína hlásia na prvý septembrový víkend príjemné podmienky pre všetkých návštevníkov, pričom miestne hotely a penzióny majú vďaka koncu hlavnej sezóny dostatok voľných kapacít. Ceny za ubytovanie po prechode do septembrového režimu navyše klesli. V sobotu vystúpi denná teplota na príjemných 26 stupňov Celzia a v nedeľu na cca 25 stupňov. Samotná prírodná voda v priehrade Zemplínska šírava je po extrémne teplom lete stále vyhriata na 22 stupňov Celzia, čo ešte zaručuje prijateľné prírodné kúpanie.
Ak by ste hľadali plný komfort a stálu teplotu vody, Thermalpark Šírava v Kaluži je otvorený denne od desiatej dopoludnia do deviatej večer. Na návštevníkov čaká vnútorný vodný svet s divokou riekou a najmä vonkajšie geotermálne bazény s horúcou vodou do 36 stupňov a výhľadom na priehradu.
Najlepšie podmienky pre vstup do priehrady ponúka stredisko Medvedia hora pri penzióne Anima, ktoré disponuje upravenou kamienkovou plážou a čistou vodou. Hoci organizovaná zábava a letné animácie na plážach už skončili, vybrané bufety s občerstvením a požičovne paddleboardov či vodných bicyklov plánujú počas slnečného víkendu fungovať v obmedzenom mimosezónnom režime. Výletná loď Labe bude cez víkendy premávať do konca septembra.
Okrem relaxu pri vode žije tento víkend kultúrou aj širší región Dolného Zemplína. Najväčším lákadlom sú Dni mesta Veľké Kapušany, ktoré v piatok a sobotu ponúkajú v mestskom parku bohatý program vrátane siedmich živých koncertov, remeselného piva, laserovej šou a atrakcií pre rodiny. Pod Vihorlatom sa už v niektorých miestnych vinárstvach dajú absolvovať prvé ochutnávky tohtoročného burčiaku. V neďalekých Michalovciach prebieha komornejší festival Kaleidoskop v Parku študentov. Pre milovníkov prírody sa ponúka výstup na neďaleký Viniansky hrad s ukážkami stredovekých remesiel alebo prechádzka okolo priezračného jazera Morské oko vo Vihorlatských vrchoch.

Výkonný riaditeľ ZOOCR Dolný Zemplín Tibor Tabak upozorňuje že aj začiatkom septembra budú dni vhodné na pobyt pri vode. Plne k dispozícii je hlavne celoročne prevádzkovaný Thermal Šírava Spa Resort. ,,Región Zemplínskej Šíravy a Dolného Zemplína sa v posledných rokoch profiluje ako dynamická destinácia pre celoročný turizmus. Preto sme pripravení aj na jesenný program. Turisti tu nájdu bohaté možnosti na vodné radovánky, relax, šport a kultúrne zážitky. Vďaka kombinácii prírodného prostredia, kvalitných služieb a lokálnej gastronómie dokážeme pripraviť po celý rok programy šité na mieru,“ konštatuje T.Tabak.

Medzisezóna je ideálnym obdobím, kedy hotely a penzióny dokážu ponúknuť firmám aj individuálnym návštevníkom flexibilitu, individuálny prístup a komplexný servis. Zemplínska šírava a Dolný Zemplín vedia ponúknuť všetko – od wellness a športových aktivít, cez plavby loďou a cykloturistiku, až po vínne a gastronomické degustácie či výlety k historickým pamiatkam.
,,Začiatkom októbra pripravujeme Zemplínske lakocinky. V regióne čakajú návštevníkov degustácie vína v jedinečnom prostredí, športové podujatia, relax vo wellnes a dobrodružstvá na mieru. Môžete tu usporiadať svadby, oslavy, galavečery, Silvestre i podujatia so živou hudbou. Navyše za prijateľné medzisezónne ceny. Zemplínska šírava už nie je len letnou destináciou, ale atraktívnym miestom pre oddych počas celého roka,“ uzatvára T.Tabak.

DCIM100MEDIADJI_0703.JPG
Prednáška „Bitka pri Moháči“ – 04.09.2026 (piatok), Zemplínske múzeum v Michalovciach (ZMM)
Festival v parku študentov (Kaleidoskop) – 04.09.2026 – 05.09.2026 (piatok – sobota), MsKS Michalovce
Púť pedagógov – 05.09.2026 (sobota), Pútnické centrum Klokočov
Rákóczi festival – 06.09.2026 (nedeľa), Kaštieľ II. Rákóczi Ferenca, Borša
Deň otvorených pivníc (DOP) – 12.09.2026 (sobota), Veľká Tŕňa a tokajské obce Sobranský jarmok 2026 – 17.09.2026 – 19.09.2026 (štvrtok – sobota), Sobrance.
Festival duchov a strašidiel – 19.09.2026 (sobota), Zemplínske múzeum v Michalovciach (ZMM).
Festival na Hrádku – 19.09.2026 – 20.09.2026 (víkend), Hrádok, Hvezdáreň Michalovce.
Púť zdravotníkov – 19.09.2026 (sobota), Pútnické centrum Klokočov.
Tokajské vinobranie – 25.09.2026 – 27.09.2026 (hlavný deň so 26. 9.), Čerhov, Veľká Tŕňa, Malá Tŕňa.
Beh vtáčím rajom – 26.09.2026 (sobota), Senné – Senianske rybníky.
Cyklus Kriminálne príbehy Zemplína – September 2026, Zemplínske múzeum v Michalovciach (ZMM).
Dni mesta – 04.09.2026 – 05.09.2026 (piatok – sobota), Veľké Kapušany.

Kaluža
Hotel Merkúr, Residence Šírava, Penzión Dolina, Penzión Prameň, Penzión Anima,
Vinné : Hotel Vinnay
Michalovce
Hotel Družba, Hotel Mousson, Hotel Slnečný dvor
Tokajská oblasť
Vinárstvo J. & J. Ostrožovič – Penzión; Chateau GRAND BARI; Penzión Aqua Maria; TOKAJ MACIK WINERY – Penzión u Macíka; Penzión Zlatá Putňa; Tokajský vínny dom;
Viac informácií: www.dolnyzemplin.eu