V Luhačoviciach sa dozviete všeličo o Vincentke v novom interaktívnom minimúzeu
V najväčších moravských kúpeľoch v Luhačoviciach prejde ročne tamojším areálom približne milión ľudí. Popri korzovaniu si najčastejšie ochutnávajú aj svetoznámu minerálnu vodu Vincentka, ktorá je voľne prístupná v hale Vincentka studená aj ohriata. Od tohtoročnej jesene si v zrekonštruovanej hale môžu návštevníci pozrieť aj malé interaktívne múzeum venované vzniku a významu luhačovických minerálnych vôd. V hale je najnovšie aj malá relaxačná zóna.
Múzeum sa venuje štyrom základným témam. Prvá téma „Tu ležalo more“ má podtitul „Pôvod luhačovických minerálok“ a rieši oblasť geológie, mineralógie a paleontológie. Druhá téma „Soľ nad zlato – Tajomstvo luhačovických minerálok“ predstavuje chemickú stránku Vincentky a jej liečebné účinky. Tretia téma „Od lovcov mamutov po modernu – História využívania luhačovických minerálok a Vincentky“, sa venuje Vincentke z historického hľadiska. Štvrtá téma sa volá „Premena miesta – Urbanizmus a architektúra údolia s prameňmi.“ Expozícia je prístupná zadarmo počas otváracej doby haly.
Odborné témy sú predstavené verejnosti prostredníctvom ôsmich svetelných panelov – lightboxoch a sú doplnené animáciami, ktoré sa odohrávajú na ďalších štyri vizuálne podobných lightboxoch – monitoroch. Na oboch prístupových schodištiach sú osadené bloky z pieskovca a andezitu, ktoré sa vďaka ukotveniu a zrkadleniu akoby vznášajú v priestore. Motív vlniacej sa morskej hladiny má navodzovať pocit relaxácie. Zároveň odkazuje na morský pôvod Vincentky. Súčasťou projekcie je aj šum morských vĺn, koberec pieskovej farby evokuje morské dno či pláž.
Relaxačná zóna je vybavená kreslami, v ktorých si môžu návštevníci oddýchnuť. V hale sú vystavené i historické fľaše na minerálku, model pomníka Dr. Veselého z Kúpeľného námestia, súbor sklenených kúpeľných pohárikov, vzorky pôvodnej mozaiky a skla z kolonády a ukážky kubánskeho mramoru z výdajného pultu Vincentky. Medzi najzaujímavejšie expozície patria tri originálne fosílie pripomínajúce obdobie, keď tunajšie minerálne vody vznikali. Sú to: zub treťohorného žraloka Megalodona, mamutia stolička a fosílna stopa.
Hala Vincentka a kolonáda prešli rekonštrukciou
V Luhačoviciach prebiehala od polovice septembra 2018 revitalizácia objektov galérie, haly Vincentka a kolonády. Išlo o navrátenie k pôvodnému vzhľadu, ktorý bol postupnými zásahy do istej miery pozmenený. Objekt ako celok bol postavený na prelome 40. a 50. rokov podľa projektu architekta Oskara Poříska v duchu organického funkcionalizmu. Hala Vincentky je už sprístupnená a do konca októbra tohto roka sa otvorí celá kolonáda. Väčšinu nákladov z viac než 4 mil. EUR (100 mil. Kč) pokryje dotácia z európskych zdrojov, zvyšok znáša akciová spoločnosť Lázně Luhačovice.
V Luhačoviciach nájdeme celkovo tri pramene nazvané Vincentka: Vincentka, Nová Vincentka a Vincentka 2. Všetky sú v blízkosti Jurkovičovho domu. O zveľaďovanie mena Vincentka sa v súčasnosti delia dve spoločnosti –Kúpele Luhačovice, a.s. ktorá má práva na kúpeľný spôsob využívania Vincentky priamo v Luhačoviciach a akciová spoločnosť Vincentka, ktorá má práva na plnenie do fliaš a jej predaj.
Čisto prírodný produkt
Vincentka je prírodná, veľmi silno mineralizovaná uhličitá, jódová minerálna voda hydrogénuhličitan-chlorido-sodného typu so zvýšeným obsahom bária, bromidov, lítia, fluoridov a kyseliny boritej, studená, hypotonická. Vincentka je pôvodom zvyškovou morskou vodou z obdobia treťohôr, ktorá je stará desiatky miliónov rokov a uložená vo veľkých hĺbkach. Pri svojej púti z hlbín sa zrieďuje presakujúcou podzemnou vodu a prestupom cez horniny obohacuje o vzácne prvky a oxid uhličitý, aké morská voda nemá. Vincentka má aj prívlastok 100% prírodný produkt, stáročia sa nemení a je to stále tá istá minerálka, ktorú už za Márie Terézie vozili tunajší ,,vodáci“ do Viedne. Zo začiatku v drevených sudoch a neskôr v keramických nádobách a nakoniec posledných 200 rokov v sklenených fľašiach. Stáročia trvajúca história exportu i domácej spotreby dokazuje, že Vincentka je dokonalý produkt, ktorý nepotrebuje žiadne vylepšenia o pridané látky.
Viac informácií je na www.vincentka.cz.
Slovenští novináři počtvrté na Dnech slovenské kultury v Luhačovicích
Lázně Luhačovice – světoznámé i blízké Slovákům
Lázně Luhačovice, a. s., si dlouhodobě udržují pozici Slováky nejnavštěvovanějších českých lázní. Ročně v nich stráví léčebné a wellness pobyty přibližně 2000 slovenských klientů. Slováci tak tvoří více než polovinu zahraničních návštěvníků i když počtem přenocování vedou stále Rakušané. Do největších moravských lázní lákají slovenskou klientelu jedinečné minerální vody na čele s Vincentkou, stavby nejvýznamnějšího slovenského architekta Dušana Jurkoviče, kulturní a společenské akce, ochotný a milý personál a špičkové lázeňské a wellness služby. Informoval o tom Ing. Jiří Dědek, MBA, výkonný ředitel Lázní Luhačovice.
„Zatímco dobré lázeňské a wellness služby dnes klienti najdou už i v jiných lázních, ostatní lákadla jsou více či méně doménou Luhačovic. Každopádně Luhačovice mají nezaměnitelný genius loci (duch místa). Pro Slováky jsou suverénně nejnavštěvovanějšími českými lázněmi, s bohatou tradicí česko-slovenské vzájemnosti. Navíc sem mají velmi blízko – od hranic je to jen 25 km. I během letošního září připravila akciová společnost Lázně Luhačovice (od 7. 9. do 10. 9.) již 4. ročník Dnů slovenské kultury, které jsou jedním z vrcholů kulturního léta. Během několika dní se zde představili umělci ze Slovenska –bratislavský Folklorní soubor Karpaty a swingová hudba Fats Jazz Band. Tradičně se jich zúčastnila i početná skupina slovenských novinářů,“ konstatoval J. Dědek.
Dodal, že největším lákadlem pro Slováky je soubor Jurkovičových staveb – Jurkovičův dům, Vila Chaloupka, Vila Jestřabí, Vodoléčebné lázně, Říční a sluneční lázně a Hudební pavilon. Lázně Luhačovice se o tyto architektonické skvosty starají a udržují tak Jurkovičův odkaz. Nejvýznamnější Jurkovičovou realizací v Luhačovicích je Jurkovičův dům. Stavby Dušana Jurkoviče vytvořené pro Luhačovice během pouhých tří let spojují motivy regionální karpatské lidové tvorby s dekorativními principy secese. Architektura lázní koresponduje i s vrcholícím emancipačním hnutím středoevropských slovanských národů, usilujících o sebeidentifikaci, mimo jiné prostřednictvím lidové kultury. Touto syntézou se Lázně Luhačovice liší od řady významných evropských lázní, jejichž architektonický výraz je více či méně unifikovaný, kosmopolitní, vycházející z římské klasické tradice.
Více informací je na www.LazneLuhacovice.cz a www.HotelAlexandria.cz
Svetoznáma Vincentka v priebehu dejín dobyla Viedeň aj Čínu
Keď 29. novembra 1780 zomrela vo Viedni cisárovná (a česká kráľovná) Mária Terézia, poznalo už hlavné mesto Rakúska minerálnu vodu z Luhačovíc. Práve od roku 1780 ju vozili luhačovickí občania, nazývaní vodáci, na vozoch v sudoch až do Viedne. Nevieme, či zázračnú vodu z Luhačovíc ochutnal niektorý z cisárov a synov Márie Terézie, Jozef II, či Leopold II. Vieme však, že luhačovickí občania položili základ medzinárodnému ohlasu tejto minerálky, ktorú dnes poznajú aj Číňania.
O vznik kúpeľov v Luhačoviciach sa zaslúžil šľachtický rod Serényiovcov. Koncom 18. storočia dal v Luhačoviciach gróf Vincenc postaviť prvé liečebné a ubytovacie zariadenia. Vincentka dostala meno práve po grófovi Vincentovi v roku 1792. Vincentka išla vo Viedni a neskôr aj v iných mestách dobre na odbyt v reštauráciách, vinárňach a lekárňach. Viedeň zostala Vincentke verná celé roky. V roku 1883 bola udelená minerálnej vode Vincentka strieborná medaila na medzinárodnej lekárnickej výstave vo Viedni. Od roku 1820 bola Vincentka plnená do fliaš, ale ich vzhľad a veľkosť sa rokmi menili a to výrazne. V roku 1851 bola pri prameni Vincentky postavená prvá plnička a skladisko fliaš. V tom istom roku sa z Luhačovíc vyviezlo 160 000 ks fliaš s obsahom 1,5 l. V rokoch 1946 – 1949 sa pri výstavbe novej kúpeľnej kolonády súčasne vybudovala úplne nová budova plniarne s najmodernejšími plniacimi linkami tej doby. Ročne sa tu potom naplnili necelé 2 milióny fliaš.
FOTO: Fotoarchív Múzea juhovýchodnej Moravy v Zlíne
Viac informácií je na www.vincentka.cz.
Natáčanie Četníkov z Luhačovíc opäť v kúpeľoch, tentoraz naposledy
Už naposledy sa priamo v Luhačoviciach objavil štáb dobového seriálu Četníci z Luhačovíc, ktorý bude mať 12 dielov a do vysielania Českej televízie v roku 2017 ho pripravuje brnenské štúdio. To, že si tvorcovia pre natáčanie vybrali práve Luhačovice svedčí o tom, že sú nielen populárnou liečebnou destináciou, obľúbeným cieľom jednodňovej turistiky, relaxačných víkendových či wellness pobytov, ale s obľubou ich vyhľadávajú práve filmári pre zachovalú architektúru aj atraktívnu atmosféru s prvorepublikovou noblesou.
V novom seriáli prichádza na četnícku stanicu malého kúpeľného mestečka ústredná dvojica mladých strážcov zákona v podaní Martina Donutila a Roberta Hájka. Dej sa odohráva v období vznikajúcej prvej republiky. Každá z dvanástich epizód ponúkne dva uzavreté kriminálne prípady. Na väčšom priestore sa zároveň rozvíjajú príbehové linky tiahnuce sa celým seriálom. Jednotlivé prípady vychádzajú zo zločinov, príznačných pre rýchlu a v mnohom drsnú dobu po prvej svetovej vojne, pre ktorú bola typická chudoba a dramatické osudy ovplyvnené vojnovým konfliktom. Je to výpravný dobový seriál plný akčných scén a napätia. Účinkuje v ňom veľa hercov, ale aj stovky komparzistov, pri natáčaní sa striedajú rôzne prostredia. Okrem predstaviteľov ústrednej dvojice mladých četníkov v podaní Roberta Hájka a Martina Donutila sa pred kameru postaví rakúsky četnícky veterán, ktorého hrá Pavel Zedníček, velitelia stanice Jiří Langmajer, Karel Dobrý a Robert Jašków, ďalej Pavla Tomicová ako četnícka gazdiná, ktorá sa snaží výhodne vydať dcéru Ivanu Korolovú, Vica Kerekes v úlohe skúsenej Vaňkovej, ktorá sa nečakane stane majiteľkou luhačovického šantánu. V seriáli sa predstaví tiež napríklad Jan Vlasák v úlohe majiteľa píly alebo Alena Mihulová ako „andělíčkářka“. V seriáli ďalej hrajú Dana Morávková, Zdena Herfortová, Lukáš Vaculík, Arnošt Goldflam a ďalší herci. Hoci sa dej odohráva v okrsku luhačovických kúpeľov, zďaleka sa nenatáča len v tomto malebnom meste, ale na mnohých miestach južnej Moravy, Vysočiny, ale tiež napríklad v Prahe.
Štáb nakrúcal v Kúpeľoch Luhačovice niekoľkokrát. Už v minulom roku mohli návštevníci kúpeľov naraziť na kolonáde, pred hotelom Bedřicha Smetanu alebo v blízkosti Kúpeľného námestia na četníkov v uniformách. Na seriáli sa podieľajú traja režiséri: Biser A. Arichtev, Dan Wlodarczyk a Petr Bebjak.
Spoločne s natáčaním ďalších dielov seriálu Četníci z Luhačovíc sa na začiatku tohto mája naživo z kúpeľov vysielala tiež relácia Dobré ráno s Českou televíziou. Štúdio bolo umiestnené priamo v hale Vincentka, za ktorou kúpeľnú atmosféru dokresľoval Jurkovičov dom. Ranná dávka dobrej nálady v podobe zaujímavých hostí, informácií a hudby sa niesla v duchu pripravovaného dobového seriálu. Hovorilo sa tiež o kúpeľníctve, miestnych prameňoch, architektúre alebo histórii najväčších moravských kúpeľov. Vďaka desiatkam osôb v kostýmoch bola ilúzia dvadsiatych rokov minulého storočia dokonalá.
Viac informácií je na www.lazneluhacovice.cz, www.HotelAlexandria.cz
FOTO: ČT